Byť rodičom mimoriadne nadanému dieťaťu nemusí byť stále iba o radosti z úspechu, niekedy si vedia za svojím názorom tvrdohlavo stáť a presvedčiť deti o opaku je ťažké.
Trieda pre mimoriadne intelektovo nadané deti na Krosnianskej 4 má dvanásť žiakov, aby sa každému z nich mohla učiteľka individuálne venovať. Takýmto deťom totiž klasický školský prístup nevyhovuje. Na prvý pohľad si všimnete, že lavice nie sú poukladané do radov, ako to je obyčajne v škole zvykom. Navyše v nich deti sedia samé. Trieda sa ale od tej klasickej líši v mnohých ďalších veciach.
„Čo sa týka prístupu k deťom, vyučovanie sa maximálne prispôsobuje požiadavkám žiakov. Aj napriek tomu, že majú rozvinuté kognitívne schopnosti, častokrát majú práve tie sociálne zručnosti vyvinuté slabšie. Tieto deti častokrát potrebujú pauzy, možno vo väčšej miere ako v obyčajných triedach. Často sa stáva, že sa niektoré dieťa postaví a ide sa trochu pováľať po koberci, odbehne si k umývadlu napiť sa... Ten učiteľ je tam na to, aby sledoval, či je to v zdravej miere a či dieťa ešte na tej hodine pracuje,“ povedala o vzdelávaní malých géniov riaditeľka školy Krosnianska 4 Danka Daneshjoová.
Žiaci v takejto triede sa musia naučiť všetky základy, ktoré im má škola ponúknuť. Okrem toho ale majú aj špeciálny predmet, na ktorom sa môžu venovať niečomu, čo ich zaujíma. Predmet sa volá „Obohatenie“ a žiaci si na ňom vyberú vlastnú tému, ktorej sa chcú venovať. Tému následne spracujú do projektu, ktorý musia odprezentovať pred triedou. Žiakmi vyberané témy majú široké spektrum od ekologických problematík, fyzikálnych javov až po kartové triky.
Takýto prístup k vyučovaniu môže byť pre niektorých učiteľov príliš náročný a riaditeľka priznáva, že to nie je práca pre každého. „Dvakrát sme prijali nového učiteľa do triedy pre mimoriadne intelektovo nadané deti a ešte v skúšobnej dobe nám ten učiteľ oznámil, že to nie je práca preňho. Tieto deti vedia byť veľmi kritické a otvorené. Na prvý pohľad sa môžu učiteľovi zdať, že sú drzé, arogantné a nevychované a nie je ľahké sa na začiatku s touto prácou stotožniť,“ dodáva riaditeľka.
Triedna učiteľka triedy pre nadané deti je zo svojej práce vyčerpaná a denne musí odpovedať na zvedavé otázky, ktoré sa rodia v hlavách mladých géniov. Na svoju prácu sa ale nesťažuje a tvrdí, že úspechy žiakov ju posúvajú dopredu. „Rozprávam sa s nimi ako so seberovnými a sme si navzájom partnermi. Deti nám učiteľom tykajú a nie sú medzi nami bariéry. Žiaci potrebujú vedieť, že je k nim človek spravodlivý a niekedy si aj ja musím priznať, keď pri nich niečo neviem,“ povedala o svojej práci triedna učiteľka Soňa Hudáková.
Ak máte pocit, že doma vychovávate malého génia, posúdiť to musia odborníci. Na to, aby mohlo byť dieťa zaradené do triedy pre špeciálne nadané deti, musí dosiahnuť nadpriemerné výsledky v IQ testoch, a to minimálne 130. „To pásmo od 130 vyššie je ešte ďalej štruktúrované a aj v rámci intelektovo nadaných detí môžu byť ďalšie skupiny, ktoré majú rôzne potreby a potrebujú odlišný prístup,“ objasnila nám poradenská psychologička Viera Molčanová. Dodáva, že je logické, ak o svojom dieťati rodič rozmýšľa ako o malom géniovi, je ale dôležité, aby rodičia vedeli prijať výsledok vyšetrenia. Ak dieťa neodporučia na prijatie do triedy pre mimoriadne nadaných, nie je to žiadna katastrofa.
Husle, klavír, spev, recitácia...
Do triedy pre nadané deti na Krosniansku 4 chodí aj mladá Šarlotka. V detstve jej na rodinnej dovolenke učaroval pouličný hráč na husle a odvtedy podľahla čaru vážnej hudby. Neskôr ju začal baviť aj spev. „Keď mala štyri roky, dokázala nám fonetickou angličtinou zaspievať Adele. Po tom, ako zaspievala riaditeľovi základnej umeleckej školy, vystupovala v historickej radnici s ostatými detskými talentmi,“ spomína na Šarlotine začiatky s hudbou jej mamka.
Keďže ju to ťahalo k hudobným nástrojom ešte skôr ako chodila do školy, prvé husličky jej nakoniec priniesol Ježiško. „Prvýkrát prišla s husľami do styku, keď mala štyri a pol roka. Dali sme jej čas, nech sa s nástrojom zoznámi a na prvú lekciu išla až o rok. Nechceli sme ju nútiť do hodín huslí, aby si užila bezstarostné detstvo,“ dodala Šarlotina mama. Odvtedy pravidelne navštevuje hodiny huslí, spevu aj klavíra. Doma má viacero hudobných nástrojov, s ktorými sa učí pracovať vo svojom voľnom čase.
Šarlotina mamka tvrdí, že príznaky jej výnimočnosti badala od jej skorého detstva. Úplne preskočila fázu detského bľabotania a rovno začala rozprávať jednoduché slová. Vždy bola hyperaktívna a prekypovala energiou. Po návšteve psychologičky usúdili, že Šarlota by mala nastúpiť do školy o rok skôr.
Najnovšou Šarlotinou záľubou je recitácia umeleckého prednesu. Jej skúsenosti zo spevu jej pomohli aj pri prednese a kolá recitačnej súťaže Šalianský Maťko vyhrávala bez zaváhania. „Vyhrala triedne, školské, okresné aj krajské kolo. To už sme plakali od šťastia. No keď sme prišli do Šale, ani vo sne by mi nenapadlo, že to moja dcéra vyhrá. Jej prednes zaujal porotu tým, že recitovala o Skalickom trdelníku a časť povesti bola v záhoráckom nárečí. To porotcov upútalo a boli nadšení, keď zistili, že Šarlotka nemá na Záhorí žiadnych príbuzných a celý prízvuk sa len naučila,“ povedala o svojej dcére hrdá matka.
Autor: MARTIN MAJDÁK