Reprezentanti Slovenska v malom futbale ovládli kvalitne obsadený dvojdňový turnaj EMF Nations Games v Košiciach. Na ihrisku Starozagorská vyhrali v stredu oba zápasy základnej skupiny proti Ukrajine a Azerbajdžanu a vo štvrtok zdolali v semifinále Maďarsko 4:1 a vo finále opäť silný Azerbajdžan 3:2 po pokutových kopoch.
Zverenci trénera Petra Barnišina viedli v súboji o zlato gólom Repu, no hostia otočili Alizadom a Taglyevom. Snaha o vyrovnanie priniesla osoh v tretej minúte nadstaveného času, keď skóroval Dzíbela. Víťazný pokutový kop premenil útočník Erik Jendrišek.
„Trochu ma ťahal sval a to sa mi zvykne vypomstiť. Vravel som si teda, že na penalty nepôjdem, ale tréner ma tam určil a tak som to vzal na seba. Zodpovednosť patrí aj na tie moje plecia a teší ma, že som takto pomohol tímu,“ tešil sa po triumfe na turnaji autor gólovej bodky. Bývalý slovenský futbalový reprezentant ocenil, že slovenský tím prešiel kvalitne obsadeným podujatím bez trpkého pocitu prehry. „Sme samozrejme radi. Víťazstvo na turnaji bolo našim cieľom a vo finále sme chceli potvrdiť, že triumf nad Azerbajdžanom zo základnej skupiny nebol náhodou. Trochu sme sa vytrápili, ale stále sme verili a napokon sme sa dočkali vyrovnania v nadstavenom čase. Penalty sme už potom zvládli a tešíme sa!“
Rozhodujúci penaltový rozstrel zvládli Slováci aj zásluhou výborného Stanislava Pellu.
„Veril som si,“ vyslovil sa košický brankár. „Čakal som možno iného strelca, ale našťastie som to chytil a som rád. Pre mňa to bol celkovo úspešný turnaj a verím, že sa dostanem do záverečnej nominácie. Ak sa to podarí, tak chcem chytať v Baku ešte o čosi lepšie.“
Šance na miesto vo finálnej nominácii na blížiace sa Majstrovstvá Európy zvýšil i fakt, že práve Pellu ocenili ako najlepšieho brankára EMF Nations Games. „Ja som hlavne rád, že sme to zvládli ako tím. Vyrovnali sme z poslednej akcie a víťazstvo na penalty vnímam ako malé zadosťučinenie za majstrovstvá Európy v Košiciach, kde nás rovnakým spôsobom zdolali oni.“
V Košiciach sa okrem Slovenska a Azerbajdžanu predstavili aj národné tímy Belgicka, Maďarska a Poľska.
„Boli tu veľmi dobré mužstvá, európska kvalita. Som rád, že sme sa mohli predstaviť v Košiciach a ľudia tu tým žili. Bol to teda užitočný a vydarený turnaj,“ zdôraznil Erik Jendrišek, podľa ktorého si chcú Slováci preniesť víťaznú náladu aj na Euro v Baku. „Chceme ísť čo najďalej. Máme limity, ktoré zvyknú siahať do štvrťfinále. Tentoraz by sme radi postúpili ešte o čosi ďalej.“
„Pôjdeme od zápasu k zápasu a cieľom bude postup do prvej štvorky. Každý samozrejme sníva o tom, že donesie na Slovensko nejakú medailu,“ doplnil Pella.
Rozlúčka s legendami
Úspech slovenského tímu podčiarkla aj cena pre najlepšieho strelca, ktorú získal Daniel Filip Mašulovič. Už prvý deň turnaja však priniesol ešte emotívnejšie oceňovanie. S reprezentáciou sa totiž rozlúčili hneď dvaja dlhoroční kapitáni Ivan Buchel a Juraj Kuhajdík.
„Som veľmi rád, že som sa mohol rozlúčiť takto doma. V Košiciach, kde sme zažili nezabudnuteľný domáci šampionát. Bola tu so mnou rodina a veľmi som si to užil. Rád by som pokračoval, ale vek nezastavíme a nastal čas pre ukončenie tejto kapitoly. Život však ide ďalej a začneme písať nový príbeh,“ vyslovil sa s leskom v očiach Ivan Buchel, ktorý označil za svoj najkrajší reprezentačný moment hetrik proti Česku v rámci EMF Nations Games v Galante.
Rozlúčku ako z filmu zažil Juraj Kuhajdík. V súboji základnej skupiny proti Azerbajdžanu odohral iba jedno symbolické striedanie, no aj počas neho dokázal streliť úvodný gól zápasu.
„Malý futbal ponúka všelijaké momenty a som šťastný, že sa mi podarilo skórovať počas jediného striedania. Ďakujem chalanom za výborné bloky a ja som to jednoducho vypustil z nohy a tá strela mi sadla. Som šťastný, pretože krajšiu rozlúčku som si nemohol predstaviť. Sú to emócie a mal som slzy na krajíčku,“ vyznal sa dojatý zadák, ktorý je inak známy svojou nekompromisnosťou a delovou ranou. Ako s úsmevom pridal, gól počas rozlúčky nebol v pláne. „Počítali sme s tým, že to bude skôr statické, ale Azerbajdžan na nás vybehol a tak sme si povedali, že ideme do nich. Najprv som tam urobil chybičku, ktorou som chcel trochu zabrnkať divákom na nervy. Potom som však strelil ten gól a teší ma, že som ním napokon pomohol k víťazstvu.“
Možnosť rozlúčiť sa s národným tímom práve na domácej pôde označil 40-ročný obranca za veľkú poctu.
„S výnimkou Eura a MS ide o jeden z najlepších turnajov v malom futbale. Teším sa, že som si mohol zahrať doma, pred našim publikom. S chalanmi som si to užil a budem im držať palce, aby priniesli z ME medailu,“ zaželal veľa šťastia kamarátom z reprezentácie J. Kuhajdík, ktorý toho preskákal v drese s dvojkrížom na hrudi veľmi veľa. „Ja som zažil v reprezentácii skôr veľa smutných chvíľ. Nedokázali sme si splniť naše sny, ale veľmi rád spomínam na domáce Euro v Košiciach. Tam sme si užili neskutočnú atmosféru a slovenské publikum sa ukázalo ako najlepšie.“
Ukončenie reprezentačnej kapitoly však neznamená futbalovú definitívu. Práve naopak – Juraj Kuhajdík ešte nepovedal ani zďaleka posledné slovo a už dnes ho čaká semifinálová odveta futsalovej extraligy v drese Podpor Pohyb Košice.
„Ja som raz povedal, že na ihrisku budem, pokiaľ ma nezastrelia. Vek nezastavíme, ale pokiaľ budem zdravý, tak budem hrať. V reprezentácii už nie, ale rád si zahrám za výbery nad 40 rokov či všetky tie domáce súťaže. Či už vo futsale, alebo v malom futbale. Mňa šport stále baví a nechystám sa teda končiť,“ ubezpečil J. Kuhajdík.