V dnešnom článku si priblížime jeden zaujímavý opis výletu na hrad Slanec spred sto rokov, uverejnený v košických novinách Kassa Napló, ktorých autorom bol Dr. József Móricz. Hrady a zrúcaniny hradov už v minulosti boli atrakciou pre turistov a spôsobom, ako príjemne tráviť voľný čas a pripomínať si históriu. Článok zároveň môže byť inšpiráciou, kam sa vybrať na túru počas tohto leta. Hrad v Slanci má zaujímavú históriu, určite sa jej budeme podrobnejšie venovať v jednom z ďalších našich článkov.
Dr. József Móric takto opisuje v článku zo dňa 21. júla návštevu zrúcaniny hradu:
Hrad Slanec je jedným z najkrajších turistických miest v oblasti Košíc, a to jednak pre svoju polohu, tak aj pre svoju zaujímavú históriu. Vlakom z Košíc sa dostanete do stanice v Slanci (Nagyszalánc), východiskového bodu pešej túry na hrad, ktorá trvá cca hodinu.
Ako sme sa blížili k Slancu, už z vlaku bolo možné pozorovať za obcou vo výške 509 metrov ruiny týčiace sa na kopci Kisvárhegy, z ktorých ostro vyčnieva kruhová veža (donjon), ktorá je dodnes neporušená. Hrad sa zdá byť blízko stanice, až si myslíme, že sa k nemu dostaneme za štvrťhodinu, no v skutočnosti je pred nami hodina cesty.
Zo stanice sme sa dostali do dediny Slanec. Po príchode do dediny pokračujeme po jej hlavnej ulici (medzi dvoma kostolmi); až sa dostaneme k parku grófskeho rodu Forgách, na ktorého severnej strane začína výstup na Várhegy (Hradovú). Od vchodu do parku sa po ceste vedúcej na sever dostanete za päť minút k borovicovému okraju Várhegy. V borovicovom lese pokračujeme asi 300 krokov severným smerom, potom, keď už les začína rednúť, sa cesta stáča na západ a vedie na strmú skalnú cestu. Stúpanie po skalnej ceste je najnepríjemnejšou časťou výstupu. Našťastie, netrvá dlho! Onedlho ju vystrieda mierne sa zvažujúca serpentína, po ktorej pohodlným, stálym stúpaním postupujeme smerom k ruinám. Za hodinu sme zo železničnej stanice pri zrúcanine hradu Slanec.
V najlepšom stave ostáva okrúhla veža hradu, ktorá zohrala významnú úlohu v histórii. O jeho niekdajšej existencii svedčia zvonku hradný kostol a hrubý kamenný múr pri zrútenej studni. Kruhová veža spred niekoľkých rokov bola kompletne zariadená a dalo sa naň pozerať len s malým oknom. Počas vojny však boli pamätníky umiestnené vo veži premiestnené na bezpečnejšie miesto a odvtedy je možné vežu navštíviť bez dozoru. Musíte si vypýtať kľúč od dozorcu, ktorý býva v parku.
V miestnosti na prvom poschodí veže je mramorová tabuľa približujúca krátku históriu hradu:
Hrad Slanec dal v XIII. storočí postaviť rod Aba. V 14. storočí ho vlastnili Drugethovci. Od roku 1390 patril na dve storočia rodu Losontzy. V roku 1440 Ján Jiskra, vodca husitského povstania, ho ničí. O pol storočie neskôr ho obnovil László Losontzy. V roku 1601 bol majetkom grófa Forgácha. Bocskay, Rákóczi, Thököly ho opakovane napádali. V roku 1644 ho vypálil Juraj Rákóczi I. a jeho pána III. Zsigmonda Forgácha vzal do zajatia. Gróf József Forgách, majiteľ hradu, ktorý bol zničený v roku 1679, ho od roku 1815 prestavoval nie na vojenské účely, ale pre potešenie seba a svojej rodiny.
Autor článku spomína aj krátku históriu hradu, ktorá bola uverejnená v časopise Kassai Museum kalauz (ku ktorému sa vrátime v ďalšom príspevku o hrade) a legendu, ktorá sa spája s hradom. Podľa nej žila na hrade manželka majiteľa hradu Losontzyho, Klára Báthory. Spočiatku žili v manželstve šťastne, ale neskôr si manželka našla milenca. Losontzyho vo veľkom zamestnávala služba u vojska, a tak sa veľa zdržiaval mimo hradu a jeho žena to využila, aby sa mohla stretávať častejšie so svojím milencom. Raz manžela doniesli domov ťažko raneného a ona bola v tom, že onedlho zomrie. Avšak zo dňa na deň sa jeho stav zlepšoval a už bola len otázka dní, kedy sa bude môcť postaviť z postele. Manželka sa tak rozhodla poveriť svojho milenca, aby zavraždil jej manžela. Tak sa i stalo, v jednu noc sa nepozorovane dostal do jeho spálne a vlastnoručne ho zahrdúsil, ale keď už bol na odchode, tak sa v miestnosti zjavil jeden zo sluhov pána, ktorý vidiac, že pán je mŕtvy, vytasil meč a utekajúceho vraha smrteľne poranil.
Po tomto incidente trúchliaca manželka hodila všetku vinu na starého sluhu a jeho mali popraviť za dvojnásobnú vraždu. Kráľ poveril palatína, aby celú vec vyšetril. Obžalovaný a nevinný sluha sa na jednom pojednávaní zrútil na kolená a žiadal Boha, aby sa ukázala neprávosť tohto rozsudku. A vtedy sa stal zázrak, z rakvy sa posadil Losontzy a prehlásil: Mňa zabila manželka a jej milenec! Sluha je nevinný! A hneď na to bez známok života opäť spadol do rakvy. Po pohrebe bola manželka odsúdená na doživotné väzenie. Najťažšie pre ňu bolo svedomie a neustále sa pred ňou zjavoval v tmavej komnate jej manžel. Psychicky to neuniesla a ostrým hrotom hrebeňa sa jedného dňa bodla do srdca a postupne vykrvácala.
Autor: HistoricKE