Čalúnenie starých autointeriérov je o tom, že robíte desiatky hodín práce, ale výsledok vidíte až pri poslednom stehu. Dnes si ľudia na to radšej počkajú, ale potom vyžadujú kvalitný výsledok a pridanú hodnotu.
Bardejovčan Ján Kukulský (44) sa okolo starých áut motal odmala. Keď jeho rodičom prišiel list z ministerstva vnútra, boli dosť prekvapení. Netušili, že ich syn, vtedy tínedžer, napísal do automagazínu Stop a žiadal o radu ako zlegalizovať montáž motora z Tatry 613 do Škody Rapid. Redaktori Stopu chlapcovu otázku posunuli až na ministerstvo. Aj keď vyštudoval drevársku priemyslovku, stále ho to ťahalo k autám. Dnes sa Jano už siedmy rok venuje výrobe interiérov pre veterány.
Ako si sa dostal k výrobe interiérov pre veterány?
O autá som sa zaujímal od detstva, doma sme mali Škodu 100. Potom som si kúpil ďalšie staré auto a začal som ho opravovať. Pred šiestimi rokmi som známemu lakoval Tatru 603. Opýtal sa ma, či mu nespravím aj interiér. Povedal som mu, skúsim. Pozrel som si nejaké videá na Youtube, naslepo som kúpil šijací stroj, ušil som poťahy na sedadlá a urobil interiér. Prvá zákazka bola hotová.
Znie to odvážne, ale mal si niečo, podľa čoho si to na prvýkrát dokázal urobiť?
Jasné. Rozobral som staré sedadlá, pozeral a študoval, ako to bolo urobené. Klasický reverse engineering. Pamätám si, že najväčší problém bol strop. Vôbec som netušil, ako to dopadne. Keď som ho prvýkrát zakladal, naťahoval a lepil, bolo to dosť komplikované. Našťastie to vyšlo perfektne. Dal som fotky na Facebook a hneď sa mi ozval ďalší záujemca.
Pamätám si, že do výroby čalúnenia a tapacírov pre neho som investoval svoje posledné peniaze, išiel som mu to odviezť až niekde do Dunajskej Stredy. Nakoniec sa to rozbehlo tak, že interiéry išli do Maďarska, do Čiech aj do Nemecka. Zatiaľ som nemal nejakú extra negatívnu spätnú väzbu, ľudia mi väčšinou dávajú najavo, že to robím dobre. Začínal som doma v pivnici. Po troch rokoch som si prenajal vlastnú dielňu.
Na čom robíš teraz?
V dielni mám práve Škodu 450 roadster, predchodcu Felicie. Krásny kúsok. Všetko okrem interiéru a strechy už bolo zrenovované vrátane motora.
Čo je pri tejto práci najdôležitejšie?
Na každú jednu robotu, ktorá má byť urobená kvalitne, je podľa mňa potrebná hlavne trpezlivosť. A tú, najmä pri čalúnení a tomto type práce, nemá hocikto. Čalúnenie je o tom, že robíš desiatky hodín práce, ale výsledok uvidíš až pri poslednom stehu. Vtedy vidíš, či sa to celé podarilo, alebo nie.
Spomínal si zahraničie. Kde na Slovensku jazdia veterány s tvojím interiérom?
Väčšinou robím pre západné a stredné Slovensko. Liptovský Mikuláš, Orava, Trnava, Nitra, Bratislava. Teraz robím nejaké autá do Prievidze.
Koľko interiérov už máš za sebou?
Počítam to už na desiatky, každé dva – tri mesiace mám v garáži jedno auto. Spočiatku som čalúnenia, tapacíre a interiérové diely iba vyrábal a predával ďalej. Ľudia si to ale väčšinou nevedeli dobre založiť, keď mi poslali foto, vôbec som s tým nebol spokojný. Tak som sa postupne preorientoval na kompletnú výrobu aj s inštaláciou.
Výroba interiérov je komplexná vec. Zahŕňa šitie, čalúnenie, kombináciu rôznych materiálov, naťahovanie, zakladanie, lepenie a riešenie množstva detailov. Navyše sa treba vyznať v autách. Robíš to všetko sám?
Áno. Nie som nejaký extra rýchly typ človeka. Najradšej si robím veci pomaly, kvalitne a sám. A myslím, že niekedy to je aj výhoda. Na druhej strane, rozumiem autám a mám aj nejakú manuálnu zručnosť, ktorú som asi zdedil po dedovi, ktorý mal stolársku dielňu a otcovi, ktorému som odmala pomáhal. Takže si viem nástroje a stroje, ako napríklad šijacie mašiny, nastaviť a opraviť sám.
Ako u teba prebieha štandardná zákazka?
Ozve sa mi niekto, že chce interiér. Najprv si u neho vyzdvihnem časti, ktoré chce renovovať. Sedadlá, tapacíre, všetko, čo má a čo potrebujem na to, aby som si interiér kvalitne pripravil. To môže trvať aj pár mesiacov. Keď to mám hotové, privezú mi auto. Za ďalší zhruba mesiac namontujem hotový interiér.
Začnem so zakladaním a naťahovaním stropu, na podlahu dám koberce, do dverí tapacíre a nakoniec do auta založím už očalúnené sedadlá. Pokiaľ ide o auto zo sériovej výroby, viem si vopred pripraviť a potom už len založiť aj tapacíre. Autá zo 60. rokov a staršie ale boli ešte vyrábané kusovo. Takže diel z jedných dverí nemusí vôbec pasovať do druhých. V takomto prípade je potrebné si všetko dokonale premerať.
Takže komplet celá zákazka môže trvať aj niekoľko mesiacov?
Malo by to trvať menej, ale ak k tomu prirátam ďalšie prípravy a zákazky, na ktorých robím súčasne, vychádza to určite na niekoľko mesiacov. Sú to jednoducho stovky hodín práce. Niekedy zákazníkovi popri interiéri urobím aj iné motorické a elektrické veci v aute.
Odkiaľ berieš materiály, z ktorých to všetko vyrábaš?
Po dvoch rokoch surfovania po slovenských a všelijakých iných výrobcoch som začal odoberať hlavne z Nemecka. Tam je trh s veteránmi a materiálmi na úplne inej úrovni.
Koľko typov materiálov sa kombinuje vo veteránskom interiéri?
Záleží od roku výroby. Od 70. rokov minulého storočia a vyššie je to hlavne o koženke, molitane, pene a podobne. Staršie modely mali iné, špeciálnejšie výplne, niečo ako bavlnená vata. Samozrejme, kombinované s textilom, kožou a ďalšími materiálmi. A, samozrejme, koberce na podlahe.
Aký je rozdiel medzi perfektne zachovaným originálom a renovovaným veteránom, prípadne jeho interiérom?
Záleží to kus od kusa. Na jednej strane, dnes nedokážeme úplne zreplikovať všetky technológie tak, ako boli robené v origináli. Na druhej strane, napríklad autá zo 60. rokov neboli robené tak kvalitne, ako ich dokážeme špičkovo a moderne zrenovovať dnes. A záleží aj od motívu a želania zákazníka. Časť ľudí preferuje originálne materiály a pôvodné diely, poviem Made in Czechoslovakia. Iní chcú použiť moderné, funkčnejšie, kvalitnejšie materiály.
Čo znamená renovácia veterána finančne?
Úplne v pohode aj to, že si kúpiš auto za dve tisícky a skončíš na sume 35-tisíc. Ale môžeš si kúpiť aj veterána v super zachovanom pôvodnom stave s najazdenými 10-tisíc kilometrami, napríklad za 22-tisíc eur, ktorý bude ďalej na hodnote iba stúpať.
Príklad. Stará Škoda 100 má dnes na trhu hodnotu dve, tri alebo štyritisíc eur. Ale ak ju chce majiteľ zrenovovať úplne od podlahy, určite do nej musí investovať ďalších 20-tisíc. Pritom za pár tisíc eur sa dá kúpiť parádny, funkčný mercedes zo 70. rokov. Dôležité je, že k škodovke máme iný emočný a nostalgický vzťah ako k mercedesu, ten pre nás väčšinou neznamená vôbec nič.
Sú ľudia ochotní za kvalitné interiéry dobre zaplatiť a na výsledok čakať niekoľko mesiacov?
Bez problému. Tým, že nejde o nevyhnutne potrebnú vec dennej potreby, viem pri výrobe stres z naháňania termínov dobre eliminovať. Ľudia si na to dnes radšej počkajú, ale potom vyžadujú kvalitný výsledok a pridanú hodnotu mojej práce.
Vlastníš nejaké veterány?
Mám Škodu 100 z roku 1969 a Škodu 110R. A s otcom práve dokončujem ďalšiu "erku".