Pri výbere zelene rozhoduje prispôsobivosť drevín.
V Košiciach sa od začiatku roka vysadilo viac ako 340 stromov. Okrem Správy mestskej zelene sadia dreviny aj developeri, ktorí do metropoly prinášajú často aj nepôvodné druhy. Róbert Gregorek z Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach však zdôraznil, že v meniacom sa ekosystéme nemusia predstavovať hrozbu:
„Samotné spestrenie drevín nie je ešte tak vážnym prehreškom. Dôležité je, aby sme postupovali uvážene, aby sme naozaj nevyužívali a nesprostredkovali rozširovanie inváznych rastlín. Preto aj nové druhy veľmi uvážlivo odskúšame a otestujeme v takej miere, aby sme boli istí, že nebudú do našej krajiny vnášať nežiaduce tendencie. Potom môžeme byť v mestskom prostredí relatívne tolerantní.“
Dôležitými bodmi pre správnu asimiláciu dreviny sú pôdne a svetelné pomery, priestorové možnosti, hustota existujúcej výsadby a druhové či vekové zloženie stromov v lokalite. Súčasné otepľovanie klímy však znižuje prosperitu aj niektorých domácich či zdomácnených druhov.
„Smrek pichľavý v košických podmienkach zaznamenáva veľký úpadok kondície. Rovnako aj otužilé a prispôsobivé dreviny odolné aj voči suchu, ako sú borovice. Tie sme takisto nikdy nevedeli spochybniť. V súčasnosti vieme, že aj vo voľnej krajine, a o to viac v mestskom prostredí, je vidieť takéto výpadky. Vidíme, že posun klimatických zmien dosiahol takú mieru, že i táto drevina nie je úplne spoľahlivá a niekedy predčasne ukončuje svoju existenciu,“ dodal Gregorek.
Správa mestskej zelene v Košiciach pri výsadbe preferuje pôvodné dreviny. Hovorca Marek Lukáč uvádza, že sa v meste minoritne nachádzajú aj exotickejšie stromy, ktoré si vedia dopestovať svojpomocne:
„V prevažnej miere vo verejnej zeleni preferujeme autochtónne, čiže domáce druhy drevín a ich kultivary, ale používame v menšej miere aj introdukované dreviny, za účelom zvýšenia pestrosti výsadieb, alebo s ohľadom na odolnosť ku klimatickým zmenám. Nákupná cena nie je rozhodujúci faktor, nakoľko si väčšinu drevín vieme dopestovať v našej škôlke, dôležité sú vlastnosti dreviny, účel použitia a podmienky na riešenom území.“
Priemerne sa v Košiciach vysadí takmer 700 stromov ročne. Domáce dreviny sa lepšie prispôsobujú chladnejšiemu počasiu. Aj preto je dôležitejšia a rozsiahlejšia jesenná výsadba.
„Najčastejšie sú vysádzané – lipa, čerešňa, javor, jaseň, platan, dub, hrab, breza, jarabina v menšej miere buk, hrab, jabloň a hloh. Používame primárne domáce druhy drevín,“ uzavrel Lukáč.
Viaceré nepôvodné druhy rastlín sa v Košiciach už zdomácnili. Odborníci odporúčajú sledovať vývoj v iných krajinách, ktoré si už prešli podobným adaptačným procesom. Medzi takéto štáty patrí napríklad Srbsko, Španielsko či územie Stredomoria. Rovnako ako v zahraničí, tak aj v metropole východu treba akceptovať zmenu klímy, ktorá sa prejavuje aj v druhovom zložení mestskej zelene.