Do Európy sa pravdepodobne infiltroval lodnou dopravou, prvýkrát ho spozorovali pred 21 rokmi vo Francúzku.
Sršeň ázijský je druh sršňa, ktorého domovinou sú východné oblasti Číny a juhovýchodná Ázia. Tam, kde žije, je pomerne nenápadný, pretože zdieľa ekosystém s minimálne ďalšími siedmimi druhmi sršňov. Po tom, čo sa od roku 2023 začal vyskytovať v Maďarsku, Česku či Rakúsku, sa objavil aj na Slovensku. Dôležitá je najmä jeho identifikácia a následné nahlásenie, ktoré je možné aj prostredníctvom aplikácie.
„Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) je o niečo menší ako sršeň obyčajný (Vespa crabro). Kráľovné dosahujú dĺžku tridsať milimetrov, samce a robotnice sú o niečo menšie. Sfarbenie na hlave a hrudi je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na brušku. Typickým znakom pre tento druh sú výrazne žlté posledné články nôh. Ich hniezda sú hnedej farby, jarné majú veľkosť „tenisovej loptičky", sekundárne aj do jedného metra, pričom vletový otvor je z boku (náš sršeň európsky zo spodu)," uviedla zoologička zo Štátnej ochrany prírody Ivana Havranová.
Monitoring a nahlasovanie potenciálneho výskytu sú efektívnymi nástrojmi na reguláciu sršňa ázijského a pomoc verejnosti je veľmi dôležitá. Zapojením sa do nahlasovania chránime najmä včely. Hlásenia z aplikácie sú prepojené na Systém rýchleho varovania, ktorý spravuje Štátna ochrana prírody. V prípade, že sa bude hlásenie javiť ako pozitívny nález, kontakt sprostredkuje zamestnanec. Odborníci však dôrazne zakazujú manipuláciu so sršňom.
„Do systému rýchleho varovania sa nahlasujú výskyty inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Európskej únie. Cieľom je, aby sa údaj o ich výskyte na území Slovenska čím skôr zaznamenal a dostal ku kompetentným orgánom, aby sa zabezpečila účinná a skorá eradikácia v prípade nových výskytov, aby sa druhy vo väčšom rozsahu nerozšírili na území Slovenska. Týmto spôsobom je možné nahlasovať napríklad aj podozrenie na výskyt sršňa ázijského,“ spresnila Havranová.
Sršeň ázijský bol do Európy zavezený pravdepodobne lodnou dopravou, prvýkrát ho spozorovali pred 21 rokmi vo Francúzku. Druh prudko zvyšuje svoju populáciu a rýchlo sa šíri, najmä pozdĺž vodných tokov. V západnej Európe sa už niekoľko rokov rýchlo rozmnožuje.
„Do zoznamu inváznych druhov bol zaradený z dôvodu vysokej hrozby pre pôvodné druhy opeľovačov, vrátane včelstiev, keďže až 80 % potravy druhu tvoria včely – Apis melifera, ale aj iné druhy hmyzu, ktoré predstavujú vysoký podiel opeľovačov. Zároveň predstavujú hrozbu pre zdravie (najmä pre ľudí, ktorí sú alergickí na bodavý hmyz), ale aj pre ovocinárov, pretože spôsobujú škody aj na úrode ovocných drevín a vo viniciach,“ uzavrela zoologička.
Autor: RÁDIO KOŠICE