Písal sa rok 1973, Košice boli v období 5. socialistickej päťročnice a výstavba mesta smerovala hlavným smerom, umožniť rozrastajúcemu sa mestu, aj čo sa týka počtu obyvateľov, dôstojné a dostupné bývanie a zabezpečiť občiansku vybavenosť na nových mestských sídliskách.
Rozvoj mesta v prvých povojnových rokoch bol charakterizovaný výstavbou menších lokalít pre bytové domy. Od roku 1951 bol rozvoj cieľavedome organizovaný a investične rozvíjaný na základe prvého smerného územného plánu od autora Františka Kočího. Najvýraznejšia výstavba bola datovaná od rozhodnutia budovať VSŽ. Rozvoj sa uberal formou prstencovou jednotlivých sídlisk okolo hraníc existujúceho mesta a jeho centrálnej mestskej zóny. Architektúra sídlisk nesie znaky spriemyselnenej výstavby s novými urbanizačnými tendenciami a sociálnou náplňou nových sídlisk. Výstavba v 60. rokoch 20. storočia prebiehala podľa nového smerného územného plánu z roku 1961 od autorov arch. M. Hladký, arch. Kurča a arch. Bánayi.
V Košiciach od roku 1965 zriadili Útvar hlavného architekta, takéto útvary bolo stanovené iba v šiestich mestách v rámci republiky. Prvým košickým hlavným architektom sa stal Ing. Ladislav Greča. V rozhovore po nástupe do funkcie sa vyjadril:
„V Košiciach už majú problém s novými miestami pre výstavbu, lebo sa už v tomto období na všetkých stranách, okrem Juhu, priblížili ku kopcom. Plánovala sa veľkoplošná asanácia prízemných a nevyhovujúcich domov, navrhuje sa výstavba komplexu obytných domov, sídlisko Kuzmányho má byť tak prvou etapou, druhá etapa v južnej časti.“
Večer, 6. marec 1965.
V roku 1973 Ing. arch. Michalcová z Bratislavy sa stala autorkou nového smerného územného plánu do roku 2000, po roku 1975 sa už nepredpokladal výrazný kontinuálny rast mesta, a preto aj vznikla potreba nového územného plánu. Plochy navrhované pre perspektívny rozvoj aglomerácie boli už v podstate vyčerpané. Bolo potrebné prekročiť ďalší prah, nájsť nové kompozične funkčné, priestorové dimenzie. „Hlavným princípom rozvoja, ktorý stanovil nový smerný plán, bola tvorba zdravého životného prostredia nového mesta.“
Bytová výstavba v tomto roku sa sústreďovala na sídliská Nad jazerom, Krásna, Juhovýchod I a II, a tiež sa začínala stavba v lokalitách a uliciach Turgenevova, Krupska a Československej armády. V roku 1973 priemerne na výstavbu jedného bloku pripadalo približne 11 až 11,5 mesiaca. „V tomto roku dostalo kľúče od nových bytov 2146 nájomníkov, pričom ďalších 2184 bytových jednotiek rozostaviame najneskôr do konca októbra, len blok V-24 na sídlisku Krásna I začneme v novembri.“
Aké problémy vtedy trápili obyvateľov, sa dočítame z dobovej tlače:
„Typickým znakom väčšiny novopostavených sídlisk sú neupravené priestranstvá okolo obytných domov. Z obyvateľov sa stávajú takmer artisti – preliezajú kopce hliny, predierajú sa polmetrovou burinou, preskakujú kaluže. Vďaka našim stavbárom a záhradníkom sa občania udržiavajú v dobrej kondícii.“
Večer, 23. august 1973
Sídlisko Nad jazerom vo výstavbe
Toto sídlisko bolo vo výstavbe tri roky. 1. septembra otvorili na sídlisku novú 22-triednu základnú deväťročnú školu aj novú materskú školu a detské jasle.
„Dnes sme si zobrali na mušku sídlisko Nad jazerom. Pretože košickí stavbári a záhradníci leniví neboli, priestranstvá okolo domov 53 zelenajú. Pravdaže, zatiaľ len pri tých skôr postavených – pri Hornáde. Obyvatelia sa tu nemusia brodiť po kolená v blate, ale chodia po vyasfaltovaných chodníkoch. Všade sa zelená tráva, pod oblokmi rozvoniavajú pestré záhony kvetov. Briezky a topole sa ujali a po niekoľkých rokoch budú poskytovať svojimi korunami príjemný chládok. Deťom robí veľkú radosť množstvo hojdačiek a všelijakých kovových preliezačiek. Tí starší si môžu po práci príjemne posedieť na lavičkách, ktorých je tu dostatok. Verejné osvetlenie je tiež v poriadku, fungujú dokonca aj telefónne búdky. Ako vidieť, stavbári a záhradníci sa pochlapili. Zdá sa to všetko priam ideálne. Ale všetci dobre vieme, že to tak nie je. V duchu si kladieme otázku, prečo sa nemôžu vykonať terénne úpravy okolo novopostavených domov hneď, súčasne s objektami? Prečo treba na takúto samozrejmosť čakať dva – tri roky? Prečo sa teda priestranstvá okolo „neskôr postavených“ domov zelenajú – burinou?“
Večer, 23. august 1973
Prvé byty s tapetami
Na sídlisku sa skolaudovalo 87 bytov, ktoré mali čoskoro uvítať nových obyvateľov. Kolaudačná komisia zamierila do susedného bloku R-18, kde pracovníci Pozemných stavieb dokončili prvých 40 bytov v novej technológii, vnútorné omietky nahradili tapetami.
„Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že tapety zvyšujú náklady na jeden byt, nie je to tak. Zaškolená partia maliarov lepila pod dozorom vývojovej skupiny Pozemných stavieb tapety priamo na panely. Okrem toho nemuseli robiť také ochranné opatrenia proti znečisteniu pri maľovaní a napokon nepotrebovali toľko pracovníčok na upratovanie. Denne táto partia nalepila 50 až 55 metrov štvorcových tapiet. Dúfajú, že užívatelia bytov budú s ich prácou spokojní.“
Večer, 26. november 1973
Dokončenie internátu pre VŠE na sídlisku Podhradová
Na sídlisku Podhradová sa do výšky vztýčili dva internáty, jeden slúžil pre veterinárov a druhý 418-posteľový pre Vysokú školu ekonomickú, ktorý bol dokončený o niekoľko mesiacov neskôr.
„Celý areál, ktorý bude mať hodnotu vyše 18 miliónov korún, je veľmi zaujímavo riešený. Má veľmi priestrannú vstupnú časť, z ktorej sa vchádza do hlavnej budovy. Jednotlivé izby pre študentov sú veľmi účelne riešené. Strecha internátu je využitá ako terasa so sprchami na opaľovanie a oddych.“
Večer, 12. apríl 1973
Z rokovania ObNV na Severe sa počítalo s výstavbou rodinných domov
Popri panelákovej výstavbe sa zvyšoval záujem o výstavbu rodinných domov v Košiciach.
„V súlade s dokumentom o rozvoji KBV a IBV v Košiciach do roku 2000 bola spracovaná štúdia pre individuálnu bytovú výstavbu v oblasti Červený breh. Celý priestor je rozdelený do troch sektorov A, B a C. V sektore A sa plánuje s výstavbou 24 rodinných domov, v sektore B s výstavbou 43 sólových jednotiek bytových a v sektore C postavia 17 bytových jednotiek. Tiež bola vypracovaná štúdia lokality pre individuálnu bytovú zástavbu – Kalvária. Treťou oblasťou v obvode Košice – Sever je územie na Podhradová II. Tu sa počíta s výstavbou 47 rodinných domčekov.“
Večer, 5. september 1973
Na Furči sa to pohýna a plánovanie výstavby sídliska Krásna III
Po rôznych nečakaných ťažkostiach sa v tomto roku urobil prvý konkrétny krok k začatiu výstavby dávnejšie ohlasovaného košického sídliska Furča. Stavoinvesta odovzdala Pozemným stavbám stavenisko pre prvú etapu nového sídliska a pracovníci stavebného závodu 05 ako prví z celého radu účastníkov začali práce na prístupovej komunikácii.
„Bude to náročná akcia, ktorej zvláštnosťou sa majú stať tzv. svahové rebrá vyplnené štrkovým materiálom. Budú slúžiť na spevnenie a odvodnenie svahových zárezov. Tieto zložité práce bude riadiť stavbyvedúci súdruh Kahanec a majster s. Fekete zo strediska súdruha Guru. Postupne sa práce rozšíria aj na ostatné objekty IX obvodu sídliska Furča, ktoré vyrastie na území s veľkým svahom. Verme, že dokonalá spolupráca projektantov, geológov, statikov, ako aj robotníkov a technikov, ktorí budú nové sídlisko budovať, prinesie ovocie v podobe sídliska, ktoré bude patriť v našom meste nesporne medzi najkrajšie.“
Večer, 5. november 1973
Východné mesto o krok ďalej
S veľkou výstavbou sa rátalo aj južne v blízkosti Furče, kde malo byť postavené tzv. Východné mesto.
„V zasadačke rady MsNV zišla sa dnes pracovná porada členov rady MsNV a autorov štúdie podrobného územného plánu na Východné mesto. Táto štúdia bola vypracovaná na základe víťazného návrhu kolektívu autorov katedry urbanizmu ČVUT pod vedením doc. Jiřího Němca z celoštátnej urbanistickej súťaže v novembri minulého roku. Na porade sa tiež zúčastnili pracovníci UHA a vedúci odborov MsNV. Členovia rady sa zoznámia s riešením Východného mesta, ktoré je určené pre 1 000 000 obyvateľov tak, aby po štúdiu materiálu a diskusii priamo s autormi mohli maximálne uplatniť zámery pre ďalšie koncepčné riešenie.“
Večer, 7. december 1973