Vyviesť Rómov z chudoby: V osadách na východe zažili europoslanci šok

VýchodĽudsKE

Ak výsledkom poslednej dekády riešenia rómskej problematiky je stredne ťažká nevoľnosť europoslancov z Drienova a Trebišova a ostreľovači na strechách Luníka IX pri návšteve pápeža, môžeme si byť istí, aká bude odpoveď slovenskej vlády. Ak sa vôbec pri svojej aktuálnej rodinnej krehkosti demaršom Nicholsonovej rozhodne zaoberať.

Foto
Minulý týždeň navštívili rómske osady na východe Slovenska, v Drienovci, Dobšinej a v Trebišove, ako aj košické sídlisko Luník IX europoslanci. Viedla ich šéfka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová / Európsky parlament

Nasledujúce tri citácie z troch rôznych miest a časov spolu zdanlivo nesúvisia. V skutočnosti plne vystihujú podstatu témy tohto textu. Minulotýždňový šok a neuveriteľné rozčarovanie europoslancov z rómskych osád na východe Slovenska. A nemožnosť porozumieť rómskej otázke politickým jazykom.

Február 1959, hotel Esplanade, Locarno, Švajčiarsko.  Jeden z najväčších psychológov minulého storočia Carl Gustav Jung v rozhovore na otázku novinára: „Veríte tomu, že ľudia západnej civilizácie myslia hlavou?“ odpovedá slovami: „Nie, myslia iba svojím jazykom. Myslia len slovami. Slovami, ktoré dnes nahradili obsah, zmysel a úsudok.“

August 2019, areál správy mestskej zelene Záhrada, Bernátovce pri Košiciach. Vstupujeme do tichej, tmavej a smutnej miestnosti susediacej s kravínom. Je tu asi desať postelí. Niektoré sú prázdne, na iných sedia, ležia alebo spia väčšinou starší muži. 

Zavalitý chlap na posteli pri stene hlasno chrápe. Jeden malý stôl, jedna skriňa, jeden vešiak. Veľké a malé okno, málo svetla, čerstvo primurované neomietnuté tehly. Cez okná vidieť kravy vo vonkajšom výbehu plnom močovky a hnoja. Najsmutnejší pavilón najväčšieho  útulku a nocľahárne pre bezdomovcov na Slovensku. Vitajte v Oáze – nádeji pre nový život. Zrkadle spoločnosti.

„Tu môžete vidieť úroveň HDP Slovenska. Spoločnosť je taká, aká je najspodnejšia vrstva jej ľudí. Chystáme sa to opraviť,“ hovorí rímskokatolícky kňaz Peter Gombita, ktorý zariadenie v Bernátovciach pri Košiciach od roku 2008 vedie.    

Foto
Začiatkom apríla predstavila vláda stratégiu na najbližších desať rokov, ako vyviesť Rómov z chudoby  / Európsky parlament

Október 2019, Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Prešov. „Porozumieť rómskej problematike vyžaduje vzdelanie, skúsenosti a tréning. Ak sa budete Rómov niečo pýtať, síce dostanete nejaké odpovede. Pokiaľ ale nepoznáte ich kultúrny jazyk, vôbec nebudete vedieť, čo znamenajú. A buďte si istý, že kým tomu jazyku porozumiete, bude to pár rokov trvať,“ vysvetľuje kultúrny antropológ Alexander Mušinka.

„Ak chcete vedieť, aké zastupiteľstvo je v obci alebo v meste, choďte sa pozrieť do ich rómskej osady alebo mestskej časti. Je to úplne zrkadlový obraz. Ak by som to veľmi, veľmi zjednodušil, platí staré rómske príslovie: Aký gadžo, taký Róm.“

„Rovnako divne naše pravidlá strednej vrstvy vníma napríklad vyššia spoločnosť – takzvaná‚ high society. Z ich pohľadu sme obyčajní chudáci. Dávame peniaze do banky, kde iba strácajú svoju hodnotu, neinvestujeme na burze a v byte máme iba jeden záchod, nie dva alebo tri. Pozerajú sa na nás úplne rovnakým spôsobom, ako sa my pozeráme na Rómov alebo takzvaný under class.“

„Ak by ste išli na večeru s britskou kráľovnou, je viac než isté, že by ste boli veľmi, veľmi zmätený. Otázka by vôbec neznela, či by ste vyrobili nejaký trapas, ale či by ste porušili pravidlá kráľovskej etikety do desiatich alebo dvadsiatich sekúnd. Netušíme, ako to tam funguje. Je to úplne iný svet, rovnako ako ten rómsky,“ hovorí Mušinka.

Foto
Ak sa budete Rómov niečo pýtať, síce dostanete nejaké odpovede. Pokiaľ ale nepoznáte ich kultúrny jazyk, vôbec nebudete vedieť, čo znamenajú / FB Človek v ohrození

Bla, bla, bla

Za ostatných desať rokov, počas ktorých sa snažím sledovať tému rómskej otázky, sme tu mali (a stále máme) štyri vlády a päť premiérov. Radičovú, Fica, Pellegriniho, Matoviča a Hegera. Nikto z nich zatiaľ neurobil nič konkrétne, čo by v praxi dokazovalo a hlavne sa prejavilo spôsobom, že tejto téme naozaj rozumejú. A chcú ju efektívne riešiť.       

Začiatkom apríla predstavila vláda stratégiu, ako vyviesť Rómov z chudoby na najbližších desať rokov. Oficiálne má dokument názov Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Premiér ministri a splnomocnenec pre rómske komunity sa dohodli, že jej prioritou bude vzdelávanie, bývanie, zdravie a zamestnanosť.  

Minulý týždeň navštívili rómske osady na východe Slovenska, v Drienovci, Dobšinej a v Trebišove, ako aj košické sídlisko Luník IX europoslanci. Viedla ich šéfka Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Podľa emócií a slov, ktorými svoj výlet do slovenského praveku tretieho sveta komentovali na sociálnych sieťach a v médiách, boli absolútne šokovaní, spravodlivo nahnevaní a rozhorčene zahanbení.

Foto
Namiesto toho, čo sa dá, by sa malo robiť to, čo v tejto kultúre, spoločnosti podľa jej zákonov a zákonitostí funguje / KOŠICE ONLINE

Smrť, dno, tretí svet

„Videli sme istú smrť. Rómsky problém už dávno dosiahol dno a nie je vôbec jasné, či to dokážeme zvrátiť. Nič sa nezmenilo, vlastne zmenilo. Je to dramaticky horšie. Slovensko má vážny problém s dodržiavaním základných ľudských práv v rómskych osadách,“ nechala sa počuť Nicholsonová.

„Životné podmienky týchto ľudí sú strašné. Ženy, muži a veľa detí žije v extrémnej chudobe, bez naplnenia základných životných podmienok. Táto situácia nie je prijateľná. Ako európsky politik sa hanbím za to, čo som videl,“ popisoval svoje pocity portugalský člen eurodelegácie Manuel Pizarro.

Úprimnému šoku europoslancov veríme. Tí bystrejší možno v spoločenskom zrkadle osadnej reality okrem zreteľných kontúr všetkých slovenských vlád, ktorým europoslanci adresovali ostré odkazy, zazreli aj seba a na svetelné roky vzdialený, sociálny Brusel.

Foto
Nič sa nezmenilo, vlastne zmenilo. Je to dramaticky horšie. Slovensko má vážny problém s dodržiavaním základných ľudských práv v rómskych osadách, hovorí Nicholsonová / Európsky parlament

Robíme, čo sa dá

Reakciou na ich spravodlivé rozhorčenie boli otázky. Prečo slovenské vlády využili a využívajú iba minimum eurofondov, ktoré im boli na sociálne veci poskytnuté? Prečo všetky inštitúcie a ministerstvá lepšie nespolupracovali a nespolupracujú? Prečo už dávno nebola legislatívne odstránená byrokracia brzdiaca prísun peňazí do projektov riešenia rómskej otázky? Čo robí vláda, samosprávy a mimovládky, aby sa situácia zlepšila, prípadne aspoň nezhoršovala?

Europoslanci budú naliehať na vládu, napíšu list, ponúknu slovenským autoritám súčinnosť. Budú intervenovať v otázke zlepšenia čerpania eurofondov, ponúknu úspešné projekty z iných krajín. Chvályhodné a pravdepodobne aj europoslanecky kompetentné. Ale.

Ak výsledkom poslednej dekády riešenia problematiky segregovanej generačnej chudoby vo vylúčených komunitách je stredne ťažká nevoľnosť europoslancov z Trebišova a ostreľovači na strechách Luníka IX pri návšteve pápeža, môžeme si byť takmer istí, aká bude odpoveď slovenského establišmentu. Teda ak sa pri svojej aktuálnej rodinnej krehkosti demaršom europoslancov vôbec rozhodne zaoberať.

Áno, presne tak. Robíme všetko pre to, aby sa situácia marginalizovaných skupín v čo možno najkratšom čase výrazne zlepšila. Podporená tradičnou hejterskou sieťovou masou virtuálnych sociálnych inžinierov typu: Aj tak si za všetko môžu Rómovia sami...

Foto
Ak chcete vyriešiť rómsky problém vo vašej obci, musíte Rómom pomôcť dostať sa na vyšší status / KOŠICE ONLINE

Pozemky, bývanie, elektrina a voda

Slovenskí aj európski politici by si mali uvedomiť, že iba otázky, slová, odporúčania, eurofondy, legislatíva a vzájomná komunikácia pre porozumenie inej kultúre, jej psychológii a jej súčasnému jazyku vonkoncom nestačia.

Namiesto toho, čo sa dá, by sa malo robiť to, čo v tejto kultúre, spoločnosti  podľa jej zákonov a zákonitostí funguje. To sa nedozvieme od politikov a už vôbec nie od európskych. Iba od profesionálnych a kvalitných odborníkov s nezištnou motiváciou pomôcť.

Zo života v osade nie je nikto šťastný. Všetci si uvedomujú, že by chceli žiť lepšie, ale nevedia, ako z toho von. Uvedomujú si, že majú málo peňazí, málo zručností, nízke sebavedomie. Málokto im dá príležitosť na to, aby ukázali, akí sú a bojovali proti predsudkom. V istej chvíli sú už takí slabí a unavení, že sa radšej vzdajú. Ostatní ich nemajú za nič, tak prečo by sa mali snažiť,“ komentuje súčasný stav v osadách Lenka Zápotocká, vedúca pre komunitnú prácu a vzdelávanie mimovládnej organizácie Človek v ohrození.

Podľa kultúrneho antropológa Alexandra Mušinku z Prešovskej univerzity je riešením naštartovať proces vzniku strednej vrstvy v samotnom vnútri rómskej komunity. „Ak chcete vyriešiť rómsky problém vo vašej obci, musíte Rómom pomôcť dostať sa na vyšší status. A, samozrejme, vysporiadať pozemky,“ hovorí.

Foto
Pre sociálne postavenie je zásadnejšie než prístup k pitnej vode, mať kúpeľňu, kde sa môžete umyť / Európsky parlament

Postav dom, zasaď strom

„Rómsky problém by sme mali prestať vnímať ako problém Rómov a začať ho považovať za sociálny problém celej spoločnosti. Začiatok jeho riešenia vidím vo vysporiadaní pozemkov. Akonáhle by sa vysporiadali pozemky a Rómovia z komunít by mali reálnu šancu dostať sa k nim v lokalitách, kde bývajú, mali by sme veľkú šancu vyriešiť to, čo nazývame rómskou otázkou.

Hierarchia hodnôt je u nás veľmi podobná tomu, čo hovorí staré príslovie: Postav dom, zasaď strom a sploď syna, tvrdí profesor. Vysporiadať pozemky ale v žiadnom prípade neznamená dať ich Rómom zadarmo. Ide o to, dať im možnosť si ich kúpiť, prenajať, užívať. Vytvoriť si k nim vzťah a rozviazať im ruky.

Podľa Alexandra Mušinku je štatutárny prvok číslo jeden na Slovensku bývanie. A práv na ten by sme sa mali zamerať. Vytvoriť reálny priestor, aby si Rómovia mohli v prvom rade postaviť legálne štandardné domy strednej triedy. Znamená to tiež, že musia mať dostupné aj infraštruktúrne siete typické pre danú oblasť. To znamená dve veci: elektrinu a vodu.

Ak sa však bavíme o vode, podľa môjho názoru pre sociálne postavenie je zásadnejšie než prístup k pitnej vode, mať kúpeľňu, kde sa môžete umyť. To, že ste si uvarili kávu z dažďovej vody, nikoho nezaujíma. Ale ak zapáchate, pretože ste sa nemali kde osprchovať, tak si to ľudia všimnú hneď. Rómom by sme mali pomôcť vytvoriť vlastnú strednú vrstvu, dodáva Mušinka.

Komentáre