Veriaci za bežných okolností prichádzajú do chrámov, aby sa pomodlili pri Božom hrobe a poklonili sa krížu.
Biela sobota sa podľa kresťanskej tradície nesie v duchu hrobového odpočinku Ježiša Krista. Veriaci za bežných okolností prichádzajú počas dňa do chrámov, aby sa pomodlili pri Božom hrobe a poklonili sa krížu. Počas dňa sa nekonajú sväté omše, vo večerných hodinách sa slávi Vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá vyústi do radosti z jeho vzkriesenia.
V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasťou Veľkého týždňa a končí sa ňou pôst. Gréckokatolíci ju nazývajú Veľká sobota.
„Veľká sobota je typická tým, že ráno sa slávi Jeruzalemská utiereň. To sú ranné modlitby, v ktorých sa rozjíma o tom, ako Ježiš zostupuje do podsvetia, čo všetko pre nás podstúpil a ako Božia Matka pociťuje plač a bolesť nad tým všetkým, čo sa stalo. Už tam zaznievajú predzvesti vzkriesenia, ako o chvíľu vstane z mŕtvych. Večer sa slávi Liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou. Tam sa číta 15 starozákonných čítaní, ktoré nás sprevádzajú od stvorenia sveta, cez Exodus až k prorokom ohlasujúcim prichádzajúcu spásu. Tam je prvá zaujímavosť, ktorá je predzvesťou vzkriesenia, že kňaz sa z bordových rúch prezlieka do bielych, čo je predzvesťou zmŕtvychvstania,“ vysvetlil gréckokatolícky kňaz Michal Ondovčák.
Biela sobota je posledným dňom Veľkonočného tridua, ktoré sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou ústiacou do nedele Zmŕtvychvstania Pána, čo potvrdil aj jasovský opát otec Ambróz:
„Veľkonočné trojdnie symbolizuje najdôležitejšiu udalosť, ktorá spája kresťanstvo. Je to smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, jedinečný okamih, ktorým Boh vstúpil do tohto časopriestoru, kedy rozdelil dejiny sveta na to, čo bolo pred Kristovým zmŕtvychvstaním a čo bolo po ňom.“