Extrémne horúčavy i zákaz vstupu do košických lesov pominuli a padli tak aj výhovorky, ktoré nám bránili v postupnom plnení výziev Vrchárskej koruny Abova. Zasadnutie rodinnej cyklistickej rady sprevádzané vopred márnymi protestami detí prinieslo rozhodnutie vydať sa na dlho odkladaný Južný okruh.
Okruhy zložené z viacerých bodov v okolí Košíc sú súčasťou programu VKA už od jej vzniku. Niekto ich miluje, iný nenávidí. Spravidla totiž neponúkajú žiadne vychýrené kopce, no zároveň rok čo rok pomáhajú objaviť málo známe a pritom unikátne miesta v blízkych chotároch. Inak tomu nebude ani dnes.
Východiskovým bodom okruhu je Krásna a nás KVP-čkárov tak čaká na úvod jednoduchý zber kilometrov v podobe spustenia sa do centra a následného presunu cyklotrasou pri Hornáde na sídlisko Nad Jazerom. Rieka pretekajúca metropolou východu bude našim verným spoločníkom ešte poriadny kus cesty.
Z Jazera pokračujeme svižným tempom po ceste Eurovelo smerom na juh a pravidlo je jasné – stále popri Hornáde. Ten máme po celý čas na ľavej strane a už po pár minútach zdravíme rybárov obliehajúcich štrkovisko Krásna. To už deti žobronia o prvú občerstvovaciu zastávku a pri pohľade na labute tak vyťahujem z batohu pár croissantov. Po krátkom oddychu pokračujeme cyklocestou. Ak je na niečo dobré tohtoročné sucho, tak je to práve ideálny stav tejto trasy. V minulosti sme ju už totiž zažili aj poriadne bahnistú a neblahou spomienkou je pád dcéry do hnedého magľajzu pred rokom. To však teraz nehrozí, mlákam sa vyhýbať nemusíme a za našimi kolesami sa len tak práši.
Sprevádzaní zurčiacim Hornádom prichádzame až k mostu zo železničných prascov, ktorý nás prevedie ponad rieku priamo do obce Nižná Myšľa. Cyklisti ocenia prístrešok s mapou, ale aj s možnosťou nabitia elektrobicyklov. Tie my nemáme a tak nás oveľa viac zaujme blízke Rozárium u Bohušov. Tisícky ruží všetkých druhov potešia všetky zmysly milovníkov tŕnistých kvetov.
Od Rozária pokračujeme hore do obce, pričom jasným navigačným bodom je biely kostol svätého Mikuláša. Ten bol mimochodom zásluhou pekného výhľadu na Čanianske jazerá i Košice súčasťou okruhu počas premiérového ročníka VKA v roku 2020. Tentoraz je jeho návšteva nepovinná, no ten výhľad neomrzí. Blízko kostola je navyše pohostinstvo a okolo týchto dôležitých bodov každej obce vedie aj cyklocesta, ktorá nás privedie až k archeoparku Varhegy.
Turisticky zaujímavé miesto sa z roka na rok pomaličky rozvíja a my tentoraz kvitujeme maringotku s pestrou ponukou jedla i nápojov. Zatiaľ čo syn objednáva hotdog s džúsom, mierime s malou k stavbám v skanzene. Tie sú postavené na pozostatkoch príbytkov, ktorých vek sa odhaduje na 3500 rokov.
Po malej letnej hodine dejepisu pokračujeme v ceste na juh. Kamenistou cestičkou sa spúšťame k smerovníku Dringáč. Fotím si krásnu kaplnku a priľahlý zvon, no dcérka akosi nechodí. Vraciam sa teda rýchlo späť a zrazu ma strasie pri pohľade na odreté kolená malej cyklistky. „Spadla som a tečie mi krv,“ zvestuje mi nepríjemnú informáciu. Zranenia sú našťastie iba minimálne a nastupuje improvizované ošetrenie. Malú ranku na dlani vymývam vodou z fľaše a fačujem hygienicky zabaleným rúškom, ktoré ležalo na dne ruksaku ešte od obdobia pandémie. Konečne prišiel jeho čas. Takéto zranenia nás odhodlaných cyklistov nezastavia a lávkou cez most prechádzame riečku Olšavu. To už sa blížime k prvému z piatich povinných bodov dnešného okruhu.
Po prechode rieky nás víta orientačná tabuľa, ktorá hlása, že ku Koscelku je to už iba päť minút. Na bicykli aj menej. Miernym kopcom stúpame cez lúčku do lesa a zrazu sa pred nami objavuje mýtické miesto. Pozostatok ranogotického jednoloďového kostola, ktorý tu postavili ešte pred rokom 1300. Z informačnej tabule sa dozvedáme, že sa tu pochovávalo ešte aj 200 rokov po jeho zániku. Dcérka si skúša rolu farárky za kamenným oltárom, syn tankuje kolu a zbiera sily pred ďalšou štrekou. V nohách už máme vyše 20 kilometrov, no pred nami sú ešte štyri body okruhu. Práve Koscelek však bol jeho najjužnejším miestom.
Po zisku prvého povinného fotobodu sa vraciame k informačnej tabuli, no tentoraz sa už nevraciame cez Olšavu na cyklocestu, ale pokračujeme po lesnej ceste na východnom brehu riečky. Pohľad na mapu v mobile síce radí vrátiť sa na druhú stranu cez mostík, no v tomto som už poučený z minulosti. Cyklocesta totiž vedie k brodu cez Olšavu a koľkokrát som ju v minulosti prechádzal, toľkokrát som skončil s mokrými nohami.
Našim ďalším cieľom je Myšlianska vyhliadka a tá sa nachádza na rovnakej strane brehu ako Koscelek. Pokračujeme teda po neznačenej cestičke a tá nás privádza až ku smerovníku Myšľanka.
To už sme opäť spojení s cyklocestou a tá nás bezpečne privedie až k vyhliadkovej lávke. Tá vznikla v oblasti medzi Nižnou a Vyšnou Myšlou nedávno a ponúka pekný výhľad na protiľahlú Skalku. Aj tá bola súčasťou VKA 2020, no vtedy tu ešte Myšľanská vyhliadka nestála.
Od kovovej vyhliadky pokračujeme po cykloceste až do Vyšnej Myšle a popod most v obci sa stáčame smerom späť na juh k bodu číslo 3 – Močidlu.
Myšlianske močidlo je vskutku krásne miesto. Oddýchnuť sa tu dá pri rybníku, prameni a hlavne v altánku pri betónovom močidle. Čiže pri vodnej ploche, ktorú kedysi domáci využívali ako prírodnú práčku.
Príjemná zastávka nám však prináša nepríjemné prekvapenie. Keď sa totiž chystáme vysadnúť po občerstvení na bicykle, hlási mi môj junior mäkké koleso. Defekt. A nie jeden. Prázdne sú obe kolesá. Jednu náhradnú dušu mám, dva defekty sú však problém. Cyklisti sa však nevzdávajú. Pre piknik pri močidle sa našťastie rozhodla aj partia miestnych detí strážených niekoľkými dospelými a tak im do dočasnej úschovne zverujem aj tie moje. Trielim do Krásnej po nové duše, no tam prichádza ďalšia zlá správa – miestny cykloservis má pre dovolenku zatvorené. Musím tak ďalej a potrebné duše kupujem až v obchodnom centre na Jazere. Mám čo potrebujem a rýchlosťou Sagana sa vraciam do Vyšnej Myšle. Deti sú v pohode, oddýchnuté a po výmene oboch duší pripravené pokračovať. Ja som mokrý ako myš, ruky mám čierne od gumy, no našťastie je tu potôčik tečúci z močidla. Blahodárne osvieženie ma vracia do normálu a konečne tak môžeme pokračovať v našom okruhu.
Z Vyšnej Myšle odchádzame hlavnou asfaltovou cestou, no jazda v premávke je bleskovo krátka. Hneď po spojení sa s hlavným ťahom na Bohdanovce totiž prechádzame do protiľahlého kopca. Nasleduje najťažšie stúpanie dňa. To by dalo zabrať aj dospelým cyklistom a preventívne tak zosadáme z bicyklov a nasleduje tlačenie. Poľnou cestou sa dostávame nahor a po prejazde lesíkom prichádzame k bodu číslo 4 – cesnakovému lesíku.
Tento kopec nad Nižnou Hutkou takto nazývajú pre vysoký výskyt medvedieho cesnaku v jarnom období. Tesne pred poslednou lúkou pred príchodom do lesíka stačí odstaviť bicykel, vybehnúť pár metrov hore kopcom po úzkom chodníčku a pokochať sa výhľadom na Košice. To, že sme na správnom mieste, nám oznamuje aj tabuľka VKA pripevnená na strome.
Deti už majú celkom dosť, ale na vrchole cesnakového lesíka ich ubezpečujem, že to najhoršie je už za nami. Ostáva spustiť sa do Nižnej Hutky, občerstviť sa nanukom z miestnych potravín a potom pokračovať smerom von z obce. Prechádzame cez most ponad Torysu a hneď po jeho prejazde bočíme na cyklocestu vedúcu okolo škôlky na pestovanie vianočných stromčekov. Prechádzame popod železničný most a po približne 700 metroch bočíme z cyklocesty na neznačenú poľnú cestičku smerujúcu k lesíku pri Hornáde. Táto cesta nás dovedie priamo k sútoku dvoch riek pretekajúcich cez krajské mesta východu – Hornádu a Toryse. Ide o naozaj čarovné miesto. Ocitnúť sa priamo medzi dvoma významnými riekami je totiž unikátnym zážitkom. Radosť z neho umocňuje fakt, že ide o piaty a záverečný povinný bod Južného okruhu.
Ostáva už len pokračovať cestičkou popri rieke a tá nás privedie až späť do Krásnej. Podobne ako na začiatku dnešnej trasy kopírujeme Hornád, no tentoraz ho sledujeme z opačného brehu. Dcérka ošúchaná, syn „vydefektovaný“, ja ošľahaný dávkami nečakaných stresov. Sme však späť v civilizácii. Po príchode do Letnej záhradky sú však všetky problémy zabudnuté a deti si užívajú dlho sľubovanú pizzu. Plne zaslúženú, veď po následnom návrate na KVP im svieti na tachometroch vyše 60 kilometrov. Kombinácia piatich krásnych miest v kombinácii s archeoparkom Varhegy dala jasnú odpoveď na otázku, či patria do itinerára VKA aj okruhy bez výrazných vrcholov.
