Vyzbieraj diamanty Abovskej koruny: Cez chrbát kráľovnej k ruinám kúpeľov

KošiceTuristicKE

Máme tu ďalší víkend a s ním je spojená ďalšia výzva z repertoáru Vrchárskej koruny Abova (VKA). Tentoraz si naservírujeme kráľovnú Volovských vrchov, ktorou je dobre známa Kojšovská hoľa. Netradične si však ku nej pridáme aj bonus v podobe Turzovských kúpeľov.

Foto
Kojšovská hoľa je kráľovnou Volovských vrchov / KOŠICE ONLINE

Populárna Kojšovská hoľa nechýbala ani v itinerári vlaňajšieho ročníka a aj tentoraz má v poradí cieľov VKA jednotku a my sa tomu nečudujeme. Najvyšší vrchol východnej časti Volovských vrchov predstavuje pre každého poriadneho cyklistu jednotku na zozname „to do listu“. Kto ešte nevyšliapal Kojšovku, nemôže si hovoriť vrchár. Ľahká úloha to však nie je, veď ak si chcete cvaknúť fotku s guľou na meteorologickej stanici, potrebujete sa dostať do nadmorskej výšky 1246 metrov nad morom.

Zatiaľ čo vlani sme sa však po jej zdolaní vracali domov cez lesy okolo rozostavanej horskej chaty Lajoška, dnes si návrat spestríme návštevou inej známej lokality, ktorá momentálne čaká na oživenie zašlej slávy.

Foto
Kojšovská hoľa láka v každom ročnom období / KOŠICE ONLINE

Prvá horská prémia – kopec vôle na Hýľov

Štartujem zo sídliska KVP a cez Myslavu a Nižný Klátov mierim k prvej horskej prémii v podobe obce Hýľov. Osobne mám kopce veľmi rád, no tento je výnimkou. Keď sa už konečne dostanete cez stúpajúcu zákrutu, tak vás zabije pohľad na nekonečné stúpanie. Tak ako každý kopec, aj tento sa však dá obísť krajšou alternatívou. Tá vám pripomenie jeden z vrcholov vlaňajšej VKA – hornú nádrž Bukovec. V takom prípade si to z Košíc namierte na Bukovec a na konci obce sa dostanete spod hrádze hore. Krásne miesto, krásne pohľady.

Košické Alpy

Obe spomínané trasy sa však napokon spoja a to ešte pred Mexikom. Pokračujem po ceste smerom do Zlatej Idky a cca po hodinke jazdy sa začína tá pravá zábava. Už stúpanie z dolnej časti obce do hornej predstavuje slušnú drinu. Po vyšliapanie k parkovisku pri futbalovom ihrisku si môžeme na chvíľočku odfúknuť a potom nás čaká ďalšia hodinka plná potu a sebazaprenia. Priznám sa, že teraz si tam hodím stabilný prevod a ide to celkom hladko, no pamätám si aj na časy biednej formy. Vtedy som sa posúval od zákruty k zákrute tempom, ktoré mi umožňovalo sledovať rast húb v okolitom lese. Obzvlášť v horúcom počasí nechýbali ani pauzy na rozdýchanie blížiaceho sa infarktu. Či sa už však hore rútite ako Pogačar, alebo sa vlečiete ako týždeň pred výplatou, podstatné je driapať sa nahor. Skvelý asfalt pomáha a človek má dostatok času myslieť na to, ako sa asi počas dlhých stúpaní cítia účastníci profesionálnych pretekov v Alpách či Pyrenejách.

Tatry ako na dlani

Kilometre sa pomaličky míňajú, prechádzam popod roky nefunkčnú sedačkovú lanovku a keď sa na ceste zjaví nápis „1 kilometer“, tuším, že trápenie speje ku koncu. 700 metrov, 500 metrov, 300 metrov, 100 metrov. Čísla nasprejované na asfalte dodávajú chuť a vo vzduchu už cítim vôňu piva z chaty Erika. Pandémiou dlhodobo zatvorený bufet už opäť víta návštevníkov. Ešte predtým však nasleduje povinná zastávka na vrchole stúpania pri pamätníku SNP. Ak nám cyklistický Boh praje, naskytá sa nádherný pohľad na Vysoké Tatry.

Foto

Ide sa ku guli

Debaty s inými cyklistami či turistami na Erike sú vždy skvelé a dajú zabudnúť na predošlé útrapy. Ak tu práve turisti  nie sú, krátim si chvíľu čítaním informačnej tabule o hrdinstvách podplukovníka Šukajeva počas SNP. Horská chata však ešte nepredstavuje náš cieľ. Veľká biela guľa je už však na dohľad a vábi cyklistov ako nočná lampa mušky každého druhu.

Nasadám teda na bike a moje prepotené tričko vo mne vzbudzuje obavy. Náhradné som si tentoraz nevzal a keďže poznám Kojšovku ako svoju obývačku, je mi už v tejto chvíli jasné, že ma tam poriadne prefúkne.

1246 m n.m., GPS: 48.7822742N, 20.9878000E

Nemýlil som sa. Hore pri cieľovej tabuľke by to jednoducho bez vetriska nešlo. Zdravím sa ojedinelej turistke, ktorá si listuje vo vrcholovej knihe. Listovať v podstate ani nemusí, vietor to robí za ňu. Obaja sa však zhodujeme, že nám môžu všetci závidieť, pretože sme práve teraz na tom najkrajšom mieste v okolí Košíc.

Ak máte času viac, pokojne si vychutnajte pohľady na Vysoké Tatry, Kráľovu hoľu, Vihorlat, Poloniny i hraničný hrebeň s Maďarskom. Áno, to všetko môžete z tohto miesta uvidieť. Pár desiatok metrov nižšie sa nachádza aj 49 bielych stĺpov mieru, ktoré symbolizujú polohu Slovenska na 49. rovnobežke.

Foto
Pamätník na vrchole Kojšovskej holi / KOŠICE ONLINE
Foto
Krásne výhľady ku Kojšovke patria / KOŠICE ONLINE

Zjazd Perlovou dolinou

Z Kojšovskej holi sa môžete vrátiť domov rovnakou asfaltovou cestou, poprípade kvalitne značenou lesnou cestou cez Prednú holicu. Ako som však spomenul v úvode, dnes to bude úplne inak.

Od gule sa vraciam späť na chatu Erika a od nej naberám smer Gelnica cez Perlovú dolinu. Čaká ma príjemných, takmer 15 kilometrov zjazdu. Pár zastávok však predsa len odporúčam.

Už po niekoľkých kilometroch prichádzam k Polianke. Na oboch stranách cesty sa nachádza príjemná lúka, ktorá ponúka prístrešok, ale aj novú turistickú útulňu. Otváram jej dvere a okrem drevených postelí ma zaujmú fotografie na stenách. Ideálne miesto na strávenie noci pre turistu na diaľkovom pochode.

Pokračujem v spúšťaní sa nadol okolo chaty Izbica a krátke zastávky absolvujem ešte pri Zimmerplatzi (drevený prístrešok lesníkov) a studničkách Semanov prameň a Haniho prameň – Čarne žeľe.

Foto
Novovybudovaná útulňa Polianka je skvelým miestom pre unavených turistov / KOŠICE ONLINE
Foto
Interiér útulne Polianka / KOŠICE ONLINE
Foto
Foto
Haniho prameň - Čarne žeľe / KOŠICE ONLINE

Dlhá cesta Perlovou dolinou ma vedno s Perlovým potokom „vypľuvne“ priamo do gelnickej časti Maria Huta. Po napojení sa na hlavnú cestu pokračujem doľava smerom do centra Gelnice. Po prekročení mostu sa napájam na ulicu Turzovská a tá ma dovedie priamo do Turzovských kúpeľov.

Cestou zaujmú vstupy do štôlní i malebné jazierko. To už ostáva iba kúsok a prichádzam na parkovisko zaniknutých kúpeľov. Pohľad na zdevastované budovy, ktoré kedysi slúžili kúpeľným hosťom i deťom v škole prírode, trhá srdce. Povzbudením je aspoň nedávna správa o kúpe kúpeľov košickou župou, ktorá sľubuje opravu a návrat zašlej slávy. Toto miesto si to určite zaslúži a priľahlé Turzovské jazero doslova volá po turistoch.

Foto
Popri ceste zaujmú štôlne Križová a Jozef / KOŠICE ONLINE
Foto
Banícku slávu pripomínajú repliky drevených strojov / KOŠICE ONLINE
Foto
Historické budovy potrebujú opravu / KOŠICE ONLINE
Foto
Preč sú časy, kedy tu trávili krásne chvíle deti v táboroch / KOŠICE ONLINE
Foto
Jazero v Turzovských kúpeľoch ponúka ochladenie, v zimných mesiacoch ho využívajú miestni otužilci / KOŠICE ONLINE

Súčasné horúčavy ma nútia vyzliecť cyklistické tričko a schladiť rozpálené telo v osviežujúcej vode. Nasleduje príjemná debatka s partiou mladých Gelničanov, ktorí si sem prišli opiecť špekačky a hneď ma aj núkajú domácou. Na tú teraz veľmi chuť nemám a oveľa viac kvitujem ich cyklistickú radu. „Do Gelnice sa vráť po kyslíkovej ceste“. To ma veru zaujme a už smerujem od jazera do lesa na parádnu cestičku, ktorá vedie okolo prameňa sv. Antona a dovedie ma priamo do centra Gelnice. A to je koniec dnešnej cyklistiky. Vytrvalci si to samozrejme môžu odšliapať až do Košíc, no v tejto horúčave už stačila aj táto porcia. Ostáva teda nastúpiť na vlak v Gelnici a cestou domov listovať čerstvo nalovené fotografie v galérii telefónu.

Komentáre