Vyzbieraj diamanty Abovskej koruny: Folkmarské dvojbalenie – výhľadová skala a krížová cesta

VýchodTuristicKE

„Na vysokej skale, tam sa dobre sedí. Nikde žiadni ľudia, iba slnko svieti. Na vysokej skale niečo dušu hladí, človek zrazu cíti, že je niečo nad ním.“

Foto
Folkmarská skala predstavuje krásne výhľadové miesto / PETER JESENSKÝ

 

Text refrénu piesne Kristíny a Roba Grigorova dokonale vystihuje pocit, ktorý sa ma zmocní po dosiahnutí najvyššieho bodu dnešnej cyklotúry. V rámci putovania za dvadsiatkou vrcholov Vrchárskej koruny Abova sa totiž vyberiem na turistami milovanú Folkmarskú skalu. A príjemným bonusom bude aj neďaleký folkmarský kríž, ktorý uzatvára krížovú cestu nad Veľkým Folkmarom.

V rámci uľahčenia letnej driny využime vlak a z Košíc sa ním presúvame do Margecian. Hneď na úvod poteší parádny cyklomost ponad Ružín, ktorý je súčasťou Hnileckej cyklomagistrály a ponúka krásny pohľad na Marcegany a okolité lesy. Následne sa kvalitnou asfaltovou cestičkou presúvame do Jakloviec a cestička popri Kojšovskom potoku nás bez ruchu áut privedie k vodnej nádrži Jaklovce a následne až do obce Veľký Folkmar. Tu sa nám núka stúpanie k spomínanému folkmarskému krížu, no v tomto prípade by išlo o veľmi náročnú cestu ako sa dostať nahor. Bez tlačenia by to nešlo a tak volím oveľa komfortnejšiu alternatívu a napájam sa na klasickú hlavnú cestu.

Foto
Odraz okolia z cyklomosta cez Ružín / PETER JESENSKÝ

To sa už začína prvé vážne stúpanie dňa, pričom z obce je to na Folkmarské sedlo (parkovisko Predný Ginter) približne 3,5 kilometra.

Po výstupe na vrchol folkmarského kopca nasleduje krátky výdych, no stúpanie sa ešte ani zďaleka neskončilo. Napájame sa totiž na žltú turistickú značku, ktorá nás spoľahlivo privedie až na Folkmarskú skalu. Klasická lesná široká spevnená cesta je lemovaná informačnými tabuľami, ktoré okrem iného pripomínajú aj miestnu banícku minulosť.

Po čosi vyše troch kilometroch mierneho stúpania, ktoré však ponúka i príjemné rovnejšie úseky, prichádzame k otvorenej lúke s altánkom a pamätníkom na partizánskej boje. Ideálne miesto pre doplnenie energie a prípravu na záverečnú zaberačku.

Foto
Pamätník SNP  / PETER JESENSKÝ

Od pamätníka to bude ešte chvíľu veľmi fajn, no potom prichádza hlavný bonbónik. Na pár stovkách metrov je potrebné prekonať prevýšenie z 800 na 915 metrov a toto už zvládnu v sedle iba veľkí borci. Ja takým nie som a úprimne priznávam, že zosadám a tlačím. Dobre však viem, že cieľ je už blízko a popíjanie vody z fľaše mi spríjemňuje spev vtákov. Ešte pár minút a som hore. Teraz to príde – predo mnou sa zrazu otvára pohľad ako z pohľadnice. Na jednej strane upieram zrak na Kojšovskú hoľu, v diaľke sú Vysoké Tatry. Pozornejší môžu zahliadnuť aj Spišský hrad.

915 m n.m., GPS: 48.8289408N, 21.0115639E

Na skale sedím, na skale vysokej. Svet odtiaľ zdá sa krásny a šíry. 
Na skale sedím, dívam sa iba tak. Tiene sa niekam odrazu skryli. 
Na skale sedím, vládne tu pokoj len. Bláznivý zhon sa kdesi, kdesi dolu stratil.
Z tej skaly vidím, všetko je čistejšie. Pokoj sa zrazu do srdca vráti.

V hlave mi opäť ožívajú tóny v úvode spomínanej piesne a toto je naozaj presne to miesto, kde človek zabúda na ruch veľkomesta a užíva si božské výhľady. Pravda, ak nefúka krutý vietor, ktorý neraz núti unaveného turistu hľadať miestečko v závetrí. Dnes je však príjemne a tak usadám na malú drevenú lavičku a vyťahujem z batoha niečo na zahryznutie a doplnenie tekutín.

Galéria k článku

Prvý z dvoch dnešných vrcholov VKA by sme teda mali, pred nami je však ešte jeden – o poznanie ľahší.

Z Folkmarskej skaly sa vraciame rovnakou cestou po žltej späť do Folkmarského sedla. Čiže k prírodnému parkovisku, odkiaľ vyrážajú turisti na túry. Tentoraz naberáme smer opačný a z parkoviska začíname lúkou stúpať nahor k bývalému veľkému krížu na Šibenom hrbe. Ten bol kedysi neprehliadnuteľný, zub času a hniloba však urobili svoje a ostal z neho už len veľký stĺp. Cesta popod ním však pokračuje smerom nahor do lesa a práve tam sa potrebujeme dostať.

Vstupom do lesa sa začína aj krížová cesta, ktorá nás privedie k nášmu druhému cieľu. Cestička lesom je síce pomerne úzka, no zároveň príjemná a v tomto prípade už nejde o žiadne zásadné stúpanie. Ako to už na krížovej ceste býva, čaká nás celkovo štrnásť zastavení. Za tým posledným sa však nenachádza žiadna kaplnka, ale veľký biely kríž s pekným výhľadom na oblasť Veľkého Folkmaru. A práve to je náš cieľ.

610 m n.m., GPS: 48.8599036N, 21.0273469E

Galéria k článku

Výhľad na opačnú stranu je obmedzený, ak si však nájdete správne miesto, môžete sa pokochať aj pohľadom na ružínsku stranu a oblasť Bujanova.

Po nevyhnutnej fotodokumentácii pre účely VKA ostáva už len návrat späť. Vraciame sa späť smerom k parkovisku, no tentoraz sa do V. Folkmaru nespustíme hlavnou asfaltovou cestou, ale spomínaným poľným klesaním. Zatiaľ čo nahor by sme sa ním teperili len s veľkými ťažkosťami, nadol je to fajnový zjazdík vyšperkovaný peknými pohľadmi. Potom ostáva klasický návrat okolo jazera späť do Jakloviec a priamo pri cykloceste smer Margecany odporúčame navštíviť reštauráciu Pytliakova krčma.

Foto
Drevené sochy pri Pytliakovej krčme / PETER JESENSKÝ
Foto
Poľovnícky kaštieľ rodiny Csákyovcov v Jaklovciach / PETER JESENSKÝ

S plným bruchom a doplnenými tekutinami je to už na vlakovú stanicu v Margecanoch len pár nenáročných kilometrov a veľkou výhodou tejto stanice je fakt, že tu stoja všetky vlaky. Osobné i rýchliky a návrat do Košíc už teda bude záležitosťou niekoľkých desiatok minút. Ďalšie dva vrcholy VKA 2024 máme úspešne odškrtnuté a my sa už teraz tešíme na zvyšné výzvy.

Komentáre