V rámci našich cyklopotuliek Abovom sme už postupne vyzbierali osemnásť z dvadsiatich vrcholov druhého ročníka Vrchárskej koruny Abova. Zvyšné dva si odfajkneme dnes.
Hovorí sa, že to najlepšie prichádza na koniec. Ako poslednú si preto predstavíme jednu z mojich najobľúbenejších trás, v rámci ktorej sa dostaneme až na Dargovský priesmyk a nebude nás pritom obťažovať cestná premávka. Väčšia časť cesty navyše ponúka tieň, ktorý uprostred leta ocení každý cyklista.
Úvodná hodinka je v podstate nezáživná a nechávam na vás, ktorou cestou sa dostanete z Košíc do Ruskova. Niekomu vyhovuje cesta cez Zdobu, ja sa tam presúvam cez Krásnu, Nižnú Hutku a Bohdanovce. Nikto sa však na vás nebude pozerať cez prsty ani v prípade, ak si túto fázu uľahčíte a do Ruskova pricestujete vlakom. Ušetrené sily sa ešte neskôr zídu...
Ak teda prichádzate od Bohdanoviec, tak základom je v Ruskove zabočiť za kostolom doprava. Pomaličky vychádzam východným smerom z obce smerom na Slančík (Slančícka ulica) a prichádza prvý náznak stúpania. Cestou na Regetu pribúdajú na konto prvé výškové metre, no zároveň aj výdych. Konečne bez premávky a hukotu áut!
Smerom na Slančík je kľúčové trafiť odbočku Regeta. Stačí sa však pozerať smerom doľava a určite ju neprehliadnete. Práve tu štartuje pôsobivá cyklocesta a smerovník dáva tušiť zaberačku – Dargovský priesmyk 15 kilometrov.
Nebojte sa však, nie celý tento úsek je do kopca. Výrazným dopingom pre upotenú dušu vrchára je navyše dokonalý asfalt. Niet divu, že sa tu tak páči aj pretekárom rely a rýchlostná skúška Regeta – Bogota je už klasikou Rallye Košice.
Iste, moje gumy cestou nahor asfalt trhať nebudú, no o to viac si užijem parádnu a prázdnu cestu krásnymi lesmi.
Od Regety teda začínam so zberom výškových metrov a čochvíľa sa mi na pravej strane otvára nádherný výhľad na hrad Slanec. Pohodovým tempom pokračujem po cykloznačke a nohám nedám pokoj až po prvú zastávku. Tou je Okrúhly vrch. Čiže jeden z dvoch dnešných vrcholov VKA a prichádza teda povinná – a vzhľadom na predošlé stúpanie aj vytúžená – zastávka.
Odfotiť sa však mám pri hrobke grófa Forgácsa a po tej ani chýru, ani slychu. Tento problém rýchlo vyrieši neprehliadnuteľná informačná tabuľa.
675 m n.m., GPS: 48.6892186N, 21.5184683E
Jej písmo je pre mňa v tejto chvíli sväté a s nadšením hltám informácie o zaniknutom Loveckom zámočku. Zrazu prichádza tá kľúčová poznámka – k hrobke grófa Forgácsa ma dovedie písmeno F. Spúšťam sa teda vyšliapanou cestičkou nadol a naozaj. Po minútke som pri machom obrastenom kríži uprostred lesa. Pôsobivé!
Po povinnej fotografii pre účely VKA vzdávam hold bývalému majiteľovi týchto krásnych lesov. Gróf Štefan Forgács bol podľa dostupných informácií veľmi vzdelaný milovník poľovníctva a nie je tajomstvom, že práve jeho zásluhou tu stál nádherný lovecký zámoček. Po tom už bohužiaľ ostali iba základy a dnes si ho možno predstaviť iba veľmi ťažko. Grófova hrobka tu však ostala a pripomína zašlú slávu tohto miesta.
Vraciam sa k informačnej tabuli a pokračujem asfaltovou cestou. Až prichádzam na téčko, kde sa delí cesta na obe strany. Ktorou ísť?
Ak máte chuť dať si poriadne do tela a otestovať stav svojej kondície, tak zamierte doľava. Vopred upozorňujem, že sa na toto miesto vrátime, ale stúpanie doľava vedie na veľkú vrchársku chuťovku – Bogotu. Toto je už naozaj makačka a ak sa k tomu pridá pražiace slnko, predstavujú nadávky všetkého druhu povolenú výbavu. Brýzgam teda írečité slová navôkol a pomaličky prichádzam k oplotenému vojenskému objektu. Fotografiu neponúknem, nakoľko ceduľka na bráne hovorí jasnou rečou – vyhotovovanie obrazových a fotografických záznamov sa trestá pokutou vo výške 1600 eur. Nebudem teda dráždiť hada bosou nohou. Fotka nefotka, ten drakonický stupák stál za to!
Otáčam bicykel sa zjazdujem späť na naše téčko. Tentoraz už pokračujem rovno a prichádzam na smerovník Maliniak. Prichádza odmena za predošlé útrapy. Dlhý zjazd až na Dargovský priesmyk. Veru, počas stoviek prejazdov týmto miestom autom som si nikdy neuvedomil, že pri slávnych tankoch v podstate ani nie som tak vysoko a z Bogoty sem vedie také dlhé spúšťanie (Bogota má 856, Dargovský priesmyk 473 metrov nad morom).
Toto miesto pozná každý východniar. Sieň bojovej slávy, povinná fotka s tankom T34, no mňa teraz zaujíma skôr bufet. Hamburgery rozvoniavajú do diaľky a prichádza teda povinná občerstvovacia stanica.
Dargovský priesmyk však nie je druhým vrcholom, ktorý som vám dnes sľúbil. Toto miesto bolo zaradené do Vrchárskej koruny Abova vlani, tentoraz slúži iba ako príjemná zastávka. Nebojte sa však, nič hrozivé nás už dnes nečaká. Tým posledným bodom v rámci VKA je totiž kostol vo Svinici a ten sa nachádza dolu pod kopcom.
Najrýchlejšie by bolo samozrejme spustiť sa od tankov nadol cez Košický Klečenov a odtiaľ do Svinice. To by sme sa však vydali v ústrety hustej premávky na trase medzi Košicami a Michalovcami. A to my veru nechceme.
Vraciame sa teda na lesnú cestu, ktorou sme prišli na Dargovský priesmyk. Tentoraz už však nebudeme šliapať späť do kopca na Maliniak, ale po necelých dvoch kilometroch zabočíme na asfaltovú cestičku smerom nadol. Ostáva sa spustiť cestou, ktorá vo svojej záverečnej fáze kopíruje Halačovský potok a prichádzame priamo do Svinice.
270 m n.m., GPS: 48.7355408N, 21.4587914E
Nájsť biely románsko-gotický kostol už nemôže spôsobiť problémy. Tróniaci nad obcou svieti doďaleka a počas ciest autom ho už videl každý azda stokrát. Kostol datovali nálezom náušnice a mince z čias Bellu III, čiže jeho história siaha až do 12. storočia. Po jeho obídení sa dostaneme poľnou cestou k letisku v Bidovciach. Pre návrat je asi najmenej frekventovaná cesta do Ďurkova (alternatívou je aj neznačená cestička popod les), ďalej cez Olšovany, cez kopček do Zdoby a potom už do Košíc po miestnych cyklotrasách cez Košickú Novú Ves alebo cez Krásnu.
Po návrate domov ostáva skonštatovať - hotovo. Všetkých dvadsať vrcholov VKA sme úspešne pozbierali. Týmto však naše cyklospoznávanie okolitého kraja nekončí a nabudúce sa vyberieme na ďalšie pekné miesta...