Súčasné aprílové počasie sa nesie v premenlivom duchu a pravá lesná cyklistika je v poslednom čase skôr o plnení práčky a vhadzovaní mincí na wapkách. Vrchárska koruna Abova však ponúka aj vrcholy, ktoré sú vhodné aj do horšieho počasia. My si dnes odškrtneme hneď dva a špinaví pritom nebudeme od hlavy po päty.
Z dvadsiatky vytýčených vrcholov si odškrtneme Mošník a kostol vo Svinici.
Pred nami je veľmi pekný okruh, ktorý odštartujeme i ukončíme na parkovisku pri známom Herlianskom gejzíri. Samozrejme, ak sa niekto rozhodne došliapať na bicykli aj do Herlian, tak to iba kvitujeme. V takom prípade odporúčame cyklotrasu zo Zeleného dvora do Beniakovskej Polhory, ďalej cez Vajkovce, Chrastné a po fotke z rozhľadne Čerešenka cez Čižatice, Kecerovce a Rankovce až na spomínané parkovisko s bufetom s príznačným názvom Erupcia.
Presné termíny erupcie gejzíra sa dajú nájsť na internete, no ja som tentoraz do Herlian neprišiel obdivovať striekajúcu vodu a moje nohy to pocítia veľmi rýchlo. Od herlianskeho štartu až po Mošník to totiž bude iba o stúpaní. Situáciu uľahčuje asfaltová cesta, ktorá našťastie nepatrí medzi najfrekventovanejšie. Vodiči by si ňou skrátili cestu do Vranova určite radi, no niektoré úseky pripomínajú tankodrom.
Pomaly teda stúpam a počas krásnej pasáže plnej serpentín sa cítim ako účastníci Tour de France v Pyrenejách. Až také náročné to samozrejme nie je, ale prechod Slanskými vrchmi dá zabrať a rozhodne to nie je nejaké parádenie sa na brehoch Hornádu pri Súdkoch či pri splave nad Jazerom. Jednoducho poctivý kopec, ktorý dá pocítiť, že ranná treska nebola ideálnymi raňajkami.
Zákruty sa míňajú a asfaltový povrch sa postupne zlepšuje. Rozbitá cesta sa mení na vzorovú a to sa už dostávam k smerovníku Herlianske sedlo. Pre autá je to vrchol kopca a cesta potom klesá do Banského. Pre vrchárov sa však začína ďalšia lahôdka v podobe cieľového kopca. Naberám teda smer doprava, obchádzam rampu a teraz je už riziko kolízie s autom nulové. Ak som si však myslel, že to najhoršie už mám za sebou, tak omyl! Záverečný úsek šperkujú hneď dve značky upozorňujúce na 12-percentné stúpanie. Slimačím tempom ukrajujem posledné stovky metrov. Ostrá zákruta doprava, vzápätí doľava a je to tu – klaunský nos na vysokom stĺpe. Červená bambuľa na Mošníku, veža technologického objektu pre letecké navigačné služby. Tisícka odolala, no aj nadmorská výška 911 metrov predstavuje na Abov pekné číslo (napríklad Chata Lajoška na Prednej holici je o pár metrov nižšie).
911 m n.m., GPS: 48.7959442N, 21.5409747E
S horalkou v ruke mi hlavou prebleskne stará známa pravda – keď som šliapal tak dlho hore, teraz musím už iba dole. Ak by som sa chcel vrátiť do Herlian, tak to platí stopercentne. Mojim dnešným plánom je však „odškrtnúť“ si aj kostol vo Svinici a prepojenie s Mošníkom je navyše veľmi zaujímavé.
Nasadám na bicykel sa spúšťam sa späť k rampe. Po návrate na hlavnú cestu sa však nadol nerútim ako blázon a pomaličky sa pripravujem na cyklocestu úplne iného razenia. Tesne pred piatou serpentínou smerujem doľava a napájam sa na dlhú cyklocestu, ktorá vedie až na Dargovský priesmyk.
Táto fáza dnešnej túry už nebude o veľkých prevýšeniach, ale príjemná vlnitá cesta ponúka niekoľko pekných výhľadov, ako aj príležitosť na doplnenie fľaše pramenitou vodou zo studničky Hubert. Zablúdiť sa tu v podstate nedá a cyklocesta ma privádza až ku kúpeľom Borda (ak si ich chcete pozrieť, je nutné absolvovať krátku odbočku po modrej značke). Tesne pred Dargovským priesmykom navštívim pár udržiavaných vojenských bunkrov a čo by to bola za návšteva priesmyku bez fotky pri tankoch a pamätníku? K dokonalému pocitu chýba už iba otvorený bufet, ale vy budete mať možno väčšie šťastie.
Do Svinice by som sa teraz mohol spustiť po hlavnej ceste cez Košický Klečenov. Hukot kamiónov však nie je tým, po čom by som teraz túžil a vyberám si teda oveľa pokojnejšiu trasu. Tá začína za Sieňou bojovej slávy a ide o slušnú, aj keď miestami rozbitú cyklocestu, ktorá smeruje až na Regetu. Ja sa jej však budem držať iba po miesto, kde sa asfaltka rozdvojí. Presne tam bočím doprava a spúšťam sa až do Svinice. Jej blízkosť dáva tušiť Halačovský potok po ľavej strane cesty.
Po príchode do Svinice sa vydávam k dominante tejto obce a môjmu druhému vrcholu VKA v rámci dnešného výletu. Románsko-gotický kostol, ktorého história siaha do polovice 12. storočia, je jednoducho neprehliadnuteľný. Z obce nemu vedú schodíky, no keďže nie som pútnik, ale cyklista, hľadám inú cestu. Tá vedie popri Svinickom potoku, potom už stačí zabočiť smerom nahor a pomedzi domy prichádzam k majestátnemu kostolu. Závan histórie umocňujú škridle porastené zeleným machom a ja vyberám mobil pre povinnú fotografiu.
270 m n.m., GPS: 48.7355408N, 21.4587914E
Späť do Svinice sa už však nespúšťam. Poľná cesta od vysielača totiž pokračuje smer Nižná Kamenica (na asfaltovú cestu sa napájam tesne za bidovským letiskom). Teraz je to už iba o miernom stúpaní okolo obcí Nižná a Vyšná Kamenica a záver dnešnej etapy predstavuje príjemný dojazd na herlianske parkovisko. Erupcia! Nie, gejzír stále nestrieka, ale okienko bufetu je otvorené a dnešná cyklotúra tak bude mať zaslúženú bodku.