Sviatočný víkend sa ponesie v duchu osláv víťazstva nad fašizmom, ale aj v znamení dobrovoľníckej akcie zameranej na upratovanie brehov Ružínskej priehrady. Aj v rámci nášho plnenia úloh Vrchárskej koruny Abova (VKA) sa tak dnes vyberieme na Ružín.
Cieľom dnešnej etapy bude pomerne málo známy, no z pohľadu cyklistov parádny Kozinec. Našim vrcholom bude vysielač, ktorý je výborne viditeľný z protiľahkého kopca Šľuchta, ale aj zo samotného Ružína. Ako informujú propozície VKA, kóta Kozinec je na úzkej šiji spájajúcej hrebeň Čiernej hory na severe (modrá značka) s veľkým masívom Bujanova na juhu. Oddeľuje dolinu Diaľava (na východe) od údolia Hornádu (na juhu).
Pre tých, ktorí nemajú radi dlhé výjazdy a ich cieľom je iba samotný Kozinec, odporúčame nasadnúť na vlak a vystúpiť na zastávke Ružín. Z tohto bodu je to na vrchol osem kilometrov, no aj tie dajú slušne zabrať. Ak však máte čas a chuť, odporúčam vám skôr dlhší okruh spojený s pohľadmi na prebúdzajúcu sa jarnú prírodu.
Štartujem teda z Košíc a známou cyklocestou z Ťahanoviec (v rámci rubriky TuristicKE sme si ju už popisovali) sa presúvam do Kostolian nad Hornádom. Vychýrená kostolianska zmrzlina dodá chuť a pokračujem ďalej smerom Trebejov a Kysak. Cesta ma prevedie ponad Hornád a v riedkej cestnej premávke si užívam pohodovú jazdu popri rieke. Pred detským táborom Kysak Brezie upieram svoj zrak na pravú stranu. Tie skaly tam hore! Veru áno, presne to je tá Skalka, ktorá je tiež súčasťou VKA. Tentoraz však nepredstavuje môj cieľ a pokračujem ďalej.
Opäť križujem Hornád – tentoraz cez provizórny most postavený ako dočasné riešenie po páde toho starého – a postupne míňam Veľkú a Malú Lodinu. To a už blížim k Vodnej elektrárni Ružín a naskytajú sa mi krásne pohľady na odrazy hôr na vodnej hladine. Cyklistická selanka sa blíži ku svojmu koncu a o chvíľu sa to začne.
Prichádzam k cestnému mostu, ktorý prechádza ponad vodnú hladinu smerom na dolinu potoku Ružinok. To už začínam sledovať pravú stranu a vyzerám malú asfaltovú cestičku, ktorá ma stiahne z hlavnej cesty smerom do lesa. Tá sa nachádza pár stoviek metrov od spomínaného mosta (od železničnej stanice Ružín je to cca 800 metrov). Tu už sa teda moja cesta spája s cyklistami, ktorí sa rozhodli pre dopravu vlakom.
Začínam stúpať. Na úvod prechádzam pomedzi pár chatiek a to už sledujem krátky tunel. Ešte viac ma zaujme portál veľkého Bujanovského tunela. Ten som doposiaľ poznal hlavne vďaka tomu, že mi v ňom cestou vlakom vypadával signál. Príjemná asfaltová cestička stúpa sprvoti pomerne mierne, no zastaviť ma nútia krásne – machom obrastené – skaly na strmých svahoch. Po pár minútach obdivujem veľký vetrací systém železničného tunela.
Kopec naberá na intenzite, ale dobrý povrch robí cyklodrinu znesiteľnou. Zablúdiť nie je kam a postupne sa dostávam až na koniec asfaltovej cesty. Tá je zakončená prudkou serpentínou a tu sa mení cestná cyklistika na lesnú. Pokračujem po dobre vyjazdenej zvažnici a na pravej strane hľadám pohľadom veľký peň popísaný v propozíciách. Práve z tohto miesta je totiž najkrajší výhľad na Šľuchtu a okolité kopce. Nájsť ho nie je až také ťažké. Ide totiž o jeden z mála bodov, ktoré ponúkajú výhľad. Všade inde je les.
Pokračujem ďalej a na mieste, kde sa cesta rozdeľuje, bočím doľava. Čochvíľa je predo mnou vrcholová serpentína, ktorá ma privádza k vysielaču. Som na najvyššom vrchole dnešnej túry a toto je to správne miesto pre fotku pre účely VKA. Výhľady tu však nečakajte, vysielač je totiž umiestnený medzi vysokými stromami.
735 m n.m., GPS: 48.8872317N, 21.0658261E
Po oddychu a občerstvení prichádza tá príjemná časť Kozinca – zjazd späť k Ružínu. Rovnaká cesta sa tentoraz míňa rýchlejšie ako výplata a po pár minútach som späť pri vode. Nebudem sa však vracať späť na Kysak, ale pokračujem v smere pôvodnej jazdy a uzatváram dobre známy Malý Ružínsky okruh. Popri vodnej nádrži prichádzam k mostu Košické Hámre (pri bývalom penzióne Bradan).
Premávka tu samozrejme hustne a tak radšej prechádzam most a bočím na Opátku. Táto cesta kopíruje modrú turistickú značku a pomaly ma privádza k odbočke na asfaltovú cestičku (na ľavej strane), ktorá bola využívaná ako obchádzka počas rekonštrukcie mosta cez Ružín. Hneď na úvod je to slušný strmák, ale ten sa rozhodne vyplatí. Ide totiž o štart veľmi peknej cyklocesty, ktorá ponúkne pekné výhľady na okolie Košických Hámrov i Košickej Belej. Teraz sa už stačí držať značenia cyklocesta a nenechať sa strhnúť asfaltovým zjazdom ku Zlatníku. Z asfaltu sa dostávam na lesnú kľukatú cestu a tá sa postupne mení na Náučný chodník nad Košickou Belou. Táto fáza dnešnej cyklistiky je veľmi príjemná a jej koncom je zjazd na asfaltovú cestičku nad Kolibou Potoky. Tu mierim doprava a stále sledujem cyklistické značenie. To ma naviguje doľava a po napojení sa na známu „židovku“ prichádzam k vlekom na Jahodnú. Hasím kilometrami rastúci smäd a ostáva už iba vybrať si z pestrej ponuky cestičiek do Košíc. Ja si vyberám príjemné spúšťanie po cykloceste k chate Klatovianka a odtiaľ smerujem cez Girbeš na KVP. Kozinec je v rámci môjho zbierania vrcholov VKA odškrtnutý a ja už konečne viem, ako to vyzerá nad vlakom nespočetnekrát prejdeným Bujanovským tunelom.