Hoci sa už po rokoch strávených v sedle bicykla považujem za celkom znalého pátrača po krásach východu, projekt vrchárskej koruny ma každý rok prekvapí nejakou ukrytou lahôdkou. Aj tohtoročná Vrchárska koruna Abova potešila moju dušu niekoľkými nepoznanými miestami a na jedno z nich sa vyberieme dnes.
Reč je o kríži na Kauligovom vrchu. Ten je celkom slušne ukrytý uprostred lesa a stojí na mieste bývalého dreveného kríža, ktorý bol kedysi súčasťou výrazne frekventovanej cesty. V minulosti ňou totiž prechádzali Medzevčania z Dorfli do Gruntu, čiže z jedného medzevského sídla do druhého. Dnes už túto cestu využívajú iba lesníci, turisti či pobožní ľudia mieriaci ku krížu.
Východiskovým bodom krátkej, no pomerne náročnej cyklotúry je samozrejme Medzev. Ja si to do mestečka presláveného hámrom, ale aj kutím rýľov či dobrej drienkovice bývalého prezidenta Rudolfa Schustera, došliapem z Košíc, no takúto štreku od vás nikto nevyžaduje. Pokojne sa sem dopravte autom, kus cesty ušetrí aj presun vlakom do Moldavy.
Značená žltá turistická značka začína priamo v srdci Medzeva, čiže na Mariánskom námestí. Tomu dominuje kostol Narodenia Panny Márie a morový stĺp Immaculata, ktorý mi pripomenie košické centrum.
Po ulici Grunt sa vydávam južným smerom mostom ponad rieku Bodva a prakticky až na koniec Medzeva sa urputne držím žltej a zelenej turistickej značky. Ich manželstvo má krátke trvanie. Najprv sa odpojí zelená značka a krátko nato opúšťame aj žltú. Tá vedie doľava, ja však musím tesne pred jazierkom pred cestičkou k zariadeniu pre seniorov Medzev – Grunt odbočiť doprava na zvážnicu stúpajúcu k lesíku a lúkam. Nasleduje pomerne nepríjemné stúpanie a niektoré úseky zvážnice sú pomerne vymyté. Nie je teda hanbou zosadnúť a pár metrov potlačiť. Ešte pred vstupom do hlavnej časti lesa sa však oplatí porozhliadnuť a pokochať krásnym výhľadom na okolité kopce a dolinu.
Po vstupe do lesa pokračujem stále rovno lesnou cestou. Tá ma má doviesť priamo ku krížu, no nebol by som to ja moták, ak by som ho neminul. Moja chyba, v istej fáze stúpania som sa sústredil viac na utieranie potu z čela, než na pohľady do okolitého lesa. A tak som kríž minul a spamätal som sa až o niekoľko sto metrov ďalej. Tam sa cestička výrazne zhoršila a to mi už bolo jasné, že sa asi musím vrátiť. A veru, po minútke spúšťania nadol už pohľad do lesa naďabil na dnešný, celkom slušne ukrytý cieľ. Robustný drevený kríž osadený v ohrádke.
525 m n.m., GPS: 48.6976822N, 20.8655156E
Vítaným bonusom je drevený stôl s lavicami, na ktorý okamžite vykladám nabalený proviant. Keďže som uprostred lesa, okrem samotného kríža tu nie je nič zaujímavé.
Dlho sa teda nezdržím a vraciam sa rovnakou cestou smerom nadol z lesa. Po príchode na lúku sa však už nevraciam späť na Grunt, ale poľnou cestou pokračujem okolo Kauligovho vrchu smerom k Medzevu. Nasleduje krátke stúpanie lúkou, no potom prichádza fantastická odmena v podobe parádnych výhľadov. Medzev i Vyšný Medzev mám ako na dlani.
Ostáva spustiť sa lúkou nadol a nájsť si jeden z mostíkov cez Bodvu. Som späť v Medzeve a keď už som tu, idem ešte „opáčiť“ Hámor a Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej. Ej veru, pekný je ten Medzev a cestou domov ešte si ešte vychutnám ďalšiu turistickú lahôdku, ktorou je Premonštrátsky kláštor v Jasove. Odtiaľ to už máte na vlak do Moldavy necelých desať kilometrov po rovinke.
