Takto pred týždňom sme spoločne navštívili dolinu Čiernej Moldavy a aj za ďalším z dvadsiatky tohtoročných bodov Vrchárskej koruny Abova sa vydáme cez turisticky atraktívny Jasov.
Tentoraz sme sa s deťmi pobrali pozbierať hneď dvojicu vrcholov. Prvý z nich sme si odškrtli južne od Jasova, no Rastlinný kostol nad Debraďom sme si už v rámci našej rubriky TuristicKE predstavili a poďme teda rovno k tomu druhému.
Názov „Návraty k čistým prameňom“ avizuje nejakú krištáľovo čistú studničku, no realita je úplne iná. Ide totiž o peknú kamennú lesnú kaplnku, ku ktorej však vedie nepríjemná blatistá cestička. Potok vyvierajúci z blízkej bývalej štôlne je navyše sfarbený do červena a už na prvý pohľad je jasné, že voda v ňom je všelijaká, len nie čistá a pitná.
Cieľ našej dnešnej cyklotúry sa nachádza v lese nad Popročom a ideálnym východiskovým bodom je teda Jasov. Ak si netrúfate došliapať sem až z Košíc a nemáte k dispozícii auto, odporúčame priblížiť sa vlakom do Moldavy a odtiaľ je to do Jasova necelých deväť kilometrov po rovine.
Prvé stúpanie začína po výjazde z Jasova na Poproč, najväčší cestný stupáčik sa však nachádza až priamo v tejto koncovej obci. Slniečko svieti, telá sa začínajú potiť, deti hundrú. Nepomáha ani moja snaha o odpútanie pozornosti v podobe ukazovania krásneho vysokého mája pri miestnom kostole, popročské stúpanie je jednoducho zabijakom dobrej nálady.
Po vyteperení sa na vrchol kopca prichádza výdych a zaslúžený zjazdík v ústrety Petrovej doliny. Po fotke s drevenými medveďmi mierime smerom k lesu a jemným stúpaním postupujeme popri potôčiku Oľšava. Kulisa by to bola pekná, nebyť poriadne schátraných budov. Lovci železa v nich hľadajú posledné možnosti zárobku, no v betónových pozostatkoch zašlej slávy už toho veľa neostalo.
Pokračujeme spevnenou kamenistou cestičkou, ktorou preteká voda stekajúca z okolitých lesov. Trasa ku kaplnke nie je nijako značená a základnou radou je teda prísť až na otvorenú lúku fungujúcu ako sklad vyťaženého dreva. Naša cestička pokračuje nahor, no my musíme presedlať na nepríjemnú zvážnicu, ktorá vedie smerom doprava. Tá vedie okolo spomínanej bývalej štôlne Agnes, v ktorej sa kedysi ťažil antimón. Teraz z nej vyteká spomínaná voda medenej farby.
Ťažba antimónovej rudy prebiehala od 17. storočia a definitívne bola ukončená v r. 1965. V rokoch 1931-65 sa vyťažilo 10,3 kt antimónu a 80 kg striebra. Zdevastované priemyselné objekty popri ceste, po ktorej sme prichádzali do Petrovej doliny sú pozostatkom závodu na úpravu antimónovej rudy. Celá oblasť je pomerne výrazne kontaminovaná najmä arzénom a antimónom.
Lesníckymi strojmi zdevastovaná zvážnica neumožňuje plynulú jazdu v sedle a deti okamžite zostupujú z bicyklov. V tej chvíli nás obieha jeden z účastníkov VKA na elektrobicykli. Čoskoro však zostupuje aj on. K cieľu je to našťastie len pár sto metrov, no tlačenie je to vplyvom blatistého povrchu veľmi nepríjemné. Kaplnku navyše z cesty vidieť nie je a je preto dobré kontrolovať si svoju polohu v mobilných mapách. Dobrým poznávacím znamením je však fakt, že kaplnka sa nachádza za kopčekom s ihličnatými stromami.
555 m n.m., GPS: 48.7321219N, 20.9862325E
Obchádzame kopček a sme v cieli. Na neprístupnosť Návratov k čistým prameňom nadáva elektrocyklista, nadávajú i moje deti. Prinesené občerstvenie však upokojuje vášne a cukry zlepšujú náladu.
Samotná kaplnka vybudovaná popročskými baníkmi vyzerá pomerne novo. Niet divu, ako informuje tabuľa, členovia Rotary klubu ju obnovili len v roku 2012.
Návrat do Poproča absolvujeme rovnakou cestou, no zle neurobíte ani vtedy, ak sa necháte zlákať vyjazdenou cestičkou od kaplnky. Tá vás južným smerom privedie až na zelenú turistickú značku, ktorá spája Poproč s obľúbeným kostolíkom sv. Anny nad Rudníkom a pokračuje až do sedla Podkova.
My sa spúšťame späť do Jasova a náladu detí definitívne prinavracia výborná zmrzlina v stánku pri hlavnej ceste do Moldavy. Odolať samozrejme nemôžeme ani malým odbočkám ku kláštoru Premonštrátov a známej Jasovskej jaskyni. Kto má chuť, môže sa pešo vydať aj hore na skalu, ktorá ponúka vskutku fantastický výhľad.
vCelkový dojem z Návratov k čistým prameňom? Rozpačitý. Miesto je to rozhodne pozoruhodné, prístupová cesta je však nepríjemná a zvládnuť to v sedle je úloha pre trénovaných cyklistov s dobrou jazdeckou technikou. Popularita tohto vrcholu bude možno podobná s vlani neobľúbeným Kysackým hradom, stúpanie je však v tomto prípade výrazne menšie a aj stav prístupovej zvážnice by sa mal v letnom období zlepšiť.
