V postupnom zbieraní dvadsiatich vrcholov Vrchárskej koruny Abova sa dnes vyberieme na pomerne málo známe, no pritom veľmi pôsobivé miesto. Vzdialené je pritom tak akurát a ani prevýšenie nebude z kategórie „alpských“. Vápenica – Bujačná.
Cieľom budú dve skalky, ktorých sa nám naskytne výhľad na hrebeň Volovských vrchov, ale aj masív Okrúhlej a dolinu potoka Košarisko. To všetko po prechode cez krásnu lúku, ktorá láka veľkým senníkom pestrú škálu lesnej zveri. Ide zároveň o ideálnu možnosť pre všetkých tých, ktorí si po príchode na Jahodnú hovoria, že by si ešte pridali, no nevedia kam ďalej. Obzvlášť, ak je horská chata Lajoška stále v rekonštrukcii a na tom sa tak skoro nič nezmení.
Východiskovým bodom bude teda spomínané rekreačné stredisko Jahodná. Či sa sem presuniete autom, alebo bicyklom, po asfaltovej ceste, alebo lesom, to nechávam na vás.
Na úpätí zjazdovky sa napájam na starú Židovskú cestu, čiže na dobre značenú cyklocestu smer Lajoška. Hneď na úvod je to celkom ťažké stúpanie, no nasledujúce kilometre sú pomerne príjemné. Po značenej ceste prichádzam až k známemu Pogaň táboru. Po novom tam pribudol aj úplne nový turistický smerovník, ktorý je súčasťou Košickej lyžiarskej magistrály. Ten ma upozorňuje na fakt, že Lajoška je vzdialená už len 2,5 kilometra. Pivo ani kofolu mi tam však nenalejú a ja teda opúšťam značenú cyklocestu a pokračujem rovno po doterajšej širokej lesnej cestičke. Stúpanie je mierne a smeruje na Železný vrch. Ešte pred ním sa napájam na žltú značku a tá ma privádza na drevoskládku. Práve na nej potrebujem odbočiť doľava (pred záverečným stúpaním na Železný vrch).
Po príjemnej zvážnici prichádzam na lúku s osamelou brezou. Pokračujem stále rovno, no zo širšej cestičky schádzam na užšiu. Zrazu sa zdá, že cestička končí. V tej chvíli potrebujem odbočiť doľava, na kamenistý úsek, ktorý je spojený so stúpaním. Teraz je to už len kúsok.
Záverečná zaberačka a zrazu sa predo mnou otvára veľká lúka Bujačná. Na jar tu kvitli stovky snežienok, teraz hrá lúka nádhernou zelenou farbou. Na jej opačnom konci je neprehliadnuteľný veľký senník. Práve to je miesto určené pre fotografiu do Vrchárskej koruny Abova.
798 m n.m., GPS: Vápenica – skala: 48.7900458N, 21.0744469E, Senník: 48.7904700N, 21.0734169E
Kde je však sľubovaný výhľad zo skaly? Na dosah ruky. Od senníka už stačí prejsť iba pár metrov a zrazu sa ocitám na pokraji brala. Najvyšší čas vybrať si občerstvenie z batoha a kochať sa výhľadmi na okolitú prírodu.
Po oddychu sa z lúky Bujačná vraciam na predošlú cestičku a pokračujem v smere prístupovej jazdy. Teraz je to už hlavne o zjazde, ktorý ma privedie až na Opátku. Po hlavnej ceste naberám smer Ružín a po niekoľkých kilometrov bočím doprava na značenú cyklocestu, ktorej asfaltová časť slúžila ako obchádzka počas rekonštrukcie mosta pri Bradane. Na úvod je to stupák, ale odmenou za zapotenie sú krásne výhľady a nasledujúca cyklocesta obsahujúca aj časť náučného chodníka nad Košickou Belou predstavuje príjemnú cyklistiku. Po návrate z lesnej cesty na asfalt bočím doľava a využívam možnosť príjemného osvieženia na Kolibe Potoky. Kofola len tak zasyčala a teraz je to už len o návrate na Jahodnú po cykloceste.