O tom, že Abov nie je iba Slovensko, sme sa v rámci cykloprojektu Vrchárska koruna Abova presvedčili už vlani. Po výjazdoch k pamätníku leteckého nešťastia nad obcou Hejce a k NATO veži na kopci Kánya si pre nás tento rok organizátori pripravili o čosi menej náročné, no o to krajšie miesta.
Reč je o zrúcanine Paulínskeho kláštora uprostred lesa blízko Telkibánye a krásne zrekonštruovanom hrade Regéc. Krásne maďarské kombo, ktoré je ideálne absolvovať v rámci jedného výjazdu za hranice.
Počas môjho jarného zberu vrcholov Abova som tieto miesta navštívil v rámci dlhého výjazdu z Košíc a išlo o dlhý, 144-kilometrový okruh. My si však teraz predstavíme oveľa jednoduchšiu verziu vhodnú aj pre rodičov s deťmi. Rozdelená bude na dve kratšie jazdy, pričom v stredajšej horúčave ich otestovala aj moja dcérka. Zapotiť sa síce zapotila poriadne, jej konečný verdikt však potvrdil, že nešlo o nič nemožné.
Hľadanie kláštorných ruín ukrytých v lese
Vlakové spojenie do tejto oblasti je bohužiaľ prakticky nemožné a z Košíc sa teda presúvame autom do mestečka Gönc. Parkujeme na parkovisku pri potravinách v hornej časti obce a po hlavnej ceste naberáme smer Telkibánya. Už po približne 2,5 km nás zastaví turistický smerovník, ktorý je súčasťou zemplínskej “marhuľovej“ cesty a z asfaltky nás nasmeruje na cestičku do lesa. Smerovník prezrádza údaj Potácsház 3 km a práve to je náš prvý cieľ.
Pomedzi ovocné sady a polia sa spúšťame rozbitou kamenistou cestičkou smerom do údolia medzi lesmi a nasleduje príjemné mierne stúpanie. Lesy sa postarajú o únik pred horúčavou, kvalita povrchu cestičky sa postupne zlepšuje a mení sa na asfalt. Stačí pár pohľadov na skaly typické pre Slanské vrchy a už sa blížime k Potácsházu. Po maďarsky síce neviem, no ide o peknú hájovňu, pri ktorej nás víta ďalší smerovník. V tejto chvíli potrebujeme prebrodiť potok, no ten je teraz takmer vyschnutý a ide tak o jednoduchú, suchou nohou zvládnuteľnú úlohu. Ešte na jar to však bola celkom slušná riečka a vtedy som mal veru čo robiť, aby som našiel najplytkejšie miestečko.
Pokračujeme po červenej turistickej značke, po pár sto metroch prechádzame ďalším vyschnutým korytom potoka a potom je to už len o záverečnom stúpaní turistickým chodníkom. Ten je síce poznačený eróziou, no skúsenejší cyklisti došliapu ku kláštoru v sedle.
Ani nevieme ako a v lese pred nami sa zrazu vynoria staručké múry. To je on – Paulínsky kláštor spomínaný už v roku 1371. Paulínsky rád patril medzi bohaté inštitúcie, no jeho rozvoj zastavili turecké výboje. Dnes je z tohto kláštora už iba ruina v podobe vysokých múrov. Tie však pôsobia stále majestátne a viditeľné sú viaceré prvky kamennej výzdoby. Niektoré vzácne fragmenty boli odtiaľ odvezené a zabudované do Husitského domu v Gönci.
335 m n.m., GPS: 48.4762367N, 21.3261078E
Miesto je to určite pôsobivé a ako sa po krátkej chvíli presvedčíme, je aj pomerne hojne navštevované. Pre maďarských turistov ide o lákavý bod, ku kláštoru totiž vedú značené cestičky z troch rôznych strán. Pre cyklistov je však najideálnejšie vrátiť sa späť k Potácsházu a odtiaľ pokračovať po cykloceste do Telkibánye. V tom prípade si návrat do Göncu predĺžite i obohatíte o jedno lesné stúpanie. Keďže je však pred nami ešte hrad Regéc, snažím sa dcérke ušetriť sily a k autu sa preto vraciame rovnakou cestou, akou sme prišli.
Ide sa na hrad
Z Göncu sa autom presúvame cez obce Vilmány a Fóny na rázcestie medzi Regécom a Mogyoróskou. Odparkovať by sa samozrejme dalo aj priamo v Regéci, ktoré ponúka smerom k hradu hneď viaceré parkoviská. Každé z nich je zadarmo. Našim cieľom je však zokruhovaná trasa, ktorá garantuje, že na hrad i z hradu to budeme mať približne rovnako.
Auto teda nechávame pod stromom pri ceste pri malej farme pútajúcej predajom medu a na úvod sa spúšťame do obce Regéc. Po troch zahrievacích kilometroch sa nám priamo v obci ponúkajú dve cyklocesty vedúce k hradu. Tá prvá je paralelná s modrou turistickou značkou, no my sa vydávame komfortnejšou asfaltkou, ktorá je o čosi dlhšia, no určite pohodlnejšia. Zablúdiť sa tu nedá, až k hradu totiž vedie výborná, široká a pekne utlačená cesta. Nepríjemnosťou sú len autá, ktoré majú k dispozícii viaceré parkoviská, no niektorí turisti využívajú možnosť dostať sa až priamo k hradu. Vodiči sú veľmi tolerantní a cyklistov predbiehajú opatrne, v tomto suchom období je však zvírený prach pomerne nepríjemný.
Po približne päťkilometrovom stúpaní prichádzame k hradu. Skôr, než sa poriadne rozhliadneme, mierime do bufetu a kupujeme si chladiace prípravky v podobe nealkoholického piva a koly. Po krátkom výdychu prichádzajú povinné fotky pre účely VKA, no krása hradu láka aj k jeho návšteve. V tomto smere nám napomáha aj maďarská inflácia. Vstupné pre dospelého prestavuje 1500 forintov, pre dieťa 1200. Pri aktuálnom kurze tak ide o bezbolestné ceny 4 a 3 eurá. Ako sa čoskoro presvedčíme, za návštevu krásneho hradu je to prakticky nič.
Regéc totiž nie je nejakou biednou zrúcaninou a lá Turňa či Slanec. Maďari investovali do obnovy hradov na ceste sv. Alžbety veľa energie i peňazí a či už ide o Regéc, Fuzér, alebo Boldogköváralja, vo všetkých troch prípadoch ide o zrekonštruované pamiatky s dokonalým servisom pre turistov.
630 m n.m., GPS: 48.3791797N, 21.3443194E
Postupne prechádzame príjemne chladivými miestnosťami, ktoré nám pomáhajú priblížiť dávny život na hrade. Jednotlivé exponáty nám pripomínajú hlavne to, že práve tu strávil svoje detstvo Maďarmi milovaný a v košickom Dóme sv. Alžbety pochovaný František II. Rákoczi.
Napokon vystupujeme na hlavnú vežu a tu sa nám ponúka nádherný výhľad na všetky svetové strany. V diaľke vidíme Hejce, dolinu Hornádu, ale aj naše odparkované auto.
Po hradnej exkurzii sa vraciame k bicyklom a pokračujeme v okruhu. Slimákom okolo hradu sa spúšťame k rázcestiu, ktorým naberáme smer Mogoyoruska a širokou šotolinovou cestou sa spúšťame do tejto obce. Potom je to už k autu len kúsok a kruh sa uzatvára.
Dva maďarské vrcholy tohtoročnej ponuky VKA máme úspešne za sebou, pričom v tejto verzii vhodnej aj pre deti sme dohromady absolvovali zvládnuteľných 26 kilometrov a 550 výškových metrov.