Po saharskom období sucha nám lesy pokropili výdatné búrky a keďže sa počas víkendu vyberieme opäť do terénu, pripraviť si musíme drobné na umyvárku a dostatok pracieho prášku. Našim dnešným cieľom bude vďačno-nevďačný vrchol Vreteník.
Vďačný je svojou blízkosťou, nevďačný absenciou výhľadov. Hoci sa nachádza len niečo vyše hodinky jazdy z centra Košíc, pre mnohých turistov a cyklistov je stále neznámy a presvedčili ma o tom aj statusy mojich priateľov, ktorí sa tam vydali v rámci aktuálneho ročníka Vrchárskej koruny Abova. Jeden ho nazval Pleteník, druhý Veterník. Mne osobne pripomína českú rozprávku Princ a Večernice, v ktorom hrali svoje roly princovia Větrník, Měsíčník a Slunečník.
Zapamätajme si teda, že vrchol ukrytý v bukovom lese v nadmorskej výške 703 metrov má názov Vreteník. Aj keď v minulosti ho nazývali aj ako Vinterov a spojený je s bohatou vojenskou minulosťou.
V tomto smere sa nebudem hrať na experta a vypomôžem si faktami z archívov odborníkov. Tí v súvislosti s Vreteníkom píšu: „Počas prvej svetovej vojny v týchto miestach viedla vojnová čiara medzi Maďarskou červenou armádou a československými légiami. 9.6.1919 tu bol odrazený útok vojsk Maďarskej republiky rád. Boj sa odohral v línii Vreteník – sedlo Jahodná – Železný vrch. Vreteník aj Železný vrch boli niekoľkokrát obsadené striedavo jednou i druhou bojujúcou stranou. Boje trvali až do 18.6.1919. Maďarská armáda útočila od Pokryv, Čermeľa, Jahodnej, ale aj od Vyšného Klátova a Prednej holice. Československé Légie nakoniec vrchol museli opustiť a ustúpili až do Veľkého Folkmára cez Folkmárske sedlo. Podľa historických údajov tu padlo 26 mužov 30. streleckého pluku čs. légií. V r. 1922 boli pozostatky všetkých vojakov z jednotlivých hrobov premiestnené na cintorín do Košickej Belej.“
Toť úryvky z histórie. Nás však teraz zaujíma skôr prítomnosť a zdolanie tohto vrcholu. Na Vreteník sa dá dostať z juhu aj zo severu. Po vyskúšaní oboch smerov môžem zodpovedne vyhlásiť, že výrazne ľahšia je trasa od Jahodnej a úlohou č. 1 je teda dostať sa tam.
V podstate sa nepotrebujem dostať až do známeho lyžiarskeho strediska, ale na Findorákovú. Čiže buď z Čermeľského údolia okolo golfového ihriska po dobre značenej cykloceste, alebo cez Jahodnú. Ja štartujem zo sídliska KVP a volím teda klasickú jazdu lesom na Jahodnú a pri začiatku trailu Jahoda bočím nadol na sedlo, ktoré predstavuje koniec stúpania hlavnej asfaltovej cesty. Križujem frekventovanú cestu 547 a okolo cintorínu zvierat pokračujem po širokej lesnej ceste. Tá ma privádza k smerovníku Findoráková.
Na tomto mieste sa cesta delí. Smerom doprava vedie cestička do Čermeľa (ňou by ste prišli z Čermeľskej doliny od smerovníka Baba lúka). Pokračujem teda smerom do kopca, no značenej cyklocesty sa držím iba pár stoviek metrov. Po príchode na lúčku vstupujem do lesa na zelenú turistickú značku.
Hneď po opustení cyklocesty prichádza to najhoršie. Už pohľad na mapu naznačoval, že vrstevnice sú tu nasekané ako kapusta v coleslawe. Nebudem klamať, nasleduje cca 150 metrov nepríjemného stúpania, ktoré je rozumné nahradiť zosadnutím z bicykla a tlačením.
Potom je to už oveľa lepšie. Stúpanie nie je také prudké a lesná zvažnica je celkom príjemná. Sem-tam mláka, ale inak fajn. Moju pozornosť vyruší iba obrovská sova, ktorá sa mi rozhodla predviesť rozpätie svojich krídel. Aj som sa trochu zľakol a teraz už chápem, prečo má latinský názov Bubo bubo.
Po krátkom stúpaní sa naľavo objavuje slušný výhľad na oblasť nad Košickou Belou. Ten rýchlo využite na fotografiu, pretože niečo podobné sa už opakovať nebude. Nezabudnite – Vreteník je kopec bez výhľadov. Z otvoreného miesta na ceste k nemu je však v prípade ideálneho počasia možné zahliadnuť aj Vysoké Tatry.
Vytrvalo pokračujem po zelenej turistickej značke a niekoľko terénnych vlniek ma privádza k vrcholu. Uprostred lesa sa týči smerovník s nápisom – Vreteník, 703 metrov nad morom.
703 m n.m., GPS: 48.8042214N, 21.1327553E
Nasleduje povinné fotenie pre účely VKA, ale inak tu veľmi niet čo robiť. Jednoducho smerovník uprostred lesa. Nutno však dodať, krásneho bukového lesa. Príjemný pocit umocňuje spev vtákov a obrovské papradie.
Po krátkom oddychu pokračujem v smere jazdy ďalej po zelenej značke. Nasleduje prudký zjazd a tu stláčam brzdy tak intenzívne, až ma z toho bolia ruky. Potom je to už o striedaní klesaní a stúpaní. Pár desiatok minút a som na dobre známej Nemcovej dôlke.
Hotovo, to najťažšie mám za sebou. Každý cyklista totiž vie, že z Nemcovej dôlky je to už o vychutnávaní vetra vo vlasoch. Ja ich síce nemám, ale viem si to predstaviť. Po asfaltovej ceste sa spúšťam nadol a šliapnuť do pedálov nemusím v podstate až po golfové ihrisko.
Z Alpinky je to už iba o návrate domov. Voľbu nechávam na vás. Toľko spomínaný cyklochodník medzi detskou železnicou v Čermeli a Alpinkou je stále iba fikciou a na výber sú teda modrá turistická značka, alebo prepojovacia asfaltka vedúca na Horný Bankov. Ja volím druhú možnosť spojenú s možnosťou občerstvenia v populárnom bistre.
