Keď v roku 1824 písal nemecký básnik Heinrich Heine verše o siréne Loreley, nemohol ani len tušiť, že o takmer dvesto rokov neskôr budú cyklisti v rámci Vrchárskej koruny Abova vyrážať za vrcholom nesúcim názov jeho diela.
Heine pri svojom majstrovskom diele spracoval povesť o víle Loreley, ktorá sedí na vysokej skale nad riekou Rýn, spieva a češe svoje zlaté vlasy, ich leskom v lúčoch slnka oslepuje lodníkov a lode sa rozbijú o skaly. Pôsobivé skaly sa nachádzajú aj v okolí Tisícovky, približne desať kilometrov od známej Kojšovskej holi. Keď ich objavili nemeckí osadníci, ktorí rozvíjali baníctvo v okolitých dolinách, rozhodli sa pomenovať ich práve názvom Loreley. Niet divu, že pamätnú tabuľu na skale na severnej strane hrebeňa Volovských vrchov osadil práve Karpatský nemecký spolok.
Svoju prvú tohtoročnú Loreley som absolvoval ešte koncom marca, no v tom čase išlo o náročné borenie sa hlbokými snežnými dunami. Teraz už samozrejme nič také nehrozí a keď mi kamarát zavolal s návrhom, či nevyužijeme sviatočnú cyrilometodskú stredu na tradičné „opáčenie Kojšovečky“, súhlasil som s požiadavkou, že si cestou odbočíme aj na Loreley. Dlhé presviedčanie nebolo nutné, veď kto by nevyužil možnosť odškrtnúť si počas jedného výjazdu dva z náročnejších vrcholov VKA?
Zo sídliska KVP vyrážame lesnou cestou po červenej značke na Jahodnú. Vidieť, že je sviatok, cyklistov a turistov je v lesoch viac ako húb. To však platí len po známe rekreačné stredisko, pre väčšinu rekreačných milovníkov pohybu ide v tomto horúcom počasí o dostatočnú výzvu.
My sa však na Jahodnej príliš nezdržiavame a keďže sa už nôžky dostali do frekvencie predvolebných tlačoviek politických strán, pokračujeme rezko ďalej. Z Jahodnej sa ponúka cyklocesta po starej židovke, čiže cez Pogáň tábor. My sa však vyberáme od zjazdovky doľava a krátkym výživným kopčekom stúpame k Jergovej studni. Pramenistá a hlavne chladivá voda padne vhod a po opláchnutí rozhorúčených hláv ňou plníme aj naše bidóny.
Nasleduje oddychový zjazdík a od smerovníka Nad Vyšným Klátovom sa vydávame známou cyklocestou smerom k horskej chate Lajoška. Značenie je výborné, v podstate sa však stačí stále držať hlavnej cesty. Zásadná zmena smeru nastáva až pri smerovníku Handžová, od ktorého je to už na Prednú holicu len pár kilometrov. Pravda, výživných kilometrov. S kamarátom fučíme ako mašinka Tomáš, no keďže je Lajoška našim najčastejším a najobľúbenejším cyklocieľom, prekvapiť nás už nemá čo. Na tejto trase poznáme prakticky každú zákrutu a každý strom. Vopred teda vieme, že na horskej chate nás nečaká žiadna orosená odmena, no to by sa malo zmeniť už o pár mesiacov. Rekonštrukcia obľúbenej chaty na Ceste hrdinov SNP sa totiž opäť krásne rozbehla a po našom príchode k nej nás víta kúdoľ prachu. Robotníci nelenia a sledovať premeny chaty je pre každého turistu pastvou pre oči. Novučičký drevený obklad pripomína starý známy vzhľad a moderne vybavený interiér sľubuje turistický komfort 21. storočia. Viera v znovuotvorenie populárnej chaty Lajosa Konrádyho v nás silnie každým týždňom.
Po krátkom vydýchnutí pokračujeme ďalej Cestou hrdinov SNP. Po približne 1,5 km prichádzame k smerovníku, ktorý nás nasmeruje k Loreley. Červenú turistickú značku zmeníme dočasne za žltú a tá nás bezpečne privedie až k hlavnému cieľu dnešnej trasy. Počas stúpania k samotnému bralu sa nám na viacerých miestach otvoria pekné výhľady. Odporúčam neváhať a na týchto miestach zastaviť a pokochať sa zelenou krásou. Tieto výhľady sú totiž v podstate krajšie, ako nás čakajú priamo z Loreley.
Po príchode k vyhliadkovej skale totiž rýchlo zistíte, že ak by si na bralo Loreley sadla bájna víla dnes, bránili by jej vo výhľade stromy. To však vôbec nevadí, krásne výhľady sme si už užili cestou sem a užijeme si ich aj počas ďalšieho zberu kilometrov.
983 m n.m., GPS: 48.7640103N, 21.0504700E
Z Loreley a jej okolia si možno popásť oči pohľadmi na Folkmarskú skalu, Sivec, ale aj známe kopce Stráže nad Prešovom. Dobre viditeľná je aj do diaľky svietiaca veža Donjon na Šarišskom hrade.
Po absolvovaní povinného fotenia pre účely VKA (bicykel nechajte pod skalou a hore k tabuľke už vybehnite po svojich), pokračujeme v smere jazdy po žltej značke. Tá nás vráti späť na SNP-čku, pričom z diaľky nás už láka neprehliadnuteľná guľa meteorologickej stanice na Kojšovskej holi.
Ak sa už na Kojšovku necítite, môžete sa z Idčianskeho sedla spustiť nadol do Zlatej Idky a nasmerovať si to domov. Z Loreley na Kojšovskú hoľu je to však iba desať kilometrov a bolo by teda hriechom nepokračovať.
Isteže, tých desať kilometrov nebude zadarmo. Zjazd z Tisícovky nás pripraví o cenné a krvopotne nabraté výškové metre a od Idčianskeho sedla to bude cez Zlatoidské lúky prakticky neustále nahor. Ukrajovaniu kilometrov napomáha dobrá lesná cesta, ktorej parametre sa zhoršia až v záverečnom stúpaní na Golgotu. Kombinácia koreňov a kameňov môže viesť k potrebe krátkeho tlačenia, no na samotnú Golgotu už prichádzame opäť v sedle.
Skúsenejším turistom nemusím pripomínať, že Golgota predstavuje miesto koncovej stanice sedačkovej lanovky, ktorá je už bohužiaľ dlhé roky mimo prevádzky. V roku 2023 je zároveň bodom z itineráru Vrchárskej koruny Spiša. Rovnako tak aj Kojšovská hoľa a v rámci dnešného výjazdu si tak neodškrtneme iba dva body z VKA, ale aj z VK Spiša.
Najkratšia trasa z Golgoty na Kojšovskú hoľu vedie cez zjazdovku, no tú by v sedle nevyšliapal azda ani samotný Pogačar. Od dreveného altánku pri stanici lanovky teda pokračujeme prepojovacou zvážnicou, ktorá nás krásne privedie až na hlavnú asfaltovú cestu. S tou sa spojíme 700 metrov pred vrcholom stúpania v podobe pamätníka SNP. Potom už ostáva zvečniť sa pri drevenom fotoráme v pozadí s Vysokými Tatrami a absolvovať pár stoviek metrov k chate Erika. Pred záverečným 1,2 km stúpaním na samotnú Kojšovskú hoľu padne vhod osviežiť sa chladeným nápojom. My to stíhame v pravý čas, krátko po našej objednávke totiž prichádza vláčik s turistami. To by už bol rad pri bare výrazne dlhší.
Po doplnení potrebných cukrov a tekutín sa vyberáme naposledy nahor a s potom v tvári odpočítavame záverečné stovky metrov. 300, 200, 100 metrov a sme hore. Guľa, ktorú sme ešte pred hodinkou sledovali z úctyhodnej diaľky, je razom priamo nad našimi hlavami. Bonusom peknej cyklotúry je aj netradičné bezvetrie. Návštevníci Kojšovskej hole určite potvrdia, že posedieť si pri cieľovom smerovníku bez vetra nepredstavuje bežnú záležitosť. Krutý vietor mnohokrát vyženie z vrcholu turistov krátko po vyhotovení niekoľkých fotiek. Tentoraz to však nie je ten prípad. Človek si môže pokojne sadnúť do trávy a sledovať krásu, ktorú v Above ponúka iba princezná hôľ.
Potom už ostáva len spustiť sa asfaltkou nadol do Zlatej Idky, užiť si pohodovú jazdu spojenú s osviežením pramenistou vodou na Mexicu a vrátiť sa cez Hýľov, Nižný Klátov a Myslavu späť do Košíc. Výsledný sumár trasy ponúka necelých 58 km, takmer 1500 výškových metrov a odškrtnutie dvoch vrcholov VK Abova a dvoch vrcholov VK Spiša. Solídna bilancia krásne stráveného sviatočného dňa.
