Sú miesta notoricky známe a potom i také, ktoré poznajú len ostrieľaní turisti. A keď ich potom človek objaví, čuduje sa ako ich mohol tak dlho prehliadať napriek tomu, že sa nachádzajú takpovediac za domom.
Zásluhou cyklistického projektu Vrchárska koruna Abova sa dnes vyberieme k pamätníku 333. zastreleného diviaka. Ruku na srdce – hoci mám okolie Košíc zjazdené pomerne podrobne, o tomto mieste som až do zverejnenia dvadsiatky vrcholov ročníka 2024 ani len netušil. V praxi pritom pôjde o nenáročný a ľahko dostupný vrchol vhodný i pre rodiny s deťmi.
Za miesto štartu si zvolíme Ruskov. Ten je vzdialený zo sídliska Nad Jazerom necelých pätnásť kilometrov, no ak nemáte chuť riskovať život v premávke, uľahčite si presun vlakom. Zo železničnej stanice v Ruskove následne naberáme dobre známy smer cez Slančícku ulicu na Slančík. Po necelých piatich kilometroch prichádzame k smerovníku Regeta. Cyklisti tento východiskový bod iste dobre poznajú, práve tu totiž začína výborná asfaltová cesta, ktorá by nás priviedla hore na Okrúhly vrch, Bogotu a pokračuje až na Dargovský priesmyk. V rámci predošlých edícií VKA sme si ju vyskúšali viackrát, tentoraz však k známemu dlhému stúpaniu nedôjde.
Sprvoti totiž síce naozaj kopírujeme cestu na Okrúhly vrch a už na prvom kilometri si vychutnáme jedinečný pohľad na hrad Slanec, už po necelých dvoch kilometroch sa však s asfaltkou rozlúčime a na otvorenej lúčke zabočíme na neznačenú zvážnicu doprava.
Podstatné je trafiť tu správnu odbočku, k pamätníku totiž nevedie žiadna značka. Základnou radou je teda zabočiť na podmočenej lúke, ktorá sa nachádza tesne pred studničkou. Pokojne teda šliapte k dobre označenej studničke, osviežte sa a potom sa stačí len kúsok vrátiť a nabrať smer lesná cestička. Tá je spravidla mokrá a blatistá, no cieľ je už naozaj blízko.
410 m n.m., GPS: 48.6791831N, 21.4871289E
Ak sme trafili správnu cestičku, pamätník určite neminieme. Turisti a organizátori VKA totiž na jar jeho okolie krásne upravili a na pamätný kameň zároveň osadili novú tabuľku pripomínajúcu fakt, že práve na tomto mieste zastrelil gróf Štefan Forgáč svojho 333. diviaka.
V tejto súvislosti som zaregistroval aj narážky na to, že išlo o nekultúrneho barbara, ktorý sa vyžíval v zabíjaní zvierat. Pri tejto príležitosti je preto dobre pripomenúť, kto to vlastne gróf Forgáč bol.
Majiteľ hradu Slanec, kaštieľa v rovnomennej obci a mnohých ďalších majetkov totiž nebol žiadny odľud. Práve naopak – išlo o filantropa, ktorého mali ľudia radi a o okolité lesy sa staral príkladným spôsobom. Hore na spomínanom Okrúhlom vrchu postavil krásny lovecký zámoček, ktorý už ale bohužiaľ pripomína iba informačná tabuľa. Pár stoviek metrov pod ním sa nachádza jeho hrobka. Uprostred lesa, ktorý tak veľmi miloval a v ktorom našiel miesto večného odpočinku v roku 1916 (hrobka bola bohužiaľ neskôr vykradnutá a dnes je prázdna).
Gróf Forgáč bol vo svojej dobe najväčším veľkostatkárom Abovskej stolice a jeho majetky sa rozprestierali na ploche 28 000 hektárov. Z toho plynul fakt, že bol zároveň najväčším zamestnávateľom a chovateľom dobytka i koní. Zo svojich lesov ťažil drevo na výrobu železničných podvalov a iných výrobkov. Jeho zásluhou vznikla i skláreň v Slanskej hute a ako zručný hodinár zostrojil napríklad hodiny slaneckého kostola. Zároveň hral na klavíri, fotografoval, maľoval a jeho veľkou záľubou bolo pochopiteľne poľovníctvo. História si ho však pamätá aj zásluhou pomoci vojakom, ktorí sa vracali zranení z frontu prvej svetovej vojny. Ich liečbu financoval a zároveň ich aj osobne ošetroval. Zomrel 29. februára 1916 ako 62-ročný a jeho posledným želaním bolo spočinúť na obľúbenom mieste v lese. Keď vandali viackrát vyrabovali hrobku v 50. a 60. rokoch minulého storočia, pohodili jeho ostatky v lese a tam definitívne splynulo s prírodou.
Zatiaľ čo lovecký zámoček i jeho hrobka boli známe, o dejisku úlovku 333. diviaka sa ľudia neskôr dozvedeli len zásluhou evidencie jeho poľovného správcu. Ten nechal vytvoriť jednoduchý pomníček, ktorý mal predstavovať poctu všetkým uloveným zvieratám. Pôvodná tabuľka z pamätníčka zmizla, no teraz ide zásluhou dobrých ľudí opäť o veľmi príjemné miesto, ktoré pripomína poľovnícku vášeň obľúbeného grófa.
Po zisku povinnej fotografie pre účely VKA sa lesnou cestičkou vrátime na asfaltovú cestu a pred nami sú dve možnosti – návrat do Ruskova, alebo pokračovanie smerom nahor na Okrúhly vrch k loveckému zámočku. Odtiaľ sa ponúka pokračovanie na Dargovský priesmyk, pričom možné je i zokruhovanie trasy a návrat k Regete cez poľovnícku chatu Rakaťa. Aj v tomto prípade šliapeme stále po asfaltovej ceste lesom a ide tak o príjemnú cyklistiku aj v prípade mokrejších dní.
