Horúco, horúco, búrky. Počasie týchto dní predstavuje pre cyklistov pomerne nepríjemný koktejl, ak však dobre hydratujete a s kúskom šťastia sa vyhnete nepredvídateľným mračnám, je z toho parádny deň na bicykli.
V rámci nášho putovania vrcholmi Vrchárskej koruny Abova som si bol včera pripomenúť hneď štyri miesta, pričom prioritou bol bod č. 13 – Hradská. Toto málo známe miesto ma očarilo už počas aprílovej návštevy, no vtedy sa zeleň ešte len preberala k životu. Povedal som si teda, že sa sem vrátim a užijem si ho aj v krásnom zazelenanom stave. Predpoklady nesklamali a nebyť dotieravého hmyzu a vysokej pŕhľavy, nechýbalo by včerajšej Hradskej nič.
Štartujem z Košíc a cyklocestou cez chatovú oblasť Vinice nad obcou Ťahanovce sa bez hluku áut presúvam do Družstevnej nad Hornádom. Táto cyklotrasa vedúca krásnymi lesmi je tradične prijemná, aj keď po stredajšej búrke je miestami potrebný slalom medzi mláčkami. Z Družstevnej ostáva absolvovať niečo vyše desať kilometrov po hlavnej ceste cez Trebejov do Obišoviec. Ak nemáte našliapané, alebo vám jednoducho chýba čas, môžete sa presunúť z Košíc do Kysaku vlakom a máte ušetrené.
V Obišovciach bočíme smerom ku kostolu, čiže sa necháme navigovať tabuľkou na Bzenov. Nasleduje veľmi príjemná jazda v doline riečky Svinka, ktorá je po dažďoch hodná svojho mena. V jej koryte tečie krásne kakao, ktoré sa pod kysackým mostom mieša s čistejšou vodou Hornádu.
Údolie Svinky opustíme až po tom, čo na ľavej strane uvidíme neprehliadnuteľnú asfaltovú cestu s rampou. Vedľa nej sa nachádza tabuľa oznamujúca rekonštrukciu z fondov a vďaka tomu bude prejazd lesnou cestou Jadlovec pekným zážitkom. Asfalt je tu dokonca taký kvalitný, že po približne kilometri stretávam chlapca mieriaceho nahor so skateboardom v ruke.
Kopírujeme modrú turistickú značku a po necelom kilometri prichádza vítané osvieženie v podobe studničky Pillerov prameň. Tá sa nachádza na ľavej strane na rozbahnenej odbočke k lesnej zvážnici. Po doplnení fľaše s vodou pokračujme asfaltkou smerom nahor. Stúpanie je postupne čoraz strmšie, až prichádzame k ďalšej rampe. Za ňou sa terén mierne zhorší, no stúpanie na klasickej lesnej ceste už nedosahuje také percentá. Už len kúsoček a prichádzame na otvorený priestor s turistickým smerovníkom Pod Tlstou (411 m).
Pokračujeme po modrej značke smer Kašajovka, no už po pár desiatkach metrov vidíme na pravej strane ďalšiu sympatickú asfaltku smerujúcu nahor. Neváhame, práve táto cesta nás totiž privedie až do cieľa dnešnej cyklotúry.
Po tom, čo vystúpame pár desiatok výškových metrov, prichádza konečne vytúžené zvoľnenie a pohodový asfaltový prejazd krásnym lesom. Ten je plný vysokej zveri, ktorej prítomnosti napomáhajú aj viaceré kŕmidlá. Asfaltový úsek končí pri lesníckej chate, ktorá sa nám ukáže na pravej strane. My však pokračujeme v smere doterajšej jazdy.
Po krátkom blatistom úseku (toto blato je výsledkom ťažby) nasleduje oveľa príjemnejšia šotolina. Táto pasáž je už opäť celkom príjemná, aj keď je opäť spojená so stúpaním. Po príchode na lúčku s ďalšími kŕmidlami pre lesnú zver máme vyhraté. Teraz sa už potrebujeme iba spustiť nadol a prichádzame na obrovské otvorené lúky Hradskej.
497 m n.m., GPS: 48.8919394N, 21.1734108E
Hneď na začiatku lúky nás víta altánok s lavicami a práve na ňom je umiestnená tabuľka VKA, pri ktorej si urobíme povinnú fotografiu. Potom ostáva vytiahnuť z batoha privezený proviant a dopriať si chutnú „svačinku" s pekným výhľadom. Priamo pred nami sa ukazujú šarišské dominanty ako Šarišský a Kapušiansky hrad, ale aj časť Slanských vrchov. Výhľadu by určite napomohla nejaká tá vyhliadková veža a tak vypúšťam nahor dron. Zábery z väčšej výšky umocňujú krásu tohto miesta, veď posúďte sami... Krása nebeská.
Možnosti návratu sú viaceré. Návrat je možný rovnakou cestou, smerom na sever by sme sa napojili na Pútnicky chodník smerujúci do Ruských Peklian. My však pokračujeme jasnou cestičkou cez lúku smerom k ihličnatému lesu. Prejazd ním mi výrazne pripomína lesy Spiša, ktoré som nedávno brázdil v rámci zberu vrcholov VK Spiša. V okolí Košíc ide o niečo nevšedné. My Abovčania sme predsa len zvyknutí skôr na bukové lesy a tak si túto pasáž poriadne užívam.
Z modrej značky preskočíme na rázcestí smerom doľava na červenú, ktorá je súčasťou populárnej Cesty hrdinov SNP. Tá nás privedie až k Prokopovmu mlynu, pričom táto prepojovacia pasáž poteší hlavne milovníkov lesných trailov.
V oblasti dolného Prokopovho mlynu sa nachádza rokmi neobývaný chátrajúci dom, ktorý láka priaznivcov urbexu. Návšteva domu so spadnutým stropom a pôvodným nábytkom predstavuje zvláštny zážitok, no netreba zabúdať na bezpečnosť.
Po krátkej návšteve domu hrôzy prechádzame dreveným mostíkom ponad riečku Sopotnica a to sa už dostávame na dobrú šotolinovú cestu, ktorá nás privedie až do chatovej oblasti pri tábore Kysak – Brezie. Čaká nás takmer päťkilometrový krásny prejazd s vernou spoločníčkou Sopotnicou. Až na pár malých úsekov ide spravidla o zjazd, ktorý si musí užiť každý cyklista. Stret s autami tu síce sporadicky možný je, no vzhľadom na stav cesty pôjdu určite pomalšie ako my. Sopotnicu totiž využívajú iba vodiči, ktorý nemajú úctu voči svojim tlmičom. Oveľa pravdepodobnejší je príjemnejší stret s turistami, pretože aj táto sekcia je súčasťou SNP-čky.
Dlhé klesanie končí pri turistickom smerovníku Sopotnica – ústie, pri ktorom sa nachádza pamätník dvoch obetí fašistických benderovských bánd. Až doposiaľ bol pre mňa Bender robot zo sitcomu Futurama a myslel som si, že tie bandy boli banderovské. Tu však píšu Benderovci a keďže nie som žiaden historik, nechcem sa sporiť a spochybňovať nápis.
Po návrate na hlavnú cestu ostáva rovinatý návrat do Kysaku, kde možno nastúpiť na vlak a máte hotovo. Ja však mám ešte času dosť a aj počasie prajem. Naberám teda smer Ružín a cez Veľkú a Malú Lodinu prichádzam až k dolnému koncu vodnej nádrže. Čoskoro prichádzam k mostu k chatovej osade Ružinok a cez lesnú cestu Veľký Ružinok stúpam k chate Lesnica. Áno, aj tá je súčasťou tohtoročnej ponuky VKA. Rovnako tak aj čarovné lúky Prielohy, ku ktorým pokračujem ďalej. Tieto miesta sme si už ale v minulosti predstavili a tak sa im teraz nebudem venovať podrobnejšie.
Z Prieloh smerujem na Vysoký vrch a tam stretávam dve účastníčky prechodu Cestou hrdinov SNP. Debaty s pútnikmi sú vždy mimoriadne osviežujúce. Mladšia baba s vlasmi zapletenými do dredov mi prezrádza, že putuje od Dukly a zatiaľ ide všetko podľa plánu. Staršia pani má presne opačný smer a za sebou tak už má väčšinu cesty. Pôsobí výrazne unavenejšie a pri pohľade na bosé nohy vyhrievajúce sa na slniečku si len tak vzdychá, že nôžky už veru majú dosť. Príjemná pani ma zahrnie viacerými zaujímavými skúsenosťami z cesty a po tom, čo obom dámam poprajem šťastnú cestu, naberám smer chata Hrešná s malou medzizastávkou pri Jožkovej lavičke (aj toto je vrchol VKA 2023).
Na Hrešnej ma víta slniečko, tradičné vysielanie Rádia Košice a ostáva si už len objednať skvelé slivkové nealko pivečko. Potom je to už len o zjazde do Čermeľa a návrat domov. Výsledný pohľad na stravu hovorí o 81 kilometroch s prevýšením takmer 1500 metrov. Celkovo sme na tejto trase absolvovali štyri vrcholy Vrchárskej koruny Abova 2023, no ako som už spomínal, trasa sa dá ľubovoľne skrátiť. Hlavným vrcholom dnešného dňa bola Hradská a tá sa dá v rámci okruhu Kysak – Hradská – Sopotnica – Kysak absolvovať na trase do 30 kilometrov.
https://www.strava.com/activities/9314627392