Jar je tu a práve počas veľkonočného týždňa vyťahujú z pivníc bicykle aj tí, ktorí vyčkávali na správny moment. Takto pred týždňom sme cyklistov z Košíc a okolia informovali o štarte druhého ročníka Vrchárskej koruny Abova a my si postupne spoločne prejdeme všetkých jej dvadsať vrcholov.
Na úvod by to samozrejme chcelo niečo menej náročné. Taký ten jarný rozbeh, počas ktorého otestujeme stav bicykla po zime a zároveň pripomenieme nohám a zadku, že obdobie domáceho leňošenia je už minulosťou.
Trasou ideálnou pre takýto rozbeh je výzva VKA s číslom 20 – Severovýchodný okruh Košíc. Na tomto okruhu spoznáme viaceré veľmi zaujímavé miesta, pričom nás čaká necelých štyridsať kilometrov bez brutálnych kopcov. Ide tak o trasu, ktorú zvládnu aj rodiny s cyklisticky zdatnejšími deťmi. Viaceré jej body odporúčame aj pre ľudí, ktorí sa s bicyklom nekamarátia, no vyhľadávajú menej známe turistické miesta.
Fotobod č. 1 – Zvonica Hrašovík
Štartujeme od dobre známeho vodojemu na Furči. Nevydáme sa však na asfaltovú cestu do lesoparku smer Zelený dvor, ale spúšťame sa trochu nižšie a napájame sa na dobre značenú cyklocestu. Tá sa kľukatí smerom nadol a cez les sa spúšťame až do obce Hrašovík. Po príchode do tejto dediny nás na ľavej strane víta neprehliadnuteľná vyhliadková vežička Na kline. Túto jednoposchodovú drevenú vežu postavili dobrovoľníci v roku 2018 a otvorená bola 22. júna 2019. Po výstupe na ňu sa nám otvára krásny výhľad na Slanské vrchy a väčšiu časť trasy, ktorá je ešte pred nami.
Toto však nebol pravý cieľ našej návštevy Hrašovíka a po cykloceste pokračujeme okolo kostola ďalej. Na križovatke bočíme doľava, potom opäť doľava (ak by ste si neboli istí, opýtajte sa na pohostinstvo). Pár metrov od miestnej krčmy sa už nachádza prvý z piatich povinných fotobodov dnešnej trasy – Zvonička.
Fotobod č. 2 – Drevené sochy nad Beniakovcami
Od Zvonice v Hrašovíku sa vraciame na cyklocestu a pokračujeme po asfaltovej ceste smer Beniakovce (doľava). Nasleduje príjemný úsek kopírujúci rieku Torysa a už máme pred sebou druhú obec nášho výletu. Tesne pred prvými novostavbami bočíme doľava a smerujeme nahor k lúke, ktorá je viditeľná už z cesty. V diaľke sa už týčia drevené sochy a mierime priamo k nim. Rozmiestnené sú na viacerých miestach a keďže sa už nadol vracať nebudeme, odporúčame si ich popozerať postupne od najnižšie k najvyššie umiestneným. Fotogenickí sú hlavne traja lukostrelci, no fotografiu pre účely VKA „cvakneme“ až pri najvyššie umiestnenej soche, ktorou je anjel držiaci erb. Toto čarovné miesto pripomína slávnu bojovú minulosť tejto oblasti a zároveň ponúka krásne výhľady.
Fotobod č. 3 – Kríž nad Tufovým kaňonom
Tak ako sme avizovali, od sochy anjela sa nespustíme naspäť nadol, ale pokračujeme po lesnej ceste, ktorá vedie okolo dreveného pódia na okraji lúky. Vlnitá cestička popod les je celkom príjemná, no v prípade mokrejšieho počasia hrozí blatom. Prichádzame do zaujímavého offroadového areálu, od ktorého nás cyklocesta smeruje nadol do Beniakovskej Polhory. Z vlastnej skúsenosti radím nedržať sa značenej cyklocesty, ale nadol sa vydať paralelnou cestičkou po poli. Štvorkolky a iné offroadové dopravné prostriedky totiž zdeformovali príjazdovú cestu natoľko, že je pre bicykle takmer neprejazdná.
Po návrate do civilizácie sme opäť na asfaltovom povrchu a smerujeme popod diaľnicu do Vajkoviec. Následne bočíme doľava na Kráľovce a ešte pred príchodom do Ploského zaujme farebný nápis Kráľovce vyskladaný z veľkých písmen v hollywoodskom štýle.
Ešte pred kruhovým objazdom v Ploskom bočíme doprava smer Ortáše. Počas mierneho stúpania sledujeme pravú stranu, na ktorej sa nám čochvíľa ponúkne betónová panelová cestička. Schádzame z hlavnej a spúšťame sa nadol ku Kráľovskému potoku. Z lúky oproti nás už pritom vábi mohutný kríž, ktorý je našim nasledujúcim bodom zastavenia. Ostáva už len prejsť po mostíku s rampou na druhú stranu a vyšliapať nahor. Pri kríži pridávame do mobilu tretiu fotku a užívame si ďalší krásny výhľad. Tentoraz však práve na tú stranu, z ktorej sme prišli. Keďže sme približne v polovici nášho okruhu, altánok pri kríži doslova volá po občerstvení a práve teraz tak nastal čas na odľahčenie ruksaku od pripravených lepeňákov či koly.
Po prestávočke sa spúšťame späť k potoku, no nemierime k rampe, ale po návrate na betónovú cestu smerujeme doprava. Popri potoku prichádzame až na koniec betónky a ostáva pár desiatok metrov. Po vyšliapanej cestičke smerujeme do lesa a zrazu sa pred nami objaví jedinečný tufový kaňon. Pred príchodom k nemu meraviem a ostávam stáť ako soľný stĺp. Približne pätnásť metrov predomnou sa totiž v lese pokojne prechádza obrovský diviak. Skúšam zazvoniť a upozorniť ho na moju prítomnosť. Ani ním nehne. Pokojne si ryje a jasne mi naznačuje, že tento les patrí jemu. Čo teraz? Nechám kaňon kaňonom a beriem nohy na plecia? Tak to veru nie. Volím cestu trpezlivosti a čakám. Sledujem diviaka, ktorý ma očividne ignoruje a postupne odchádza hlbšie do lesa. To mi dodáva odvahu a púšťam sa priamo do tufového kaňonu. Ohúrený týmto miestom sa sám seba pýtam – ako je možné, že som o ňom doposiaľ ani netušil?“ V hlave už pripravujem plán na to, ako sa sem vrátim s deťmi, pár fotiek do mobilu a odchádzam skôr, než sa vráti chlpatý pán lesa.
Po návrate na betónku sme opäť pri našej rampe nad Kráľovským potokom a vraciame sa do Ploského.
Fotobod č. 4 – Socha za kostolíkom v Budimíri
Po príchode do Ploského smerujeme cez kruhový objazd na Košice a ponad diaľnicu smerujeme do Budimíra. Ten je známy predovšetkým svojim kaštieľom s múzeom historických hodín, no nás zaujíma malý biely kostolík pri ceste. Informačná tabuľa pred ním nás upozorňuje na 2. marca 1849. Práve v ten deň sa tu ocitli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a dobrovoľníci Slovenského národného vojska. Pre nás je však ešte podstatnejšia socha, ktorá sa nachádza za kostolíkom. Ide o drevené vyobrazenie Ladislava Ujházyho a dočítame sa tu aj o histórii Starého evanjelického kostola a rodinnej hrobke Ujházyovcov. Práve toto je miesto určené pre našu štvrtú fotografiu do albumu VKA.
Fotobod č. 5 – Kríž zmierenia
Od budimírskeho kostolíka naberáme opäť smer Prešov a tesne za koncom obce bočíme do kopca smer Družstevná pri Hornáde. Stúpanie je to celkom slušné, ale na asfalte znesiteľné. Šliapeme až celkom nahor a tam už hľadáme betónovú cestu, ktorá vedie doľava smerom k lesu. Trafiť ju nie je náročné, isté však je, že ak by ste sa už púšťali dolu kopcom, tak ste odbočku prepásli.
Nasleduje posledné, pomerne mierne, stúpanie dňa. Húževnato sa držíme betónovej cesty. Po chvíli vidíme na ľavej strane budimírsky motokrosový areál, ale my pokračujeme stále po „panelke“. Tá nás ďalej privádza k fotogenickému ílovému lomu, ktorý sa nachádza na Viničnej, čiže na vrchole lesa nad Ťahanovcami. Po príchode na koniec panelovej cesty bočíme doprava (cesta doľava pokračuje na Moňok) a dostávame sa do oblasti spleti náučných cestičiek. Spúšťame sa k drevenému altánku, o chvíľu prichádzame k druhému a pár metrov od neho sa v lese nachádza zubom času poznačený kríž zmierenia. Po poslednej fotke nášho dnešného výletu už ostáva spustiť sa na ťahanovské sídlisko a odškrtnúť si prvú úlohu Vrchárskej koruny Abova.
