V rámci nášho putovania vrcholmi Vrchárskej koruny Abova sme sa už raz do Maďarska pozreli. Okrem pamätníka vojenského nešťastia nad obcou Hejce však zaradili organizátori nesúťažnej cyklovýzvy do svojho itinerára ešte jeden zaujímavý vrchol za našimi južnými hranicami. A práve tam sa vydáme dnes.
Reč bude o veži, ktorá sa spája s rúškom tajomstva a všeobecne je označovaná ako veža NATO. Ja osobne som si na ňu brúsil zuby už dlho a moje očakávania zvyšoval fakt, že ju vidím priamo z okna bytu na KVP. Ak sa totiž pozriete z Košíc smerom na juh, tak je 65 metrov vysoká a 20 metrov široká veža jednoducho neprehliadnuteľná.
Podľa oficiálnych zdrojov ide o telekomunikačnú vežu, no organizátori VKA upozorňujú, že vyrástla záhadne rýchlo v roku 2003, krátko po vstupe Maďarska do NATO. Postavená raj bola bez povolenia majiteľov a faktom je, že akonáhle sa priblížite až k jej bráne, dočkáte sa okamžitej prísnej reakcie strážcov.
Z pohľadu nás cyklistov je veľkou výhodou, že až k veži vedie výborná asfaltová cesta a tá výrazne uľahčí výstup na vrch s názvom Kánya hegy.
Poďme teda na juh. Prvoradou úlohou je dostať sa do obce Telkibánya. Vlakových možností veľa nieto a ideálne je priblížiť sa autom aspoň k hraniciam. Z pohľadu okruhových možností trasy je ideálne odstaviť motor napríklad v Trstenom pri Hornáde (ak auto nemáte, vedie tam cyklocesta z Košíc).
Z Trsteného sa presúvam málo frekventovaným hraničným prechodom do Kékedu, odtiaľ cez Abaújvár do spomínanej Telkibánye. Výhodou trasy je spravidla nízky počet áut a bonusom je pekný cyklochodník za Abaújvárom. V samotnej Telkibányi sa oplatí chvíľu zdržať a vyšplhať sa na kopček nad obcou. Výhľadové miesto strážiace bájny turul ponúka pekný pohľad na okolie, zaujímavé sú aj pivničky v skalách či štôlňa strážená permoníkmi. Tá sa nachádza priamo pri hlavnej ceste a veľký nápis Telibánya jednoducho volá po fotografii.
V hornej časti obce sa nachádza aj banské múzeum a príjemné oddychové miesto. Z obce pokračujem po hlavnej ceste a po vyšliapaní kopčekom postupne prichádzame k neprehliadnuteľnému smerovníku Kánya hegyi leterö. Naberám smer Holloháza a bočím teda na šotolínovú cestu smerom k lesu na ľavej strane.
Po vstupe do lesa sa poľná cesta mení na parádnu asfaltku. Tá je sprvoti takmer rovná, neskôr začína stúpať a s blížiacim sa cieľom je čoraz prudšia. Zablúdiť nie je kam, asfaltka totiž končí priamo pri veži. Keď už ju však budete mať na dohľad, nepokúšajte sa o fotografiu priamo pri vojenskom objekte. Ako sa totiž hovorí – nedráždi tigra (v tomto prípade vojaka) bosou nohou.
595 m n.m., GPS: 48.5132939N, 21.3954275E
Pre účely VKA je pripevnená tabuľka na strome, ku ktorému vedie posledná lesná cestička pod vežou. Stačí zabočiť z asfaltky doľava a prejsť asi 20 metrov. V tomto prípade si prihrejem vlastnú polievočku, keďže túto tabuľku som tam bol namontovať začiatkom marca práve ja. Verím teda, že je stále tam a slúži svojmu zámeru.
Po povinnej fotke sa spúšťam na rázcestie, no tentoraz sa už nevraciam smer Telkibánya, ale pokračujem v smere pôvodnej jazdy po cykloceste do Holloházy. Značenie je vskutku príkladné a informačné tabuľky sú takmer na každom kroku.
Postupne míňam smerovníky Harmashatár a Pányoki kút a kľukatým zjazdom sa spúšťam až do obce preslávenej výrobou porcelánu. Fajnšmekrom odporúčam múzeum krásnych porcelánových výrobkov a po občerstvení v miestnom pohostinstve naberám smer Slovensko. Po vyšliapaní slušného kopca nad Holloházu vytriasam nohy počas pekného zjazdu do Skároša. Bonusom je návšteva pamätníka a parku bohatého na tanky a iné pripomienky vojenských bojov. Zo Skároša potom vedie pekná cyklocesta lemovaná vysadenými lipami priateľstva priamo do Trsteného pri Hornáde a tým sa náš okruh končí.
