Počasie sa po chladných dňoch vracia do jarného štandardu, no lesy sú po upršaných dňoch blatisté a pre našu dnešnú cyklotúru v rámci zberu vrcholov Vrchárskej koruny Abova si teda vyberieme niečo „cestnejšie“.
Krátkemu blatistému úseku sa síce nevyhneme, veľká väčšina tejto cykloetapy však povedie na asfaltovom povrchu.
Hneď na úvod musím povedať, že Tri chotáre sa v mojom prípade spájajú s menšou cyklotraumou a objavil som ich až na druhý pokus. Nie pre ich náročnosť, ale pre technický problém, ktorý má táto trasa vo svojej DNA. K tomu sa však dostaneme neskôr a poďme pekne po poriadku.
Vrchol Tri chotáre sa nachádza na hraniciach s Maďarskom a úlohou číslo 1 je teda dostať sa na juh, ideálne v čo možno najmenšej premávke. Rekreačným cyklistom či rodinám s deťmi odporúčame štart z Veľkej Idy, či dokonca až z Perína. Keďže nás však dnes nečaká žiadny brutálny kopec, ja som sa tak rozhodol na úvod zahriať príjemným stúpaním z Košíc na Bukovec. Z Myslavy vedie na Bašku niekoľko lesných cyklociest a pohľad od vysielača na hornú nádrž Bukovca predsa neomrzí nikdy.
Z Bukovca sa pohodovým tempom presúvam rovinatou cestou cez Malú a Veľkú Idu do Perína. Ten preslávili hlavne rybníky, ku ktorým ma naviguje odbočka na pravej strane. Na kapríky však tentoraz zvedavý nie som a pokračujem teda do Vyšného a následne aj Nižného Lánca. Tesne za tým druhým, čiže – po miestnom - Alsóláncom, schádzam z asfaltovej cesty na poľnú cestičku k hospodárskemu statku vľavo. Stačí pár minút príjemnej jazdy a prichádzam k sympatickému rybníčku Lánec. Až doposiaľ to bola selanka, no teraz prichádza doslova tŕnistý úsek spojený s traumou, ktorú som spomínal v úvode.
Úsek za rybníkom môže byť veľmi blatistý a počas prechodu medzi trnkovými krami si dajte zvýšený pozor na tŕne číhajúce na zemi. Varovala pred nimi organizátorka VKA Eva Dučaiová a rovnako ako ona, nevyhol som sa im ani ja. Sprvoti nič netuším, no počas následného stúpania je môj zadok čoraz ťažší. Okej, kopec to je, ale nepôsobí až tak náročne. Tak prečo sa zrazu cítim ako slon na dôchodku? Pohľad na zadné koleso dáva jasnú odpoveď – duša je prázdna ako peňaženka týždeň pred výplatou a keďže som si zabudol prihodiť do vaku náhradnú dušu i pumpičku, tlačím bicykel do Buzice a volám na pomoc kamarát taxi s veľkým kufrom jeho Octavie. Toť môj prvý pokus o objavenie Troch chotárov. O deň neskôr však opakujem rovnakú cestu znova a tentoraz už v trnkovej zóne preventívne zosadám z bicykla a kritických pár desiatok metrov radšej tlačím. Kolesá to prežili bez úrazu a už stúpam trávnatým kopcom s ľahkosťou Marca Pantaniho. Na vrchole kopca sa mi zrazu núka nádherný výhľad. Tam dole je rybník Lánec, vpravo dymia oceliarne, v diaľke predo mnou sa týčia hory s kráľovnou Kojšovskou hoľou.
Pohľady sú to krásne, no toto ešte nie je vrchol dnešnej etapy. Z lúky sa totiž napájam na asfaltovú cestu, ktorá kopíruje štátne hranice. Mierim doľava a pokračujem v stúpaní. Postupne začínam vyhliadať tabuľku, ktorá sa však nenachádza priamo pri asfaltovej ceste. Objaviť ju však nie je náročné. Tri chotáre sa nachádzajú na vrchole stúpania. Smerom doľava pokračuje štátna hranica, asfaltová cesta pokračuje do maďarskej obce Szemere. Tam samozrejme nechcem (nemám forinty a ani chuť čeliť problémom s porušením zákazu cestovania do zahraničia) a schádzam teda do lesíka. Už po pár metroch ma zastavuje vytúžená tabuľka – Tri chotáre (322 m) – Északi Zöld. Práve toto je to správne miesto pre fotografiu z dnešného vrcholu.
320 m n.m., GPS: 48.4923503N, 21.1087575E
Po malom občerstvení naberám spätný smer a na rovnakej asfaltke si tentoraz užívam príjemný zjazd. Tentoraz už však nezabočím k rybníku Lánec, ale pokračujem stále rovno a zastaviť ma núti až schátrane pôsobiaca veža betónového sila na ľavej strane. Tá v minulosti slúžila aj ako vyhliadková veža, dnes sú už schodíky odpálené a využívaná je ako vysielač.
Pokračujem ďalej a tesne pred Buzicou si uvedomujem, že som bol v podstate predsa len za hranicou Maďarska. Inak to však nešlo a v zahraničí ste vyložene iba jednou nohou. Nad Buzicou ma ešte zaujme biela socha panny Márie a naposledy si užívam krásny výhľad na Volovské vrchy. Potom je to už iba o zjazde do obce a rovinatom návrate do Košíc. Z dvadsiatky vrcholov VKA si spokojne odškrtávam Tri chotáre. Aj keď až na druhý pokus...
