Keď sme sa s kamarátom uprostred týždňa bavili o tom, ktoré z miest Vrchárskej koruny Abova navštívime najbližšie, zhodli sme sa pomerne rýchlo. Poďme my skontrolovať Útulňu Jána Kruteka.
Jednu z najnovších turistických útulní otvorili len v októbri 2022 a ak si dobre spomínate, tak sme pritom nechýbali ani my. K modernej drevostavbe pri sedle Jedľovec som sa vtedy vydal cez Kojšovskú hoľu a z Kloptane som sa k nej v podstate spúšťal. Tentoraz sme si však vzhľadom na predpoveď počasia vybrali oveľa klasickejšiu a cyklisticky jednoduchšiu trasu z Medzeva.
Predpoveď počasia sľubovala dážď a už vopred sme teda vedeli, že tentoraz to nebude letná slnečná idylka. Do batohov sme pribalili pláštenky a z Košíc sme sa napriek zamračenej oblohe vydali v ústrety Kruteka.
Zo sídliska KVP smerujeme cez zahrievací kopec na Hýľov a následne sa cez sedlo Podkova spúšťame do Rudníka, Jasova a následne prichádzame na prvú občerstvovaciu zastávku do Medzeva. V tejto chvíli máme v nohách čosi vyše 30 kilometrov, no vy si môžete príjazd do mestečka presláveného hámrom, prezidentským kutím rýľov či mantačtinou, skrátiť presunom vlakom do Moldavy.
V miestnych potravinách dopĺňame tekutiny i cukry a od kostola Narodenia Panny Márie pokračujeme po hlavnej ceste okolo hvezdárne a Technického múzea s hámrom až k odbočke modrej turistickej značke na Miroslavskú ulicu. Krátko nato obdivujeme romantické jazierka s bambusmi a starou rozbitou asfaltkou naberáme smer Zlatá dolina. Spoločnosť v príjemných lesoch nám robí potok Zlatá a s kamarátom si pochvaľujeme, že zamračené nebo je k nám zatiaľ stále milosrdné. Ani kvapka. Tá sa pomaličky začína objavovať len na mojom čele, no poriadne stúpanie príde neskôr.+
Presnejšie po piatich kilometroch. Zlatou dolinou prichádzame k rázcestiu, z ktorého naberáme smer doľava. Dobrým poznávacím znamením je maringotka stojaca na ploche slúžiacej ako skladisko dreva. Asfalt sa z cesty stráca, no povrch cestičky je stále výborný a po ostrej pravotočivej zákrute pomáha pri prvom vážnejšom stúpaní. To nás privádza až k ďalšej lesnej križovatke, na ktorej mierime na zvážnicu smerujúcu nahor doľava.
Z tohto miesta je to už k útulni len 1,5 kilometra. Z približne 650 metrov nad morom sa však potrebujeme ešte stále dostať na úroveň takmer 850 metrov a ani táto pasáž teda nebude zadarmo. Odmenou za vycedený pot sú pekné výhľady na protiľahlé lesy i samotný Medzev. Užívame si ich plnými dúškami. Z predošlých skúseností totiž vieme, že pri samotnej útulni nás nič podobné nečaká.
Výškové metre pribúdajú a po záverečnom vstupe do lesa je to už len o záverečnom príjazde. Stačí pár minút a spomedzi stromov už na nás vykukuje náš cieľ – Útulňa Jána Kruteka.
845 m n.m., GPS: 48.7547219N, 20.8427642E
Pozadie výstavby tohto útočišťa turistov na Ceste hrdinov SNP i samotného pozadia jej názvu si môžete pripomenúť v našom článku spred roka.
Po vstupe do útulne nás víta bradatý turista zo stredu Slovenska. V rozhovore s ním sa dozvedáme, že SNP-čku absolvuje po častiach, pričom tentoraz sa vyviezol autobusom na Jahodnú a odtiaľ sem prišiel po vlastných cez Lajošku a Kojšovskú hoľu. Ďalej sa momentálne nechystá, blížiace sa mračná totiž nesľubujú nič dobré. Opustiť teraz teplo dobre vybavenej útulne by bolo naozaj hlúpe. Nám však nič iné neostáva. Pohľad na meteo radar hovorí, že toto nebude iba krátka letná búrka, ale vytrvalý dážď. Realita to o chvíľu potvrdí.
Dážď je najprv slabý ako herecké výkony v sitkome Susedia, postupne však naberá intenzitu urážok tlačovky Igora Matoviča. Nás to však znechutiť nemôže a naberáme smer Štóske sedlo.
Kopírujeme pritom červenú značku a zvlneným terénom prechádzame popod Lastovičí vrch až na hlavnú asfaltovú cestu spájajúcu Štós so Smolníkom. Na tú sa napájame približne kilometer pod vrcholovým kostolíkom v sedle. To sme už mokrí ako Kočner na súde a z vody tryskajúcej spod kolies počas následného dlhého zjazdu do Štósa si už preto nerobíme ťažké hlavy.
Pohľad na oblohu hovorí, že pršať tak skoro neprestane, mokrejší už byť nemôžeme a s kamarátom sa preto unisono zhodujeme – keď sme už tu, poďme ešte do doliny Čierna Moldava. Tá sa nachádza na polceste medzi Štósom a Medzevom a nachádza sa v nej ďalší z vrcholov VKA, ktorým je poľovnícka kaplnka sv. Huberta. Tú sme si už v našej rubrike TuristicKE predstavili a tentoraz sa jej nebudeme venovať obšírnejším spôsobom.
Z chaty Čierna Moldava sa vraciame späť na hlavnú a zmáčaní neutíchajúcim dažďom smerujeme cez Jasov, Rudník a Hýľov späť do Košíc. Celkovo mokneme vyše 60 kilometrov. Ako to už však v takýchto prípadoch býva, po príchode do Myslavy lejak tíchne a mračná sa začínajú trhať. Do sprchy vchádzam oblečený aj s topánkami. Osprchované tretry vynášam na balkón a to už sa na mňa usmieva slnko. Teraz je mi už platné ako perie žabe, no myšlienkami som s bradáčom ukrytým v útulni Jána Kruteka. Konečne môže vyraziť na ďalší úsek svojho putovania.
