Projekt Vrchárskej koruny Abova ponúka vrcholy blízke i vzdialenejšie. Vo svojom treťom ročníku však zavedie cyklistov premiérovo aj z hranice Slovenska. Abov totiž patrí aj našim maďarským susedom a niektoré ich kopce sú pre cyklistov veľkými lahôdkami. Gyönyörûség.
V rámci tohtoročnej ponuky VKA nájdeme hneď dva maďarské vrcholy a dnes sa vyberieme na prvý z nich. Spojený je bohužiaľ s obrovskou tragédiou a cieľové miesto je plné bolesti – pamätník pádu vojenského lietadla Antonov AN-24 nad obcou Hejce.
Priznám sa, na tomto smutnom mieste uprostred lesa na vrchole kopca Borsó hegy som bol viackrát a zakaždým sa ma tam zmocnil nepríjemný pocit úzkosti. Obzvlášť počas zimného výjazdu na snehu to bolo priam mrazivé. Tragédia vojakov vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v Kosove sa totiž odohrala práve v zime – 16. januára 2006.
Až na samotnom mieste pádu lietadla si uvedomíte, v akej beznádejnej situácii sa ocitli tí, ktorí samotný pád prežili. Uprostred tmavého lesa, šesť kilometrov od najbližšej obce a to všetko počas studeného januára. Miestami mám pocit, akoby pri drevených pylónoch stále zneli náreky vojakov, ktorí boli prakticky bez šance. A stále krútim hlavou nad zázrakom, ktorý umožnil prežiť aspoň jednému hrdinovi – nadporučíkovi Martinovi Farkašovi. Bohužiaľ iba jemu...
Poďme však pekne postupne. Priamo z Košíc je to na vrchol Hejce 50 kilometrov a tam i späť je to teda výživná stovka. Tá si však vyžaduje slušnú kondíciu a ideálne je teda isté uľahčenie. Autom sa môžete priviezť až do obce Hejce, ekologickejšou formou je presun vlakom do Veľkej Idy. Z nej nás málo frekventovaná cesta privedie až do Perína a od miestneho kostola vedie skvelá cyklocesta priamo do maďarského Hidasnémeti. Tesne za touto obcou sa oproti oddychovej zóne nachádza odbočka na poľnú cyklocestu a tá ma privedie až k obci Gönc. Ostáva prekonať rovinaté kilometre a cez Göncruszku prichádzam do obce Vilmány. Na jej začiatku je neprehliadnuteľná odbočka na Hejce. Tiahlym stúpaním mierim do cieľovej obce, pričom prvý pamätník sa nachádza priamo v nej.
Na symbolickom pamätníku tragickej nehody možno nájsť mená všetkých 42 obetí nešťastia. Pre mňa je to zároveň počiatočný bod vyše šesťkilometrového stúpania, ktoré je predo mnou.
Pokračujem teda hore dedinou a sprevádzaný peknými drevenými sochami a prichádzam k odbočke, ktorá je jasne označená lietadielkom. Výraznou pomôckou je aj červená turistická značka, ktorá bude mojim verným spoločníkom až po rázcestník Feher kút (Biela studňa).
Na tomto mieste sa síce cesta delí, no blúdiť nebudem. Tentoraz je totiž nápomocná turistická značka so symbolom pomníka.
Stúpaním lesom prichádzam k zaujímavému skalnému bralu, ktoré sa nazýva Sólyom-Kő, čiže Sokolia skala. Zosadám z bicykla a tlačím nahor k vrcholu skaly. Túto malú odbočku rozhodne odporúčam, pretože ide o skalu výhľadovú a ten pohľad stojí za všetky drobné. Sokola síce nevidím, no sokolím zrakom skúmam okolie a kochám sa okolitými horami i rovinami.
Priamo z vrcholu skaly pokračuje značenie k pomníku a pokračujem teda ďalej nahor. Zo Sokolej skaly je to už k miestu pádu lietadla necelý kilometer.
Približne v polovici tohto úseku bočí červená značka doprava, no ja sledujem naďalej značenie k pamätníku. To ma dovedie až na vrchol hory Borsó hegy a po poslednej ľavej zákrute sa predo mnou objaví 42 drevených pylónov dokumentujúcich smutný osud našich vojakov a vojačiek.
755 m n.m., GPS: 48.4442575N, 21.3146850E
Bicykel opieram o drevený altánok (nie o pamätník) a so smútkom v duši si postupne čítam všetky mená. Na niektorých pylónoch sú umiestnené fotografie, pri iných odkazy od zosnulých. 42 smutných pamätníkov, 39 mien mužov a 3 žien. Nebyť tragédie z roku 2006, žiaden cyklista by sa sem nikdy nedostal. Lesnú cestu na toto miesto totiž vytvorili až predstavitelia armády dokumentujúci miesto činu.
Na pamiatku obetí symbolicky pripíjam prineseným malým pivom a po hlbšom zamyslení nasleduje návrat späť. Ja osobne využívam spojenú červenú značku na prechod lesom k druhému maďarskému vrcholu – NATO vežu na Kanya hegy, no na tento vrchol sa v rámci našej rubriky vydáme inokedy a jednoduchšou cestou. Táto lesná „skratka“ je totiž spojená s tlačením, popadanými stromami, náročnejšími úsekmi a v konečnom výsledku by dnešnú cyklistiku výrazne predĺžila. Pre návrat domov teda odporúčam vrátiť sa do obce Hejce a potom späť rovnakou trasou. V rámci zmeny možno využiť aj odbočku za Göncom na Zsujtu a v tomto prípade sa vrátite na Slovensko cez Abaujvár a Kéked do Trsteného pri Hornáde. Cestou sa vám naskytne aj krásny výhľad na jazero Kechnec. Z Trsteného navyše vedie výborná cyklocesta cez Gyňov, čanianske jazerá, Nižnú Myšľu a Kokšov Bakšu až do Krásnej.
