Vyzbieraj diamanty Abovskej koruny: Zašlá sláva Bordy i majestátnosť Pariakovských skál

VýchodTuristicKE

Konečne! Máme tu vytúžené babie leto a cyklisti vyrážajú na ťaženie utešene vyfarbenými jesennými lesmi. Účastníci bezplatného projektu Vrchárska koruna Abova majú posledné týždne na splnenie predpísaných dvadsiatich vrcholov a my sa dnes spoločne vyberieme za tromi z nich.

Foto
Chata pod Pariakovou / PETER JESENSKÝ

Z vlastných skúseností viem, že práve tieto body si mnohí odkladajú na záver a svoje určite zohrala aj geografická vzdialenosť. Situované sú totiž v Slanských vrchoch.

Všetci tri body dnešného výletu však stoja za to a ja som si ich počas aktuálnej sezóny prebehol na snehu v letných horúčavách a najnovšie aj teraz – s jedinečnými zvukmi šumiaceho lístia. Na záver som si pridal i neopakovateľný výhľad z Rankovských skál a poviem vám – pohľad na pestrofarebne zmaľované lesy je najkrajší práve teraz.

Poďme však pekne po poriadku. Za východiskový bod etapy označme Ruskov. Ja som si to tam nasmeroval na bicykli, no situáciu si možno veľmi komfortne uľahčiť priblížením sa vlakom. Predsa len, do Ruskova je to cez Krásnu a Bohdanovce takmer 30 kilometrov v nepríjemnej cestnej premávke a to podstatné sa začne odohrávať aj tak až potom.

Foto
Smerovník pri horárni Regeta nás naviguje na Dargovský priesmyk / PETER JESENSKÝ
Foto
Studnička na pravej strane cesty / PETER JESENSKÝ
Foto
Turistom poslúži úplne nová lavička so stolom / PETER JESENSKÝ

Z obce Ruskov naberáme smer Slančík a pri horárni Regeta nás už naviguje cyklosmerovník. Dozvedáme sa, že na Dargovský priesmyk to máme 15 kilometrov a dobrou správou je, že v krásnych dubových a bukových lesov si to budeme „rezať“ výbornou asfaltkou bez premávky.

Už po prvom kilometri zaujme pohľad doprava, kde nás z rannej hmly zdraví veža Nebojsa hradu Slanec. Miernym stúpaním pokračujeme asfaltkou, až prichádzame k otvorenej lúke slúžiacej ako skladisko dreva. Na jej pravej strane sa nachádzajú hneď dve zvažnice a tá spodná nás privedie k pamätníku 333. zastreleného diviaka. Tento bod VKA sme si už ale tento rok priblížili v samostatnom článku a zabočiť sem potrebujú len tí, ktorí tak ešte neurobili.

410 m n.m., GPS: 48.6791831N, 21.4871289E

Foto
Pamätník 333. uloveného diviaka / PETER JESENSKÝ

Po návšteve svedectva loveckej vážne grófa Štefana Forgáča sa vraciame na cestičku a pokračujeme nahor k jeho bývalému loveckému zámočku na Okrúhlom vrchu. Z krásnej stavby situovanej uprostred lesa už bohužiaľ neostalo nič a priblížiť nám ju pomôže iba informačná tabuľa. Pár stoviek metrov pod ňou sa nachádza samotná hrobka obľúbeného grófa.

Foto
Informačná tabuľka na miesto loveckého zámočku grófa Forgáča / PETER JESENSKÝ

Z Okrúhleho vrchu pokračujeme na Maliniak a od tohto smerovníka nás čakajú kilometre príjemného zjazdu na Dargovský priesmyk. Človek tu spravidla nestretne ani živú dušu, tentoraz sú však lesy plné hubárov s preplnenými košíkmi.

Na Dargovskom priesmyku sa samozrejme pofotíme s pamätníkom či dvojicou tankov a následne pokračujeme po modrej turistickej značke smer Borda.

Foto
Cestou na Dargovský priesmyk si užívame krásnu prírodu / PETER JESENSKÝ
Foto
Dargovský priesmyk / PETER JESENSKÝ

Lesná skratka ponúka svedectvá druhej svetovej vojny v podobe bunkra či do betóna zaliatej munície. K samotnej Borde nás však potom privedie stará asfaltka vedúca okolo usadlosti s pasúcimi sa ovečkami.

Kúpele Borda už majú bohužiaľ tie najkrajšie roky za sebou. Momentálne pripomínajú skôr areál duchov. Pamätníci tu zaiste pocítia nostalgiu pri spomienkach na časy, keď tu znel džavot detí v pionierskom tábore.

460 m n.m., GPS: 48.7564442N, 21.5251236E

Foto
Borda / PETER JESENSKÝ
Foto
Areál Bordy / PETER JESENSKÝ
Foto

Prvé kúpele vznikli na Borde v roku 1893 a vychádzali zo skúseností domácich, ktorí vybadali liečivé účinky miestnej vody. Tá pomáhala v boji s reumatizmom a po jej ohriatí ju v kúpeľoch „tankovali“ do pätnástich liečebných vaní. Počas druhej svetovej vojny boli kúpele obeťou bojov v tomto kraji a zanikli. Neskôr tu ale košické železiarne vybudovali krásne rekreačné zariadenie s pionierskym táborom. Toto obdobie stále pripomínajú športové ihriská a chátrajúce budovy.

Z areálu Bordy sa vraciame na starú asfaltovú cestu, ktorá ešte chvíľu kopíruje modrú turistickú značku. Tá sa časom odkloní do lesa, my však pokračujeme kvalitnejšou cestičkou, ktorá má vlnitý priebeh. Pri menších stúpaniach sa pekne zapotíme, pričom osviežiť pomôže krásne vynovená studnička sv. Huberta. Lesníci sa navyše vytrvalým rúbaním postarali aj o pekné výhľady na západnú stranu.

Foto
Cestou prechádzame cez rúbaniská / PETER JESENSKÝ
Foto
Pohľad na západnú stranu / PETER JESENSKÝ
Foto
Vynovená studnička sv. Huberta / PETER JESENSKÝ

Lesná cesta nás napokon vypľuje na nedávno zrekonštruovanú asfaltku, ktorá slúži motoristom ako prepojenie medzi Herľanami a Banským. Cestou nahor nás čaká ešte pár príjemných serpentín a prichádzame na Herlianske sedlo. Z tohto bodu sme v rámci VKA mierili doprava nahor na Mošník, tentoraz však musíme zabočiť presne opačným smerom – čiže doľava.

Foto
Cestou k Pariakovej poteší výhľad na Banské a okolie / PETER JESENSKÝ

Výbornou spevnenou lesnou cestou nás sprevádza červená turistická značka vedúca na Vyžník a Makovicu. Tá však tesne pred rampou smeruje doľava. My potrebujeme pokračovať cestou za rampou a už čoskoro sa dostaneme na miesto s úžasným výhľadom na Banské a jeho okolie. V diaľke sa dokonca týči i majestátny Vihorlat.

Potom je to už k nášmu tretiemu cieľu len pár minút. Hore-dole a prichádzame k zelenej poľovníckej chate. Tá nemá žiadny oficiálny názov, no keďže sa v jej blízkosti nachádzajú Pariakovské skaly, organizátori VKA ju nazvali Chata Pariaková.

735 m n.m., GPS: 48.8361411N, 21.5251436E

Foto
Chatka pod Pariakovou / PETER JESENSKÝ
Foto
Hneď za chatou sa nachádzajú skaly / PETER JESENSKÝ
Foto
Aj cestou k Pariakovským skalám nájdeme pekný výhľad / PETER JESENSKÝ
Foto
Foto
Kamenný hríb v oblasti Pariakovej / PETER JESENSKÝ

Samotná chatka je zatvorená a neponúka možnosť oddychu. Hneď za ňou však môžeme objaviť zaujímavé skalné útvary a ak by ste sa rozhodli pokračovať lesnou zvážnicou, dostanete sa aj k hlavným skalám pod Pariakovou. Žltá turistická značka vedie až na Makovicu, no toto už cyklistom rozhodne neodporúčam. Ja som si to skúsil, výsledkom však bolo množstvo prekladania popadaných stromov a tlačenia. Samotná zvážnica je totiž posiata kameňmi, miestami ju zdevastovala ťažba a nepríjemné je i samotné tlačenie. Odmenou za všetky strasti mi bol aspoň pekný zjazd z Makovice korunovaný jedinečným výhľadom z Rankovských skál.

Foto
Komplikovaným stúpaním sa dá dostať až na Makovicu / PETER JESENSKÝ
Foto
A následne na úžasné Rankovské skaly / PETER JESENSKÝ

Všeobecne však odporúčam vrátiť sa z Pariakovej späť do Herlianskeho sedla a užiť si komfortný zjazd na novučičkom asfalte až do Herlian. Ak budete mať šťastie, zažijete aj povestnú erupciu známeho gejzíru. Ostáva návrat domov, pričom najbližšia železničná stanica sa nachádza v bode štartu okruhu, čiže v Ruskove. Z Herlian je to tam síce ešte pätnásť kilometrov, no tentoraz už bez akýchkoľvek stúpaní. Sponad Vyšnej Kamenice sa spúšťame prakticky až do Bidoviec a potom je to cez Ďurkov už len pár rovinatých kilometrov.

Foto
Môj okruh kopírovať nemusíte, cestu si pokojne skráťte z Ruskova do Ruskova

Komentáre