V pokračovaní nášho seriálu venovaného vzácnej publikácii Samuela Borovszkého „Magyarország vármegyéi és városai“ z roku 1896 sa tentoraz zameriame na cirkevné stavby Košíc, ktoré tvorili nielen duchovné, ale aj urbanistické a vizuálne dominanty mesta na sklonku 19. storočia. Borovszkého dielo je výnimočné tým, že textový opis mesta prepája s bohatým obrazovým materiálom, ktoré dnes predstavujú jedny z najstarších autentických pohľadov na Košice. Práve sakrálne objekty patria medzi najčastejšie zobrazované motívy: ich veže, siluety a priečelia určovali panorámu mesta, a zároveň odrážali jeho historický vývoj, náboženskú rôznorodosť i spoločenské postavenie jednotlivých cirkví. Košice boli v 19. storočí významným cirkevným centrom Horného Uhorska. Na relatívne malom priestore vnútorného mesta sa sústreďovali katolícke, evanjelické i rehoľné inštitúcie – dómy, kaplnky, kláštory, semináre i cirkevné školy.
Košice – interiér Dómu sv. Alžbety pred reštaurovaním (1896)
Dobová fotografia zachytáva interiér Dómu sv. Alžbety ešte pred veľkou pamiatkovou obnovou, ktorá sa na prelome 19. a 20. storočia stala jedným z najvýznamnejších reštaurátorských zásahov v dejinách mesta. Katedrála, ktorej základy boli položené už na sklonku 13. storočia za posledných Árpádovcov, predstavuje vrchol gotickej architektúry v Hornom Uhorsku. Po stáročia bola nielen duchovným centrom Košíc, ale aj miestom, kde sa zrkadlili politické a náboženské dejiny mesta – od stredovekej prosperity, cez obdobie reformácie a konfesijných zápasov, až po obnovenie katolíckej správy. Záber dokumentuje pôvodnú podobu chrámového priestoru pred zásahmi moderného pamiatkového prístupu a dnes má mimoriadnu hodnotu ako autentické svedectvo historickej podoby najvýznamnejšej sakrálnej stavby Košíc.
Košice – interiér a exteriér dominikánskeho kostola
Dobová fotografia z roku 1896 zachytáva interiér dominikánskeho kostola v Košiciach, ktorý predstavoval významné centrum kazateľskej a duchovnej činnosti dominikánskeho rádu. Dominikáni sa v Košiciach usadili pravdepodobne už v 13. storočí, čím patrili k najstarším reholiam pôsobiacim v meste. Ich kláštor a kostol zohrávali dôležitú úlohu najmä v období stredoveku a následne aj počas rekatolizácie po reformácii, keď sa dominikáni aktívne zapájali do obnovy katolíckeho náboženského života. Bohato členený barokový interiér zachytený na fotografii odráža duchovnú i umeleckú obnovu chrámu v novoveku.
Košice – františkánsky (minoritský) kostol sv. Antona Paduánskeho (1896)
Dobová fotografia zachytáva františkánsky kostol sv. Antona Paduánskeho, jeden z najstarších zachovaných sakrálnych objektov v Košiciach. Chrám bol pôvodne postavený v 14. storočí z fundácie Mikuláša Perényiho pre minoritov a neskôr prešiel do vlastníctva františkánskeho rádu. V období reformácie patril medzi objekty, ktorých osud odrážal prudké náboženské zápasy 16. a 17. storočia, no po rekatolizácii sa opäť stal stabilnou súčasťou katolíckeho života mesta. V čase Borovszkého publikácie bol františkánsky kostol dôležitým duchovným centrom najmä pre meštianske vrstvy a svojou polohou na Hlavnej ulici tvoril neprehliadnuteľnú súčasť historickej panorámy Košíc.
Košice – premonštrátsky kostol a kláštorná budova (1896)
Dobová fotografia zachytáva kostol a kláštorný dom premonštrátskeho rádu na Hlavnej ulici v Košiciach, ktoré patrili medzi významné cirkevné a vzdelávacie inštitúcie mesta. Premonštráti prevzali v Košiciach kľúčovú úlohu najmä v oblasti školstva, keď im bolo v roku 1802 zverené vedenie hlavného gymnázia, na ktoré nadviazali po zrušení jezuitského rádu. Ich kostol a priľahlé budovy netvorili len sakrálny priestor, ale aj centrum duchovnej správy a pedagogickej činnosti úzko prepojenej s mestskou elitou a katolíckou obnovou 19. storočia. V čase vzniku snímky patrili premonštráti k najvplyvnejším reholiam v Košiciach a ich pôsobenie výrazne formovalo duchovný i kultúrny obraz mesta na prahu moderny.
Košice – kláštor uršulínok (orsolyánok) (1896)
Dobová fotografia zachytáva kláštor uršulínok (Orsolya-rendi apác) na Hlavnej ulici v Košiciach, ktorý patril medzi najvýznamnejšie ženské rehoľné inštitúcie mesta. Uršulínky prišli do Košíc v roku 1697 a ich pôsobenie bolo úzko späté s výchovou a vzdelávaním dievčat, čím zohrali dôležitú úlohu v katolíckej obnove po období náboženských konfliktov. V kláštore prevádzkovali elementárnu školu, vyššiu dievčenskú školu aj učiteľský ústav, vďaka čomu sa stali pevnou súčasťou kultúrneho a spoločenského života mesta.
Košice – gréckokatolícky kostol (1896)
Dobová fotografia zachytáva gréckokatolícky chrám v Košiciach reprezentujúci východný obrad katolíckej cirkvi, ktorý v meste tvoril menšinovú, no historicky významnú súčasť náboženského života. Gréckokatolíci patrili pod katolícku cirkevnú správu, avšak zachovávali byzantský obrad, liturgický jazyk a osobitnú duchovnú tradíciu, odlišnú od latinského rítu. Ich prítomnosť v Košiciach odrážala mnohonárodnostný a viacobradový charakter mesta na konci 19. storočia, kde sa popri rímskokatolíckych, evanjelických a reformovaných inštitúciách udržiavala aj východná cirkevná tradícia. Chrám svojou architektúrou a symbolikou prirodzene dopĺňal pestrú cirkevnú mapu Košíc v období, ktoré Borovszky zachytil ako čas náboženskej stabilizácie po stáročiach konfesijných zápasov.
Košice – evanjelický (augsburského vyznania) kostol a škola (1896)
Dobová fotografia zachytáva evanjelický kostol a priľahlú školskú budovu augsburského vyznania, ktoré predstavovali jeden z najvýznamnejších centier protestantského života v Košiciach. Mesto patrilo už od 16. storočia k hlavným oporám reformácie v Hornom Uhorsku a práve evanjelická cirkev tu zohrávala dlhodobo vedúcu úlohu. Košická evanjelická obec bola nositeľkou Confessio Pentapolitana (1548) – prvého domáceho protestantského vyznania viery – a udržiavala úzke väzby s mestami päťmestia. V čase vzniku snímky tvorili evanjelici jednu z najorganizovanejších cirkevných komunít v meste; popri chráme prevádzkovali aj samostatné školy, čím výrazne ovplyvňovali vzdelanosť, jazykový vývoj i kultúrnu identitu Košíc na konci 19. storočia.
Košice – reformovaný (kalvínsky) kostol (1896)
Dobová fotografia zachytáva reformovaný (kalvínsky) kostol v Košiciach, ktorý predstavoval duchovné centrum helvétskeho vyznania v meste. Reformovaná cirkev sa v Košiciach mohla samostatne zorganizovať až v roku 1644, keď za podpory kniežaťa Juraja I. Rákócziho vznikla osobitná reformovaná obec. Jej vývoj bol dlhodobo poznačený snahou mestského magistrátu udržať jednotu protestantov, ako aj neskoršími náboženskými represáliami. Samotný chrám bol postavený až po vyhlásení náboženskej rovnosti po vestfálskom mieri, čím sa stal viditeľným symbolom právneho uznania reformovaného vyznania.
Košice – nová židovská synagóga (1896)
Dobová fotografia zachytáva novú židovskú synagógu v Košiciach označovanú v Borovszkého publikácii ako „Új izr. templom“. Židovská komunita patrila na konci 19. storočia k významným a rýchlo rastúcim súčastiam obyvateľstva mesta a zohrávala dôležitú úlohu v jeho hospodárskom, spoločenskom aj kultúrnom živote. Výstavba novej synagógy odrážala nielen demografický rast obce, ale aj jej emancipáciu a sebavedomé postavenie v rámci modernizujúcich sa Košíc. Architektúra stavby, inšpirovaná orientálnymi a historizujúcimi prvkami, zároveň vizuálne podčiarkovala náboženskú a kultúrnu odlišnosť židovskej obce, ktorá sa však prirodzene začleňovala do mestského prostredia.
