Bola prijatá po troch rokoch rokovania.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojom výročnom zasadnutí v Ženeve formálne prijala medzinárodnú dohodu o prevencii a kontrole pandémií. Schváleniu dohody na utorkovom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia predchádzalo v pondelok (20.5.) večer hlasovanie o uznesení, ktoré odporúčalo zhromaždeniu prijatie pandemickej dohody. Pandemickú dohodu prijalo 124 štátov. Žiadna krajina nehlasovala proti, zdržalo sa však 11 štátov vrátane Iránu, Izraela, Ruska, Talianska, Slovenska a Poľska.
Predsedajúci Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu, filipínsky minister zdravotníctva Teodoro Herbosa najprv vyzval delegátov, aby podali prípadné námietky proti pandemickej dohode. Po tom, ako konštatoval, že žiadne nie sú, vyhlásil rezolúciu za prijatú, po čom nasledoval dlhý potlesk.
„Dnešok je skvelý deň. Je to historický deň. Dohoda je víťazstvom pre verejné zdravie, vedu a multilaterálne opatrenia. Zabezpečí, že spoločne budeme môcť lepšie chrániť svet pred budúcimi pandemickými hrozbami,“ uviedol po hlasovaní generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.
Namíbijská ministerka zdravotníctva Dr. Esperance Luvindaová, predsedníčka výboru, ktorý pripravil cestu pre utorkové prijatie dohody, uviedla, že pandémia COVID-19 spôsobila obrovské straty na životoch, zdrojoch potravy i v ekonomike:
„My – ako suverénne štáty – sme sa rozhodli spojiť sa, ako jeden svet, aby sme mohli chrániť naše deti, starších ľudí, zdravotníckych pracovníkov v prvej línii a všetkých ostatných pred ďalšou pandémiou. Je to naša povinnosť a zodpovednosť voči ľudstvu.“
Tento právne záväzný pakt bol Svetovým zdravotníckym zhromaždením v utorok prijatý po troch rokoch náročných rokovaní. Je všeobecne vnímaný ako víťazstvo WHO v čase, keď boli multilaterálne organizácie zasiahnuté prudkými škrtmi v zahraničnom financovaní zo strany USA.
Rokovania o dohode boli často napäté, najmä pre nezhody medzi bohatými a rozvojovými krajinami, ktoré pripomínali a kritizovali nerovný prístup k vakcínam počas pandémie COVID-19, keď boli často odkázané na darované očkovacie látky, pričom sa k nim nezriedka dostávali s veľkým oneskorením. Voči dohode sa zdvihol aj odpor tých štátov, ktoré sa obávali, že by im zasahovala do suverenity.
Jedným z kľúčových bodov dohody je vytvorenie mechanizmu prístupu k patogénom s pandemickým potenciálom a prístupu k výhodám z ich výskumu, ako sú testy, lieky či vakcíny Pathogen Access and Benefit-Sharing (PABS). Detaily PABS sa majú doladiť do mája 2026. Po finalizácii systému PABS bude dohodu možné ratifikovať. Aby dohoda nadobudla platnosť, bude ju musieť ratifikovať najmenej 60 štátov.
Hoci sa očakáva, že vystúpenie USA z WHO, o ktorom prezident USA Donald Trump rozhodol po svojom návrate do Bieleho domu, nadobudne účinnosť až od budúceho roka, Spojené štáty sa už v posledných mesiacoch od rokovaní o pandemickej dohode stiahli. USA nevyslali do Ženevy ani žiadnych delegátov.
Text, prijatý na výročnom zasadnutí členských krajín WHO, zavádza skoršiu a účinnejšiu globálnu koordináciu s cieľom rýchlejšie predchádzať pandemickým rizikám, odhaľovať ich a reagovať na ne po kolektívnom zlyhaní v boji proti ochoreniu COVID-19, ktoré si vyžiadalo milióny obetí a zdevastovalo svetovú ekonomiku.
Zdroj: TASR