V historickej rubrike sa budeme zaoberať počiatkami predškolského vzdelávania v Košiciach, teda materskými škôlkami a ich vývojom v 19. storočí. V minulosti sa na označenie predškolských vzdelávacích ustanovizní používalo najčastejšie označenie detská opatrovňa, v maďarskom jazyku staršie pomenovanie kisdedóvó, neskôr óvoda.
Najstaršia archívne zaznamenaná opatrovňa, ktorá bola vybudovaná v Košiciach, sa spája so vznikom Dobrovoľného ženského spolku, na čele ktorého stála grófka Mária Forgách. Spolok vznikol ešte roku 1838 a onedlho sa jeho členkám podarilo z milodarov vystavať budovu opatrovne na dnešnej Floriánskej ulici. Pomenovali ju Ferdinandeum – podľa vtedajšieho cisára Rakúska, uhorského kráľa a tiež posledného korunovaného kráľa Česka. V 40. rokoch Ferdinandeum navštevovalo priemerne sto detí, chlapcov aj dievčat. Keďže opatrovňa stála na predmestí, v lokalite, v ktorej bývali Slováci, navštevovali ju aj deti slovenského etnika. Vyučovacím jazykom bola oficiálne maďarčina a slovenčina. Uvedený stav trval do Rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1868, potom sa vyučovalo už len po maďarsky. Tento krok bol v súlade s dobovým hlavným cieľom opatrovní – príprava nemaďarských detí na ďalšie vzdelávanie v maďarských ľudových školách. Známe sú aj mená najstarších vedúcich zariadenia – Karol Grusz do roku 1857 a po ňom ho vo funkcii nahradil Michal Konrády.
Detská opatrovňa v centre mesta vznikla v roku 1846 na dnešnej Kováčskej ulici. Keďže vtedajšiu Hlavnú a okolie obývali prevažne ľudia nemeckého etnika, vyučovacím jazykom bola najskôr nemčina. Podobne, ako tomu bolo v prípade opatrovne na Floriánskej ulici, po roku 1868 sa aj tu deti učili už len po maďarsky. V prvých rokoch sa počet zapísaných detí pohyboval v rozmedzí 100 – 150, od 60. rokov 19. storočia tento počet klesol na približne 60, čo mohlo súvisieť s nevyhovujúcimi priestormi.
V druhej polovici 19. storočia sa už aj do predškolského vzdelávania v Uhorsku dostávajú pokrokové idey nemeckého pedagóga Fridricha Fröbela. Ako prvý určil hru ako hlavný vzdelávací prostriedok detí, pričom v jeho škôlkach, takzvaných Fröbelových záhradách (odtiaľ pochádza nemecký a anglický termín pre materské školy kindergarten) sa deti venovali spevu, tancu, záhradkárskym prácam a podobne. Taktiež bol autorom viacerých edukačných materiálov a hračiek, ktoré sú aj dnes bežným štandardom v primárnej edukácii.
Podnet na založenie Fröbelovho spolku dal Gustáv Möszl a vznikol z iniciatívy slobodomurárskej lóže Haladás (Pokrok). Stanovy spolku boli schválené v roku 1873 a už o rok neskôr, v apríli 1874 bola na dnešnej Grešákovej ulici oficiálne otvorená prvá detská opatrovňa na základe Fröbelových princípov. Budova škôlky, ktorej tri krídla smerovali na Modlitebnú ulicu (dnes Grešákova ulica), stála na tomto mieste vyše 60 rokov. Na jej mieste bola v 30. rokoch 20. storočia postavená budova učňovskej školy (dnes divadlo Thália a maďarská Stredná odborná škola).
Z podnetu košických dominikánov vznikla opatrovňa na Moyzesovej ulici. Jej udržiavateľom bol Náboženský dobročinný spolok. Toto združenie, ktoré vzniklo v 70. rokoch 19. storočia, považuje za jednu zo svojich hlavných úloh popri rozvíjaní náboženskej horlivosti aj realizáciu spoločenských a kultúrnych cieľov. Spolok najprv vytvoril verejnú knižnicu a potom začiatkom 80. rokov zriadil vo vlastnom dome materskú školu pre deti z chudobných rodín, kde mali celodennú starostlivosť. Na začiatku sa deťom venovali len v jednej miestnosti. Ich počet sa pohyboval od 60 do 70. Od roku 1888 sa o najmenších starali v dvoch izbách. V začiatkoch inštitút viedli svetské učiteľky materských škôl pod dohľadom otcov dominikánov. Vo februári 1903 prevzali opatrovňu rehoľné sestry dominikánskej rehole, ktoré prišli do Košíc vďaka horlivosti Gergelya P. Musatitsa, predstaveného dominikánskej rehole.
Do konca 19. storočia vznikli ešte dve opatrovne hodné zmienky, v roku 1888 to bola súkromná opatrovňa diplomovanej učiteľky K. Kovácsovej a v roku 1896 sa zriadila opatrovňa na dnešnej Štúrovej ulici, ktorá bola určená pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Autor: HistoricKE