Už zajtra v Košiciach štartuje Medzinárodný filmový festival Art Film Fest 2019. Pri tejto príležitosti si dnes zmapujeme začiatky kinematografie u nás.
Dnes asi neexistuje človek, ktorý nenavštívil aspoň raz v živote kino. S technickým pokrokom sa popri klasických filmoch objavujú aj 3D či dokonca 5D filmy, ktoré divákom zaručujú ešte väčší zážitok zo sledovania. No ešte na prelome 19. a 20. storočia boli filmové predstavenia úplnou novinkou a prešlo niekoľko rokov, kým sa stali populárnou voľnočasovou aktivitou. A práve vývoj kinematografie v Košiciach bude našou témou v nasledujúcich dvoch príspevkoch.
Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, Košice sa môžu pochváliť unikátnym filmovým prvenstvom. V sobotu 19. decembra 1896 sa vo veľkej dvorane slávneho hotela Schalkház (v súčasnosti na jeho mieste stojí Double Tree by Hilton) konalo prvé filmové premietanie na vtedajšom území Uhorska a dnešného Slovenska. Reklamy na toto podujatie pozývali zvedavcov na „najsenzačnejší rad živých obrázkov“.
Na organizácii sa spolupodieľal aj vtedajší riaditeľ košického divadla Lajos Szalkay, ktorý poskytol priestory viedenskej kinematografickej spoločnosti, aby predstavila najmodernejší vynález Edisona – živé fotografie a grafofón. Samotného premietania sa zúčastnilo málo divákov a navyše bolo sprevádzané technickými problémami – grafofón údajne nepríjemne hučal. Na ďalší deň, t.j. v nedeľu bolo naplánované druhé pokračovanie, ktoré sa napokon kvôli malému záujmu neuskutočnilo.
Prvotný neúspech s verejným filmovým premietaním však filmových priekopníkov v Košiciach neodradil. O 13 rokov neskôr, teda v roku 1909 vďaka snaženiu Spolku na skrášľovanie mesta a najmä jeho predsedu Lajosa Ekésa vznikol v Košiciach nový biograf (starší výraz pre kino) Uránia. Umiestnený bol do novostavby, ktorá sa nachádzala približne na mieste dnešného pamätníka padlým sovietskym vojakom na Námestí osloboditeľov. Architektonicky sa pod projekt podpísali Gyula Sándy a Arthur Lakatos, náklady na vybudovanie sa vyšplhali do výšky 42-tisíc korún.
Biograf Uránia mal kapacitu viac ako 700 miest. Lístky boli rozdelené do troch cenových kategórií. Najdrahšie – v hodnote jednej koruny sa dali zakúpiť na pohodlné a čalúnené kreslá (v počte 230), prípadne ste si za túto sumu mohli zarezervovať jednu z lóží. Druhú cenovú skupinu tvorilo 171 miest za 70 halierov a tretiu 330 miest za 40 halierov. Technické vybavenie biografu tvoril premietací prístroj značky Gaumont vzor 1909 B a lampa Körting – Nathisen. Okrem toho disponoval širokým pódiom, dvoma šatňami, miestom pre hudobnú kapelu a celkovo kvalitnou akustikou, takže tieto priestory boli vhodné aj na organizovanie spoločenských a kultúrnych podujatí.
Riaditeľstvo biografu Uránia preferovalo namiesto zdĺhavých dramatických snímkov dokumentárne a veselé zábery z každodenného života. Snímky si zapožičiavali primárne z požičovne filmov Edison a medzi prvými odvysielanými nájdeme aj tituly s pozoruhodnými názvami, ako napríklad „Výroba klobúkov“ (farebný), „Peter – opičí človek“ (prírodovedný), „Osudné štipnutie včelou“ (novinka) a „Samovrah Paľo“.
Oproti historicky prvému filmovému predstaveniu pozorujeme jednoznačne nárast záujmu zo strany verejnosti. Biograf Uránia obstál v ťažkej konkurencii cirkusu a dostihových pretekov, ktoré sa v Košiciach konali v rovnakom čase ako premietanie. Dvojdňová tržba kina dosiahla 1600 korún. Po vzniku sa biograf stal členom Uhorskej kinematografickej spoločnosti so sídlom v Budapešti.
V poradí druhé košické kino Korzo bolo otvorené v roku 1914 na dnešnej Hlavnej číslo 76 v priestoroch Židovského kasína. Toto kino počas svojej existencie niekoľkokrát zmenilo názov, viacerí si ho možno budete pamätať pod názvom Partizán.
Po roku 1918 zaznamenávame v Košiciach rozkvet kinematografie, počas medzivojnového obdobia ich vzniklo hneď niekoľko, ale o tom si povieme v našom pokračovaní budúci týždeň.
Autor: HistoricKE