Poštové holuby nad štadiónom, hudba na obrátke v Seni a vlak, ktorý mohol zdržať vedúceho bežca. Košický maratón na sklonku 40. rokov prinášal popri výsledkoch aj množstvo drobných príbehov. Ročníky 1948 a 1949 zároveň patrili k prvým po februárovom prevzatí moci komunistami. Dobová tlač zachytáva, ako sa medzinárodné športové podujatie prepájalo s politickým jazykom novej doby.
Medzinárodný maratón slobody sa konal vo štvrtok 28. októbra 1948, na 30. výročie vzniku Československa. Dva dni pred pretekmi sledovala Východoslovenská pravda príchody zahraničných vytrvalcov aj ruch v hoteli Slovan. Na prvom poschodí, v izbe číslo 7, sídlila maratónska kancelária. Účastníci tam dostávali informácie i potravinové lístky.
Veľa povinností sa sústreďovalo okolo kapitána Kováča a inžiniera Bukovského. Noviny zaznamenali aj náklady medzinárodnej účasti: cestovné fínskeho bežca Laineho dosahovalo 14-tisíc korún a dánskemu Larsenovi mali vyplatiť 10-tisíc korún. Mimoriadnu pozornosť venovali očakávanému prvému štartu sovietskych maratóncov. Tí napokon účasť odriekli; povýsledkové správy uvádzali technické ťažkosti. Na štart sa napriek tomu postavilo 97 bežcov.
Zázemím podujatia bol štadión košickej Jednoty. Pretekári sa rozcvičovali a absolvovali lekársku prehliadku. Václav Weishäutel prezradil svoj plán: prvých 30 kilometrov chcel bežať vlastným tempom a potom zrýchliť. Po príhovoroch vypustili poštové holuby, ktoré podľa reportéra mali ľuďom v meste oznámiť blížiaci sa štart.
Obavy z nepriaznivého počasia sa nenaplnili. Kým v predvečer pretekov fúkal severný vietor a pršalo, ráno prinieslo slnko. Preteky odštartovali na poludnie. Bežci najprv absolvovali dve kolá na štadióne a maratónskou bránou vybehli do ulíc. Na obrátke v Seni hrala vytrvalcom do kroku rómska kapela. Pre zahraničných účastníkov, ktorí prišli prvý raz, to bolo nečakané spestrenie.
Od úvodu sa vpredu presadil Gösta Leandersson. Jeho náskok dával nádej na prekonanie traťového rekordu Argentínčana Juana Carlosa Zabalu z roku 1931. Rekord však odolal. Švéd dobehol v čase 2:34:46,4, pred Nórom Johnom Systadom a Fínom Paavom Lainem. Prvé tri miesta tak obsadili reprezentanti troch severských krajín.
Osobitnú pozornosť domácich novín získal štvrtý Václav Weishäutel. Zrýchlením v závere naplnil svoj predštartový plán a vybojoval titul majstra Československa s výsledným časom 2:42:38,8. Majstrom Slovenska sa stal Alkus z bratislavského klubu, ktorý skončil celkovo trinásty. V súťaži národných družstiev zvíťazilo Maďarsko pred Československom a Rakúskom.
Záver podujatia priniesol aj úsmevné situácie. Bieleho holuba, ktorého dostal víťaz pri vyhlásení do rúk, Leandersson vypustil, no vták najprv pristál na streche tribúny, až potom odletel. Noviny zaznamenali aj príhodu maďarského funkcionára Balázsa. Pri sledovaní pretekov na 35. kilometri sa tak zabral do povzbudzovania, že zmeškal odchod sprievodného autobusu. Zostávajúcich sedem kilometrov musel prejsť pešo.
Leandersson si z Košíc odniesol víťazstvo, ktoré podľa jeho vyjadrenia novinárom znamenalo aj cestu na ďalší maratón: do Bostonu. Tam v nasledujúcom roku skutočne vyhral. Košický triumf z jesene 1948 tak získal ďalšiu zaujímavú súvislosť v kariére švédskeho vytrvalca.
Jubilejný ročník 1949
V nedeľu 23. októbra 1949 sa bežal XIX. ročník. Oslavovalo sa 25 rokov od založenia pretekov v roku 1924. Na štart košického maratónu nastúpilo 91 bežcov a preteky dokončilo 77 z nich. Aj tento ročník mali štartujúci prebehnúť trať Košice – Seňa a späť. Oba sledované ročníky tak mali obrátku v Seni.
Štartovalo sa o jedenástej hodine na štadióne Dynama ČSD (predtým štadión Jednoty Košice). V popredí sa počas behu objavovali Nór John Systad, Švéd Söderström a Fíni Matti Urpalainen a Kuivalainen. Medzi zahraničnými favoritmi sa však dokázal udržať aj Jaroslav Fiala. Václav Weisshäutel sa postupne posúval dopredu.
Rozhodujúci náskok si napokon vytvoril Urpalainen. Reportáž Štartu opisovala jeho vedenie v jednej z neskorších fáz ako takmer kilometrové. Fiala a Weisshäutel však mali ešte dostatok síl na zrýchlenie a v závere náskok fínskeho pretekára viditeľne znižovali. Na víťazstvo to nestačilo, no druhé a tretie miesto bolo výrazným úspechom domácich vytrvalcov. Urpalainen zvíťazil časom 2:33:45,6, Fiala dobehol druhý za 2:35:42 a Weisshäutel tretí za 2:37:45. Fín zaostal za košickým rekordom Juana Carlosa Zabalu z roku 1931 približne o 26 sekúnd.
Klubová retrospektíva zachovala aj príhodu zo železničného priecestia pri Barci. Rušňovodič pomalého vlaku od Moldavy po vzhliadnutí vedúceho bežca zrýchlil, aby priecestie skôr uvoľnil. Fín tak nemusel čakať a strácať náskok.
Komunisti sa na vláde podieľali už pred februárom 1948, až prevrat im však zabezpečil mocenský monopol. Pri maratóne sa zmena dá sledovať najmä v jeho verejnej prezentácii. V roku 1948 noviny venovali veľký priestor očakávanej sovietskej účasti. V roku 1949 sa športové správy už výslovne prepájali s novým usporiadaním telovýchovy. Práca 10. októbra priniesla titulok „Maratón Slobody sviatkom sjednotenej telovýchovy“. Zjednocovanie športových organizácií pod Sokolom bolo súčasťou pofebruárovej reorganizácie; samotná sokolská tradícia bola, samozrejme, oveľa staršia.
Východoslovenská pravda 23. októbra ohlasovala kladenie vencov účastníkmi k pomníku padlých sovietskych hrdinov. V tej istej správe predstavovala maratón ako manifestáciu za mier a bratstvo medzi národmi. Ľud 26. októbra označil podujatie za manifestáciu športovcov za slobodu a mier. Pretekom sa tak v tlači pripisovalo verejné poslanie presahujúce športový výkon.
