Z histórie osláv 1. mája v Košiciach v období prvej Československej republiky (1918 – 1938)

„Kedysi, a nie je to časové dávno, ešte pred svetovou vojnou a po dobu jej trvania, bol 1. máj sviatkom rebelov, demonštráciou triedne organizovaného robotníctva hlásiaceho sa pod rudú zástavu medzinárodného socializmu, ktorý si určil za cieľ uzákonenie osemhodinovej pracovnej doby, rovnosť a svobodu tajného hlasovacieho práva a iné sociálne reformy, ktoré dnes z väčšej miery sú uskutočnené. Kedysi bol 1. máj sviatkom rebelov, ktorí boli obviňovaní, že ohrozujú jestvujúci poriadok, ktorý chcú zmeniť pomocou násilnej revolúcie. Dnes ale je to sviatok všetkých pracujúcich, bez rozdielu triednej a stavovskej príslušnosti, dnes je to sviatok národný, sviatok práce ako činnosti, poddaných a otrokov, ktorá nie je údelom lež životnou náplňou ľudí svobodnej vôle, ktorí chápu, že práca je to, čo zabezpečuje blaho ľudstva nielen po stránke hmotnej, ale aj duševnej. Lebo iba ten človek je vnútorne uspokojený, ktorý si je vedomý, že plní povinnosti riadneho občana a ktorý vidí ovocie svojej, plodnej práce. Táto okolnosť, že zmenou životného nazierania došlo k správnemu a rozumnému oceňovaniu práce, že práca prestala byť robotou poddáncov, umožnila tiež, že ideály programu socializmu staly sa do značnej miery skutkom, ba niektoré sú už zabezpečené medzinárodným zákonodarstvom a deň 1. mája stal sa národným sviatkom v celom našom štáte. Napriek tomu význam tohoto dňa nepoklesol, ba naopak sa zvýšil, poneváč tí, ktorí 1. mája manifestujú, dávajú najavo svoje sebavedomie a dokumentujú pohotovosť, že sú pripravení brániť nielen docielených vymožeností zabezpečujúcich sociálnu spravodlivosť, lež že žiadajú, aby dielo sociálneho zákonodarstva bolo dovŕšené a zdokonaľované stále tak, ako to vyžaduje doba a jej pomery. A v tom je význam oslavy 1. mája ako sviatku všetkých pracujúcich a rovnoprávnych občanov svobodného a nezávislého demokratického štátu.“ Slovenský východ, 1. máj 1930

Po vzniku Československa v roku 1918 sa 1. máj stal legálnym a verejne sláveným sviatkom. Bol to významný deň najmä pre robotnícke vrstvy obyvateľstva, ktoré v ňom videli priestor na vyjadrenie svojich sociálnych a politických požiadaviek.

Oslavy organizovali najmä sociálnodemokratické a komunistické strany, pričom niekedy prebiehali oddelene – každá politická skupina mala vlastné zhromaždenie a sprievod. Obsah osláv bol silne ideologický, súčasťou boli prejavy o právach pracujúcich, kritika kapitalizmu, ale aj kultúrny program – koncerty dychoviek, recitácie básní či divadelné predstavenia.

V niektorých rokoch sa oslavy niesli v napätom duchu – dochádzalo k slovným aj fyzickým stretom medzi jednotlivými politickými skupinami. Napriek tomu 1. máj zostával každoročne významným dňom v spoločenskom kalendári republiky.

„Československá republika vyhlásila hneď vo svojich počiatkoch 1. máj, sviatok práce, za štátny sviatok, čím chcela povedať, že nechce byť štátom jednostranne triednym, ale že za oprávnenými požiadavkami jednej veľkej vrstvy obyvateľstva ručí celok štátny i národný. Po prevrate, keď ešte ústavné pomery neboly upravené a i ináč ustálené, zúčastnily sa i meštianske vrstvy hojne osláv 1. mája. Jednalo sa tu o prejavy vyznievajúce pre svobodu a voľnosť a pre zaistenie vlasti, jej neodvislosti, teda o dielo, ktorého zdar závisej na súčinnosti všetkých sociálnych skupín národnej spoločnosti a na spolupráci všetkých tvorčích síl. Teraz, kedy je republika ako obsiahlym dielom zákonodarným, tak i hospodársky zaistená, uplatňujú sa samozrejme záujmy jednotlivých složiek národných, jednotlivých výrobných a sociálnych skupín, a to tým skôr, že sú to v prvom rade otázky hospodárske, o ktoré jednajú zákonodárné sbory. Pri tom ale musíme mať na mysli, že štát s obyvateľstvom tak pokročilým, ako je naša republika, s tak vyvinutým životom verejným, potrebuje k svojmu nerušenému vývoju v prvom rade vnútorný kľud a musí sa preto varovať všetkých otrasov a tiež živlov, ktoré by rušily nutný súlad a súčinnosť všetkých ochotných k spolupráci. Snáď žiadna zem okrem sovietského Ruska nemá číselne tak silnú frakciu komunistickú, ako práve naše republika. Ale programová nevyjasnenosť a rôznorodé složenie stúpencov a hazardérska politika komunistického vedenia spôsobily v dobe pomerne krátkej rozvrat vnútri čsl. sekcie III. internacionály, ktorá ostatne nemala a nemá nikdy ako politická strana práva sebeurčovacieho, ale vždy musela sa podrobiť rozkazom z Moskvy, na ktorých je závislá nielen politicky, ale najmä finančne, pretože, zvlášť pri svojich akciach, potrebovala hmotnej pomoci ruského boľševizmu. Úpadok komunistického hnutia u nás má byť maskovaný stupňovanou aktivitou, ktorá nie je ničím iným, ako poslednými pokusmi o vyvolávanie rôznych sociálnych a politických konfliktov. To pozorujeme nielen u nás, ale aj v cudzine. Krvavý konflikt v Radotíne nebol ničím iným, ako uvertúrou tejto falošnej aktivity, ktorú chce preukázať komunistická strana tiež demonštráciami, ktoré pripravuje k 1. máju, ostatne ukazujú to, tiež komunistické kravály v parlamente. Dúfame, že rozvaha ostatných strán, ako robotníckych, tak i občianskych a najmä pripravenosť rozhodujúcich orgánov štátnych zhatí plány Polbyra, závislého na Moskve a môžeme preto dúfať, že tohoročný 1. máj vo všetkých čiastkach našej republiky bude podľa svojej tradície oslávený ako dôstojný a skutočne štátny sviatok.“ Slovenský východ, 1. máj 1930

Košice ako jedno z najvýznamnejších miest východného Slovenska mali svoje špecifiká. Oslavy 1. mája tu prebiehali najmä na Hlavnej ulici, kde sa zhromažďovali robotníci, študenti a príslušníci rôznych robotníckych spolkov – slovenských, maďarských, nemeckých aj židovských.

V meste pôsobili silné odborové štruktúry a ľavicové strany, ktoré organizovali mítingy a pochody. Robotnícky dom na Komenského ulici často hostil prednášky a kultúrne podujatia spojené s oslavami. Obyvatelia Košíc si tak pripomínali 1. máj nielen ako deň boja pracujúcich, ale aj ako deň solidarity, kultúry a spoločenského života.

„Oslavy 1. mája – V Košiciach minul 1. máj celkom kľudne, len pri manifestácii komunistov došlo k dvom menším výtržnostiam. Už ráno chceli komunisti usporiadať po meste budíček so sprievodom v počte asi 100 ľudí, ktorí sa sišli u Robotníckeho domu na Kölcseiho ul. Poneváč ale tento sprievod nebol povolený, polícia na Jozefskej ul. účastníkov rozohnala a jedného komunistu zatkla. Odpoludnia usporiadali komunisti sprievod za účasti asi 800 osôb. Keď prišli na Legionárske námestie, kde bol usporiadaný tábor ľudu, ujal sa slova komunista Weiss. Hovoril maďarsky a poneváč hovoril proti republike a tiež zo shromážděného davu ozývaly sa protištátne výkriky, bol tábor rozpustený. Keď ale rečník napriek zákazu ďalej v reči pokračoval, bola privolaná polícia, ktorá dav zatlačila do ulíc. Bolo zatknutých 16 osôb, z ktorých 7 bolo ponechaných vo väzbe pre násilie proti vrchnosti, ktorí budú oznámení štátnemu zastupiteľstvu, a 7 pre neuposlúchnutie rozkazu, ktorí prídu pred policajný súd. Pri srážke bol jeden policajný strážnik zranený. Výtržnosti tropili väčšinou parobci sohnaní z vidieku, ktorí prišli už na tábor opití. Vďaka energickému zakročeniu policie, podarilo sa však v krátkom čase sjednať kľud a zamedziť akýmkoľvek výtržnostiam. Sociálne-demokratická strana usporiadala v predvečer sviatku práce akadémiu v divadle a na 1. mája sprievod, ktorého sa zúčastnilo asi 600 osôb. Na tábore ľudu na Legionárskom námestí prehovorili slovensky dr. Ravluk zo Sabinova a maďarsky Fehér. Odpoludnia mali koncert, čs. národni socialisti mali v predvečer 1. mája schôdzku, na ktorej prehovoril námestník starostu Smrž. Od veľkej oslavy 1. mája strana upustila a rozhodla sa obnos, ktorý by si bola vyžiadala nákladná manifestácia, venovať pre nezamestnaných. Maďarskí kresťanskí socialisti mali sprievod z kresťansko-sociálneho domu do kostola, kde sa zúčastnili bohoslužieb. Sprievod, ktorý robil dojem pohrebu, odišiel potom zpäť do kresťansko-sociálneho domu, kde prehovoril dr. Fleischmann. Oproti predošlým rokom bola účasť na tejto maďarskej manifestácii slabá a sprievodu zúčastnilo sa len asi 300 osôb.“ Slovenský východ, 3. máj 1932

„Oslavy tohoročného prvého mája v celej Europe minuly sa kľudne, až na Poľsko, odkiaľ hlásia krvavé srážky. V Prahe bola účasť v sprievodoch veľká: u sociálnych demokratov asi 18.000 osôb, u národných socialistov asi 23.000 a u komunistov asi 20.000. Fašistov sa sišlo asi 900 a členov Národného sjednotenia asi 7000. V Bratislave sa vyznačovaly tohoročné oslavy prvého mája väčším počtom účastníkov u demokratických stranách. Slabý sprievod mali komunisti. Národné sjednotenie malo schôdzu v uzavretej miestnosti za účasti asi 120 osôb. Odbory ľudovej strany usporiadaly prejav, ktorého sa zúčastnilo asi 500 ľudí. Aj v Košiciach boly oslavy pokojné. V predvečer sviatku práce usporiadala Robotnícka telocvičná jednota a kultúrne složky soc. dem. akadémiu, ktorá sa pekne vydarila. V deň prvého mája usporiadala soc. dem. strana mestom veľký sprievod, zakončený manifestačným táborom ľudu. Sprievodu sa zúčastnilo asi 2500 ľudí a táboru ľudu asi 5000. Verejné prejavy mali: generálny tajomník strany senátor Dundr, maďarský inž. Simai a za mládež V. Holub z Košíc. Veľký sprievod mala čs. nár. soc. strana. Potom sa konaly sprievody strán slov. kresť. soc. a spojených strán maďarských. Po sprievodoch strany usporiadaly verejné prejavy. Odpoludnia sa konal jediný sprievod a tábor ľudu, a to komunistický, ktorý bol tohoto roku veľmi slabý. Ani v ostatných mestách východoslovenských okresov nedošlo k porušeniu verejného poriadku. Na Podkarpatskej Rusi usporiadaly politické strany vo väčších mestách májové sprievody s verejnými prejavmi. V Užhorode boly sprievody čs. nár. soc., čs. soc. dem. a komunistický. Májovú oslavu usporiadala v Užhorode aj odborová organizácia strany Národ, sjednotenia a samostatnú oslavu maďarskí kresť. robotníci.“ Novosti, 4. máj 1937

Autor: HistoricKE