Začiatkom 19. storočia vlastnil v Košiciach známe železiarstvo I. Henszlmann, neskôr ho prevzal Károl Fiedler a ten ho odovzdal v 40. rokoch 19. storočia svojmu zaťovi Kollmanovi, ktorému sa v podnikaní darilo a skoro zbohatol. Na začiatku Hlavnej ulice postavil veľký dom, kde zriadil aj obchod so železom a tu sa vo veľkom rozvinul predaj.
Oba svoje podniky potom predal svojmu švagrovi Adolfovi Megayovi a bývalému študentovi a zamestnancovi Gustávovi Fleischerovi. Noví majitelia založili firmu Fleischer a Megay, ktorá sa stala najväčšou firmou tohto druhu v Hornom Uhorsku. Gustáv Fleischer sa narodil v Spišskej Novej Vsi v roku 1831 ako potomok v dobre situovanej patricijskej rodine, vyštudoval strednú a obchodnú školu vo Viedni, vycestoval do zahraničia a študoval v Anglicku. V Debrecíne sa oženil s dcérou veľkoobchodníka Lászlóa Kardosa a v roku 1858 uzavrel partnerstvo s Megayom. Do maloobchodu dosadili vedúceho predajne a sami riadili len veľkoobchodný predaj. Adolf Megay vyštudoval dopravu vo Viedni u Károlya Wasszera, kde bolo silné prepojenie najmä s Talianskom.
Megay opustil firmu v roku 1879. Fleischer tak prizval do firmy dvoch svojich obchodných spoločníkov, vysoko vzdelaných a zručných bratov Tivadara Schirgera a Emila Schirgera (bratia Gusztáva Schirgera, výrobcu strojov), ktorí pochádzali z rodiny obchodníka so železom v Michalovciach. Dva roky po Megayovom odchode opustil podnikanie v železiarstve aj Gustáv Fleischer, aby sa ďalej venoval podnikaniu v strojárstve. Obchodný názov Fleischer a Schirger ale v roku 1881 nezanikol. Naďalej sa používal, aj keď železiarstvo postupne viedli Július Fiedler, Gustáv Elischer, Ľudovít Oelschlager a Konštantín Fiedler. Po smrti Teodora Schirgera sa nakoniec stal jediným dedičom železiarstva Adolf Jozef Megay a dom slúžiaci stále ako jedno z najlepších železiarstiev v regióne ostal vo vlastníctve tejto rodiny až do znárodnenia.
Gustáv Fleischer začal po odchode z firmy viac spolupracovať s Gusztávom Schirgerom a vtedy začala prekvitať strojová továreň. Túto továreň založil ešte v roku 1869 János Mütter. Následne prešla rukami Gézu Szlabera a Karola Tetmájera a dospela do stavu, kedy v nej pracovalo 150 – 160 zamestnancov. Svojimi výrobkami, hospodárskymi strojmi, obchodnými odliatkami, pluhmi, bránami, lismi na hrozno, mlynmi zásobovali celé Horné Uhorsko.
Nová spoločnosť odkúpila aj dielne na Čermeľskej ceste a pokračovali vo výrobe aj na Prešovskej ulici do roku 1886. Vtedy sa časť čermeľských dielní presunula na Prešovskú, kde sa na rozšírenom priestore pokračovalo vo výrobe poľnohospodárskych strojov. V továrni bolo 6 dielní: zámočnícka, sústružnícka, montážna, stolárska, kováčska, čistenie a úprava odliatkov. Areál tvorilo až 14 budov a v prevádzke boli 2 parné kotly a 2 parné stroje. Celková kapacita bola pre 235 zamestnancov a ročne sa vyrábal tovar v hodnote 1,2 mil. zlatých. V rokoch 1880 – 1885 sa obnovila výroba klincov. Od roku 1890 sa vo väčšej miere vyrábali parné kotly a stroje, vodné turbíny, zariadenia pre liehovary, mlyny a škrobárne, lisy na výrobu oleja i čerpadlá. Prvé francisove turbíny boli vyrobené v roku 1887.
Aj po roku 1900 sa továreň zameriavala v prvom rade na výrobu poľnohospodárskych strojov a náradia. Osobitnú skupinu v sortimente výroby tvorili stroje na úpravu potravín. V roku 1908 tu pracovalo 150 zamestnancov.
V roku 1907 sa továreň kvôli už spomínanej odstávke vody dostala do súdneho sporu, výsledkom ktorého bolo, že bude bratom vyplatené odškodné a po dobu 15 rokov bude mesto prispievať továrni ročne 2000 korunami, ak bude zamestnávať aspoň 50 robotníkov. Zaujímavé bolo riešenie úpadku výroby strojární Fleischer a Schirger, ktorá prepúšťala robotníkov a zamestnávala veľa učňov. V decembri 1925 povolávala robotníkov po jednom do kancelárie závodu, kde sa im oznámilo zníženie miezd. Štrajkujúcich robotníkov prepúšťala, aby mohla prijímať nekvalifikovaných robotníkov, ktorí boli nižšie platení.
