Košická lekáreň „U Božieho oka“ (maď. Istenszem, lat. Ad Oculum Dei) patrila medzi najstaršie a najvýznamnejšie lekárne na území Košíc a celého Horného Uhorska. Jej história, trvajúca viac než 320 rokov, si zaslúži spomienku a článok v našej rubrike venovanej histórii Košíc a okolia.
Údaj z dobových firemných záznamov publikovaných v roku 1912 uvádza, že lekáreň bola založená už v roku 1626. Nám sa tento údaj nepodarilo zatiaľ potvrdiť a skôr sa prikláňame k názoru, že ju založili jezuiti v roku 1640, ktorí v Košiciach pôsobili od roku 1618 a aktívne sa podieľali na rozvoji školstva, zdravotníctva aj sociálnej starostlivosti. Jezuiti sa rozhodli zriadiť lekáreň, v susedstve svojho sídla v jednom z najvýznamnejších mestských meštianskych domov, v Levočskom dome na Hlavnej ulici.
Lekáreň patrila vôbec k prvým košickým lekárňam, vznikajúcim v období intenzívneho rozvoja mesta počas protitureckých bojov a protihabsburských povstaní. Pramene uvádzajú, že jezuiti ju „zariadili a viedli vzorne“ a v roku 1682 sa o nej kronikár vyjadril ako o najvznešenejšej lekárni v celom Uhorsku. Lekáreň v 17. storočí mala 500 pozlátených strieborných nádob, bohato zdobené drevené regály, umelecké zásuvkové skrine, tri veľké bronzové mažiary s jezuitským monogramom, vyspelé laboratórium, zásobu liečiv, ktoré mestská lekáreň ani nedokázala zabezpečiť.
„Z jezuitskej lekárne sa nachádza viacero nádob vo Hornouhroskom múzeu (Felsőmagyarországi múzeum). Väčšina sklenených fliaš sa dodnes zachovala v lekárni pri mestskom dome ako aj tri väčšie medené nádoby s monogramom jezuitov. U mestského radcu Gyulu Édera sa nachádzajú strieborné nádoby z jezuitskej lekárne, ako aj jedna lekárenská kniha s farebnými ilustráciami. Z roku 1673 sa zachoval inventár tejto lekárne - inventár zosnulého pána Christiana Krautwursta, lekárnika, ako ho pre pána Sigmunda Schönlebena ocenili na príkaz vznešeného pána mestského sudcu právoplatne poverení páni.“ / Abaúj-Torna vármegye és Kassa (Magyarország vármegyéi és városai, EGÉSZSÉGÜGYE / Gyógyszerésze, Košice, 1896
Jezuiti viedli lekáreň na vysokej odbornej úrovni, ich patika bola taká populárna, že v rokoch 1675–1720 prakticky paralyzovala tržby mestskej lekárne, ktorá pod ekonomickým tlakom musela rozšíriť sortiment aj na tabak či iné tovary, aby prežila. Dokonca aj armáda si dávala lieky pripravovať výhradne tu, čo spôsobilo ďalšie napätie s mestom. Kým mestská lekáreň zápasila s pokutami, sťažnosťami a nedostatkom odborníkov, jezuitská patika bola považovaná za vzor. Táto úspešná etapa lekárne trvala pokým jezuiti pôsobili v meste.
Začiatkom 18. storočia dostala mestská lekáreň popri jezuitskej ešte jedného konkurenta – vojenskú lekáreň. Predstavitelia mesta sa hnevali a v roku 1712 protestujú: „Naša lekáreň prišla celkom o príjmy .. pritom naša lekáreň je tak dobre zásobená, že by vedela pokryť celé mesto aj posádku. A k tomu majú jezuiti svoju vlastnú lekáreň.“ Protest ale nepomohol. Mestská lekáreň sa dostala do takého úpadku, že v roku 1716 ju chceli ponúknuť na kúpu samotným jezuitom. V roku 1736 ju napokon kúpil János Kristóf Taurentzy. Tým mestská lekáreň definitívne zanikla.
Po zrušení jezuitského rádu pápežom Klementom XIV. v roku 1773 prešla lekáreň do majetku štátu. Reálne právo na jej prevádzkovanie získala rodina Éder, známa košická lekárnická rodina. V ich rukách sa zachovali mnohé artefakty ako strieborné nádoby, liekopisné knihy, ale aj pôvodné jezuitské mažiare.
Nemáme presné informácie o tom, kedy sa lekáreň vysťahovala z Levočského domu, ale v prvej polovici 19. storočia už sídli v budove na dnešnej Hlavnej 57. Od roku 1850 bola lekáreň vedená Antonom Koretkom, mestským lekárnikom, ktorý ju modernizoval. V roku 1857 ju prebral c. k. dvorný radca Anton Fischer, neskôr jeho syn Karol Fischer a jeho dedičia.
V rokoch 1908 – 1911 bol jej farmaceutom Mikuláš Puky. V roku 1911 lekáreň odkúpili Mezei a Alexander. V 20. rokoch sa však prevádzka dostala do dlhých právnych sporov medzi Tivadarom Markovicsom (majiteľ reáljogového práva), Adlerom Mátém (nájomcom), Neményim Jenőm (prevádzkovateľom) a Móricom Rothom (novým záujemcom). Spor o priestory trval viac než dva roky (1926 – 1928). V roku 1928 bola hodnota lekárne odhadnutá na 400-tisíc korún, čo svedčí o jej mimoriadnej prestíži.
Po roku 1930 bola lekáreň vedená novým nájomcom Móricom Rothom a z domu č. 57 bola premiestnená späť do reprezentatívneho Levočského domu. Lekáreň fungovala krátko aj po roku 1945. Dobová tlač z roku 1946 ju zmieňuje ako lekáreň, ktorá je otvorená aj v nočných hodinách.
V roku 1949 však došlo k znárodneniu súkromných lekární v Československu. Lekáreň U Božieho oka ako jedna z najstarších v meste bola prevzatá štátnym podnikom Medika. Podľa posledného prameňa bola v tom roku definitívne zrušená, jej priestory v Levočskom dome boli prebudované a v roku 1950 tam vznikol bufet. Tým sa uzavrela vyše 320-ročná história najprestížnejšej košickej patiky.
Autor: HistoricKE