Keď sa povie vodný slalom, tak je spravidla reč o kanáloch v Čuňove a Liptovskom Mikuláši. V Košiciach síce Dunaj ani Váh nemáme, no aj na Hornáde sa dá vychutnať pôžitok z jazdy. Koniec-koncov, vodácka tradícia je tu pevne zakorenená a napríklad Vodácky maratón oslávil minulý rok už svoje 50-ročné jubileum.
„Toto podujatie vzniklo v roku 1970. Rok predtým sme splavili Hornád tak nezáväzne a potom sme si pri pivku povedali, že by sme mali niečo zorganizovať. Navštívili sme preto pána Margitu z Maratónskeho klubu a on nám dal súhlas – chlapci, robte to! A tradícia pretrváva dodnes,“ poznamenal jeden zo spoluzakladateľov Vodáckeho maratónu Karol Vojtaník.
Zážitok z jazdy diktuje Ružín
Košické vodáctvo však nepredstavuje ani zďaleka iba októbrový maratón. V metropole východu pôsobí hneď niekoľko klubov venujúcich sa vodnému slalomu.
„Máme tu päť košických vodáckych klubov, plus jeden kamarátsky z Prešova. Iba jeden klub sa pritom venuje profesionálnemu súťaženiu. Celkovo teda nemožno hovoriť o rivalite, ale skôr o dobrých vzťahoch a spolupráci,“ vysvetľuje predseda klubu kanoistiky Akademik Technická Univerzita Kamikse Branko Bugorčík.
Vodáci sa stretávajú v oblasti pri ťahanovskom moste, blízko ktorého sa nachádza aj košická lodenica. Pôžitok z jazdy určuje spravidla výška hladiny Hornádu.
„Úroveň vody v Hornáde je ovplyvňovaná Ružínom. V lete je jej menej, takto po dažďoch viac. Snažíme sa však upravovať prístup k vode tak, aby sa dalo relatívne dobre pádlovať pri každom stave hladiny vody,“ pokračuje Bugorčík, podľa ktorého funguje spolupráca s vodohospodárskym podnikom celkom dobre. „V rámci Združenia vodáckych klubov Košice si s podnikom dohodneme vždy na začiatku spolupráce oficiálne akcie konajúce sa na Hornáde. Týždeň pred samotnou akciou si to vždy potvrdíme a pokiaľ to hydrologické podmienky dovoľujú, tak nám pustia vodu podľa nášho želania.“
Vyrastie raz v Košiciach vodácky kanál?
Dokonalé podmienky by však zabezpečil iba umelý kanál s možnosťou regulácie vody.
„V minulosti už boli vypracované dva projekty na výstavbu vodného kanálu. Jeden mal byť nad Jazerom, druhý pri Rybe smerom do Džungle. Bohužiaľ, nikdy sa na to nenašli peniaze,“ povzdychol si desaťnásobný majster Slovenska Peter Barna. Ako doplnil Branko Bugorčík, jediným problémom pritom nie sú iba peniaze. „V Košiciach sa nedajú postaviť veľké hate a okrem toho je tu aj brod, ktorý je zaväzujúci a musí ostať. Musíme zohľadňovať opatrenia proti tzv. storočnej či tisícročnej vode. V zásade však platí, že ak by sme mali peňazí viac, tak by sme dokázali zabetónovať a zafixovať aspoň kamene, ktoré tu máme. Takto totiž opravujeme trať prakticky po každej veľkej vode. Tento problém by sme teda vedeli riešiť.“
Nateraz sa košickí vodáci musia uspokojiť s podmienkami, ktoré im diktuje príroda. Ako však hovorí člen Lokomotívy Košice Peter Barna, aj ťahanovský súťažný úsek môže byť slušnou výzvou.
„V súčasnosti tu máme úsek, ktorý sa jazdí približne minútu a pol. Hlavne vo vlnách na začiatku musí byť človek pripravený, pretože tam hrozí riziko prevrátenia,“ upozorni 55-ročný vodák. „Keď tečie väčšia voda, tak sa do toho človek dokáže oprieť a povoziť sa na vlnkách. Máme tu pekné „vracáky“, ktoré pomáhajú kĺzaniu kajaku po vode a potom vás to pekne posúva dopredu.“
Celkovo platí, že zážitok z jazdy je priamo úmerný od výšky hladiny rieky: „Keď tečie voda, to dobré, keď netečie tak je to katastrofa. Celkovo však platí, že pre východu prípadných reprezentantov v Košiciach sú podmienky slabšie,“ podotkol Barna.
Práve on je však príkladom toho, že aj z takýchto podmienok je možné dostať sa až na reprezentačnú úroveň. Najnovšie to dokazuje aj 15-ročná Zuzana Paňková, v ktorej vidia viacerí odborníci nástupkyňu našich olympijských hviezd Eleny Kaliskej a Jany Dukátovej.
Olympijská nádej z Hornádu
Členka klubu Slávia UVLF vyhrala už ako jedenásťročná na Košickom vodáckom maratóne ženskú kategóriu a počas uplynulej sezóny získala v rámci juniorských majstrovstiev Európy a sveta až tri medaily.
„Ku kajaku som sa dostala vďaka starým rodičom. Na vodu ma brali od útleho detstva a spoločne sme splavovali Hornád a Pieniny. Môj ujo navyše robil vodný slalom a tak som sa chodila pozerať na jeho tréningy a preteky. Keď som mala šesť rokov, tak sa ma tréner opýtal, či si to nechcem vyskúšať. Povedala som dobre a odvtedy to už robím deväť rokov. A musím povedať, že ma to neskutočne baví,“ popísala svoju cestu do lode so širokým úsmevom talentovaná slalomárka, ktorá končí tento rok základnú školu. V štúdiu bude pokračovať na gymnáziu Tomáša Akvinského v Košiciach, no za lepšími tréningovými možnosťami musí dochádzať na umelé kanály na strednom a západnom Slovensku.
„Najčastejšie chodím do Mikuláša a Čuňova. Je to samozrejme časovo i logisticky náročné a dáva mi to zabrať. V škole nie som tak často ako ostatní, ale je to jediná možnosť, ako si zabezpečiť tréning, ktorý ma môže posunúť dopredu,“ konštatuje sympatická Zuzka.
Trénuje s legendami
Košická trať pri Ťahanovciach ju už jednoducho ďalej posúvať nemôže a veľmi cenná je i samotná možnosť trénovať po boku olympijských medailistov.
„Možnosť trénovať s nimi je veľmi inšpirujúca. Často sledujem tréningy Martikána, Kaliskej či Dukátovej. Veľa ma naučili a chcem od nich odpozerať čo možno najviac," vyznáva sa 15-ročná slalomárka. A hoci má zo všetkých tratí najradšej Čuňovo, užiť si ešte stále dokáže aj jazdu na domácej vode v Košiciach. „Tu ma už nič neprekvapí, ale aj tréning na tichej vode je užitočný. Dá sa na nej pracovať na sile a výbušnosti. Na divokej vode mi potom stačí pracovať na technike.“
Počas predošlých juniorských svetových podujatí bola košická slalomárka najmladšou účastníčkou v štartovom poli. Vo svojom veku má obrovský potenciál, no sama dobre vie, že k úspechu vedie veľmi náročná cesta.
„Je toho veľa, na čom potrebujem pracovať. Hlavne na tej technike, ktorú v Košiciach nenatrénujem a cítim tam najväčšie resty,“ zamýšľa sa Z. Paňková, ktorá sa z pohľadu špecializácie venovala od malička kajaku, no od jedenástich rokov sa rovnako intenzívne venuje aj disciplíne C1.
„Zatiaľ to striedam, pretože sa mi páčia obe disciplíny." Základom ďalšieho napredovania smerujúceho k naplneniu olympijského sna sú kvalitné podmienky na prípravu. V tomto smere sa našťastie teší mladá Košičanka veľmi solídnej podpore. „Na Slovensku je to našťastie veľmi úspešný a tým pádom aj podporovaný šport. Som súčasťou projektu Zamierené na talenty, ktorý podporuje Danka Barteková, zároveň ma podporuje Športové centrum polície a som v olympijskom juniorskom tíme. Dokonca sa teším už aj zo svojho prvého sponzora. Peňazí môže byť vždy aj viac, no podmienky na prípravu mám našťastie dobré.“
So začiatkami pomôžu
Podporovať mladé talenty sa snažia aj v košickom klube Kamikse, ktorý podľa jeho predsedu Branka Bugorčíka pomáha začínajúcim vodákom požičaním lodí a potrebného náčinia.
„Vodáckeho materiálu máme v klube relatívne dosť. Pre začiatok je určite najlepšie požičať si výbavu a overiť si, čo človeku vyhovuje. Po športovej i ergonomickej stránke. Ak sa chce potom človek venovať vodáctvu viac, tak si potrebuje kúpiť kajak, pádlo, prilbu a oblečenie. Nie je to úplne lacné a vyjde to tak na tisíc eur,“ konštatuje predseda Kamikse. Začínajúcich vodákov zaučia aj základným technikám, pričom tzv. eskimáka, čiže pretočenie sa, trénujú aj v rámci špeciálnych kurzov v bazéne mestskej krytej plavárne.
Klub košickej kanoistiky má momentálne okolo 80 členov, no viacerí z nich sú roztrúsení po celom Slovensku.
„Tvoríme hlavne dobrú partiu. Je to šport, ktorý spája ľudí s podobným zmýšľaním a vzťahom k úžasnému fenoménu, ktorým voda určite je. Našim prostredím je úžasný živel a u väčšiny z nás ide o lásku na celý život,“ uzatvára Branko Bugorčík.
Autor: PETER JESENSKÝ