V dnešnom článku sa presunieme do 16. storočia a ukážeme si, ako v tomto období vyzeralo mesto Košice. Tiež si priblížime názvy ulíc, pričom niektoré z nich boli skutočne kuriózne.
Samotné vnútorné mesto, obkolesené hradbami sa členilo do štyroch kvartálov /štvrtí/. V severnej časti mesto uzatvárala Horná brána a v južnej zasa Dolná brána. V každej slúžil personál, ktorý zabezpečoval stráženie mesta a časti hradieb, kontrolu tovaru, ktorý sa do mesta privážal alebo naopak, vyvážal von. V západnej časti mesta, ku koncu dnešnej Alžbetinej, vtedy Faulgasse/Hnilnej ulice stála taktiež mestská brána. Na tejto ulici sa nachádzali aj mestské kúpele.
Ďalšia brána tzv. Molthor, teda Mlynská brána ležala vo východnej časti opevnenia na Mlynskej ulici. V strede mesta, na námestí nazývanom vtedy platz, ryng alebo theatrum, zhruba na mieste dnešného Štátneho divadla, stála mestská radnica – symbol mestskej samosprávy a miesto zasadnutí mestskej rady. Severnejšie od nej stál pranier, teda akýsi stĺp hanby, kde boli vykonávané telesné a potupné tresty nad delikventmi.
Mnohé ulice v meste si zachovali pôvodný pôdorys a polohu do dnešných čias. Dnešná Poštová ulica smerujúca od stredu mesta ku západnej časti hradieb bola kedysi Pivovarskou ulicou Breuer gasse a ešte predtým sa volala Krothen gasse, teda Žabia ulica. Ulica končila pri hradbách, kde bola aj vodná priekopa, kde zrejme po večeroch často škŕkali žaby, ktoré azda dali ulici meno.
Na Mäsiarskej ulici, ktorá sa týmto názvom hrdila už v stredoveku, stáli tzv. fleischbencken, stánky alebo pulty s mäsom, ktoré spravovali tunajší mäsiari. Neďaleko stál kostol a kláštor Dominikánov, ktorý však po veľkom požiari mesta v roku 1556 vyhorel a neskôr slúžil ako mestský sklad obilia. V tomto období ho Košičania volali ako „čierny“ alebo bývalý kláštor. V jeho blízkosti bol mestský mangel, ktorý zrejme tiež padol za obeť veľkému požiaru, keďže sa v roku 1567 spomína ako opustený.
Mäsiarska ulica ukrývala ešte jeden zaujímavý objekt. Už v 16. storočí tam bol dom vojenského úradníka, správcu vojenského väzenia, profossa a v jeho blízkosti, v jednej z veží mestského opevnenia sa nachádzalo aj vojenské väzenie slúžiace pre vojakov, ktorí sa previnili proti mestským nariadeniam.
Na opačnej strane mesta ležala Slovenská ulica /Windische gasse/, dnešná Kováčska ulica, z ktorej poza kláštor sv. Mikuláša /dnešný kostol a kláštor Františkánov/ smerovala ku hradbám Malá ulica. Dnes na tomto mieste hovoríme o Vodnej ulici.
Od hradieb na východnej strane mesta smerom do jeho stredu jestvovala Väzničná ulica /Berten ucza, Pittlgasse/. Už názov napovedá, že na tejto ulici bolo mestské väzenie, ešte to však nebola dnešná Miklušova väznica, ktorá začala svojmu účelu slúžiť až začiatkom 17. storočia. Táto pôvodná väznica pravdepodobne vyhorela pri veľkom požiari mesta v júni roku 1601.
Niektoré z domov boli iste vyzdobené rôznymi maľbami na svojich fasádach. V roku 1573 sa spomína dom s maľbou žltého leva, ktorý vlastnila jedna košická meštianka. Možno teda predpokladať, že aj iné košické domy mali na svojich fasádach zaujímavé maľby. V južnej časti mesta, v blízkosti Dolnej brány zasa jestvovala škola.
V meste sa nachádzalo aj niekoľko hostincov a krčiem. Najznámejším bol zaiste Levočský dom, situovaný v úplnom srdci mesta. Okrem neho tu bol mestský hostinec situovaný pri Dolnej bráne. Mesto bolo prepojené so svojimi predmestiami ležiacimi za hradbami, ktoré boli akýmisi hospodárskymi základňami samotného mesta. Ale o tom až nabudúce...
Autor: Richard Papáč / HistoricKE