Stal sa prvým umelcom zo strednej Európy, ktorý odohral koncert po znovuotvorení katedrály.
Paríž je nielen mestom módy. Svojou jedinečnosťou a ikonickými pamiatkami každoročne láka milióny turistov. Magnetom pre návštevníkov je aj Katedrála Notre-Dame, ktorú v roku 2019 zničil rozsiahly požiar. Plamene však nepoškodili vzácny organ, ktorý v auguste rozozvučal Prešovčan Juraj Křemen.
Ako sa mladý organista z Prešova dostane do Katedrály Notre-Dame, kde odohrá koncert?
Tejto udalosti predchádzala pomerne dlhá doba štúdia. Štúdium som začal na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, ďalej som pokračoval na Akadémii múzických umení v Prahe a naposledy to bolo na Staatliche Hochschule für Musik und Darstellende Kunst v Stuttgarte. V máji tohto roku som absolvoval v Nemecku ďalšie prijímačky na postgraduálne štúdium Konzertexamen v meste Saarbrücken, kde pôsobí titulárny organista parížskej katedrály, profesor Vincent Dubois. Mojím snom bolo vždy štúdium u francúzskeho pedagóga, takže sa mi to konečne splnilo. Po prijímačkách som dostal milý email od profesora Duboisa, v ktorom ma pozval na koncert Auditions d´orgue do Katedrály Notre-Dame a požiadal ma o zaslanie voľných termínov. Ostal som v šoku. Absolútne ma to prekvapilo a potešilo zároveň, lebo hrať v Katedrále Notre-Dame je sen mnohých organistov. Je to miesto s obrovskou organovou tradíciou.
Existuje možno ešte nejaké prestížnejšie miesto ako Notre-Dame? Či to je pre vás organistov top?
Pre mňa je to určite top miesto, ale aj pre mnohých iných organistov, s ktorými som sa za tie roky stretol. Mnohí mi tiež po koncerte písali, že je to ich sen zahrať si koncert práve tam. Nachádza sa tam jeden z najväčších a najslávnejších organov na svete a hlavne je to miesto s obrovskou hudobnou tradíciou aj z dôvodu pozície titulárneho organistu. Parížska katedrála je vychýrená. Samozrejme, sú ďalšie krásne a vzácne nástroje vo Francúzsku a vo svete, ale tá samotná ikonická Katedrála Notre-Dame v Paríži je predsa len jedna.
Čím je organ v parížskej katedrále taký vzácny? Bol tiež poškodený požiarom?
Organ, ktorý stojí v parížskej katedrále, patrí k svetovo najväčším a najvýznamnejším. Celkovo má päť manuálov a 113 registrov. Na porovnanie, v košickej katedrále ich je približne 50, čiže ide o viac než dvojnásobne väčší nástroj. Samozrejme, aj priestor je väčší, takže si to vyžaduje takýto nástroj. Čo sa týka poškodenia, organu sa absolútne nič nestalo. Jediné, čo bolo nutné urobiť, bolo celkové čistenie.
Ako dlho si cvičil? Aké skladby si vybral pre svojich parížskych návštevníkov?
Toto je veľmi ťažká otázka. Ak má človek nejaké skladby už nacvičené, tak ich tzv. udržiavanie nevyžaduje až také veľké množstvo času ako samotné naštudovanie. Podobne to bolo aj pri týchto dielach. Hral som dve skladby. Prvá zaznela Sonáta B dur, op. 65 č. 4 od Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Je to 15-minútová sonáta, ktorá má štyri časti. Ako druhú skladbu som zvolil jedno z najväčších diel, ktoré pre organ máme, trvá približne 30 minút vcelku. Je to Fantázia a Fúga na chorál „Ad nos, ad salutarem undam“ od Franza Liszta. Toto dielo som vždy chcel naštudovať, avšak nikdy na to nebol dostatok času. Potom prišla pandémia koronavírusu a zrazu bolo času dosť. Kým som si toto dielo naštudoval, tak to trvalo asi tri mesiace.
Ako dlho si sa pripravoval na tento koncert?
Neviem stanoviť presný počet dní alebo hodín, koľko som sa pripravoval na tento konkrétny koncert v Paríži. Cvičenie na organe je však pre mňa bežnou súčasťou dňa, podobne ako jedlo alebo spánok. Zvyknem cvičiť okolo päť až šesť hodín denne, individuálne podľa toho, koľko mám času. Niekedy je to menej, približne tri až štyri hodiny.
Aký bol ten samotný koncert a jeho atmosféra? Koľko ľudí si ťa vypočulo?
Atmosféra koncertu bola veľmi príjemná, pre mňa však výnimočná a vzácna. V Notre-Dame človek nehrá každý deň. Môj asistent, ktorého som mal pri nástroji, mi povedal, že tieto koncerty navštevuje približne 800 ľudí.
Aké boli tvoje pocity, keď si hral a potom po koncerte?
Pre mňa to bol absolútne splnený sen. Pre nás organistov je to naozaj prestížne miesto. Pamätám si, že už pred 15 rokmi, keď som bol na ZUŠ a neskôr na konzervatóriu, som tajne sníval o tom, že by som si tam raz chcel zahrať na organe. Ono to nie je isté, že sa tam človek niekedy vôbec dostane. Ak mám správne informácie, tak sme tam hrali asi len traja alebo štyria Slováci. Človek k tomuto miestu pristupuje s veľkým rešpektom. Počas hrania a tiež bezprostredne po koncerte to bol naozaj nádherný pocit, a zároveň silný pocit zadosťučinenia po rokoch štúdia, že všetko to cvičenie a dennodenná systematická práca mala zmysel.
Slovenské veľvyslanectvo v Paríži uviedlo, že som bol prvým organistom zo stredoeurópskych krajín, ktorý tam odohral koncert od znovuotvorenia katedrály v decembri 2024. Ako som spomínal, slovenskí organisti tam už hrali pred požiarom, ale teraz, odkedy je katedrála znovuotvorená, som prvým organistom, ktorému sa to takto podarilo. Je to pre mňa veľká česť.
Čo ťa čakalo v Paríži, keď si tam prišiel? Čo si absolvoval pred samotným koncertom?
Proces organizácie koncertu začína vždy pozvaním. Následne sa rieši celá logistika, kedy a kde sa koncert bude konať, ubytovanie, cesta, možnosti cvičenia. My organisti musíme prichádzať na miesto väčšinou dva dni vopred. Ak je koncert v nedeľu, tak na miesto prichádzame už v piatok. Do Paríža som priletel v piatok poobede. Skúšky boli dohodnuté v piatok a sobotu večer. Tým, že Notre-Dame patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Paríži, navštevuje ju obrovské množstvo turistov, sú skúšky možné len vo večerných hodinách po zatvorení katedrály. Skúšobný proces som mal zadefinovaný podľa zmluvy od 19.00 hod. do polnoci.
Na našej práci je veľmi čarovné práve to, že tieto miesta sú počas dňa plné turistov. Keď som však večer cvičil, bol som v katedrále len ja a asistent, ktorý mi pomáhal obsluhovať nástroj. Bolo to naozaj neuveriteľné. Človek na začiatku vôbec nepozná nástroj, preto som mal svojho asistenta. Ten mi pomáhal s prípravou registrácie, aby sa celý proces urýchlil. My organisti musíme každú jednu skladbu zvukovo pripraviť na konkrétnom nástroji. Ak hrám Liszta v Paríži a potom na organe v Ulme v Nemecku, musím každú skladbu odznova zvukovo pripraviť – naregistrovať na konkrétnom nástroji, lebo každý nástroj je iný a má inú dispozíciu. V organe je zabudovaný počítačový systém, kde si môžem uložiť jednotlivé zvukové zmeny. Koncert, ktorý som odohral v Paríži, trval 45 minút a počas neho bolo 110 rôznych zvukových zmien.
Aká je spolupráca organistu a asistenta?
V parížskej katedrále mi bol pridelený asistent, ktorý dobre pozná nástroj, akustiku, a zároveň vie, aké sú tam zvukové možnosti a hlavne, ako organ znie dole v lodi kostola. Katedrála má štyroch profesionálnych asistentov, ktorí sú tam zamestnaní. Sú to tiež vyštudovaní organisti a tí obsluhujú celý nástroj. Môj asistent Axel mi pomáhal s prípravou celej registrácie. Najskôr som ho oboznámil s tým, akú mám zvukovú predstavu o jednotlivých skladbách a o jednotlivých úsekoch skladieb. Po zapnutí registrov sme posudzovali, či aktuálne znejúci zvuk znie podľa mojej predstavy, alebo či má byť tmavší, svetlejší, hlasnejší, tichší. Toto všetko sa odohráva počas procesu prípravy registrácie.
Asistent musí primárne poznať nástroj, nie organistu.
Áno, presne tak. Pri parížskej katedrále ma upozorňovali dopredu, že nástroj hore pri hracom stole, kde organista sedí, znie naozaj neuveriteľne nahlas, ale dole v lodi katedrály je zvuk veľmi príjemný. Dole je intenzita a sila zvuku podstatne nižšia. Pred organom je klenba, ktorá zužuje šírenie zvuku do katedrály. Pri tomto nástroji som si uvedomil, že sám by som registráciu nepripravil správne, lebo nepoznám akustické podmienky. Katedrála preto prideľuje profesionálnych asistentov, ktorí poznajú nástroj a akustické podmienky priestoru. Štyria asistenti majú rozdelených všetkých organistov, pretože koncerty sa konajú každú nedeľu.
Máš nejaké ohlasy alebo spätnú väzbu?
Na koncerte som mal niekoľkých známych, ktorí prišli zo Slovenska, za čo som veľmi vďačný. Príjemným prekvapením bolo pre mňa milé pokoncertné stretnutie so slovenským veľvyslancom v Paríži, pánom Jánom Šothom a jeho manželkou. Ohlasy boli len pozitívne.
Predpokladám, že by si sa tam chcel niekedy vrátiť.
Určite áno. Zaujímavosťou pre mňa bolo, že vždy pred koncertmi cítim určitú zodpovednosť, aby to dobre dopadlo. V Notre-Dame som si však sadol k organu a nemal som žiadne napätie. Hralo sa mi skvele a cítil som sa tam „ako doma“. Absolútne som si to hranie užíval, lebo som vedel, že sa to už možno nikdy nezopakuje. Veľa organistov tam zatiaľ nemalo možnosť hrať, aj keď by som to všetkým veľmi prial.
Okrem Notre-Dame máš za sebou sériu koncertov. Kde všade si hral a kde si diváci môžu najbližšie vypočuť tvoje umenie?
Od júla do konca októbra absolvujem 12 koncertov. Prvý koncert sa konal 6. júla vo Frýdku-Místku. Každoročne sa tam organizuje podujatie s názvom Polhodina s organom. Ďalší koncert bol 12. júla v Skalici na 34. ročníku festivalu Slovenské historické organy. 17. augusta nasledoval vrchol mojej tohtoročnej sezóny – koncert v parížskej katedrále. O týždeň 24. augusta som vystúpil v krásnej Bazilike Nanebovzatia Panny Márie na Svätej Hore v Příbrami v Česku. Je tam cyklus organových polhodiniek, ktoré sa konajú každú nedeľu od mája do októbra. Vystupoval som tiež v nemeckom meste Ulm, kde som mal možnosť hrať v Dóme Ulmer Münster. Zvláštnosťou je, že sa tam nachádza najvyššia kostolná veža na svete, ktorá dosahuje výšku 161 metrov. Ulmer Münster je obrovský priestor s veľkou akustikou a päťmanuálovým nástrojom.
Ďalší koncert sa uskutočnil v nedeľu 7. septembra v Nitre na 9. ročníku Katedrálneho organového festivalu. Katedrála svätého Emeráma má nezameniteľné čaro vďaka svojmu nádhernému barokovému interiéru. Nachádza sa tam krásny novopostavený nástroj od firmy Kögler z Rakúska. Pred niekoľkými rokmi som tam absolvoval majstrovské interpretačné kurzy a pamätám si, že organ, zvuk, akustika a interiér spolu veľmi pekne korešpondujú. Po Nitre som absolvoval dva improvizačné projekty v Španielsku, kde som improvizoval s ďalšími dvoma kolegami – organistami zo Španielska a Nemecka. Na koncerte sa striedali organové improvizácie, texty a spev. Bol to prvý takýto projekt, na ktorom som mohol spolupracovať. Pri improvizácii je vždy dôležitá vzájomná interakcia. Napriek príprave je však finálna verzia koncertu vždy iná – veľmi autentická kvôli prichádzajúcim podnetom.
Neskôr som mal možnosť vystúpiť na koncerte v Sielnici, ktorý sa konal 25. septembra v rámci 30. ročníka Gorazdových organových dní vo Zvolene. Je to prehliadka mladých neprofesionálnych organistov, ktorej som sa kedysi zúčastňoval. Pre mladých organistov študujúcich na ZUŠ je to pekné stretnutie, a zároveň veľký stimul do ďalšej práce. Dostal som tam pozvanie spolu s mojím bývalým profesorom z Bratislavy, Marekom Vráblom. Odohrali sme jeden koncert na polovicu. Zo Sielnice som cestoval rovno do Prahy, kde som 28. septembra mal možnosť vystúpiť na festivale Nedeľná organová hudba v Bazilike sv. Ľudmily. Najbližší koncert, ktorý ma čaká, bude 19. októbra v Štípe pri Zlíne. Na záver by som rád pozval všetkých poslucháčov a priaznivcov organovej hudby na organový koncert, ktorý sa uskutoční 26. októbra o 19.00 hod. v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove, kde vystúpim v rámci 59. ročníka Prešovskej hudobnej jesene. Budem sa na vás všetkých tešiť.