Architektonicky zaujímavá prízemná budova na Hlavnej ulici č. 114 (staré číslo bolo 120) sa nachádza na rohu Hlavnej a Bačíkovej ulice. Reštaurácia v nej bola zriadená v roku 1902 veľkoobchodníkom Sándorom (Alexandrom) Littmanom. V tejto dekáde bola obľúbenosť českého piva Plzeň v Košiciach na vzostupe. Littman dal v roku 1911 rohový dom prestavať a výsledkom boli okrem iného výrazné secesné prvky na fasáde, ktoré sa zachovali dodnes. V tomto vynovenom objekte zriadil Plzenskú piváreň.
Pivo sa varilo vo väčšine miest od stredoveku a patrilo medzi obľúbené nápoje mešťanov. V priebehu 19. storočia sa konzumácia dostala na okraj záujmu. Obrat nastal na prelome 19. a 20. storočia s nastupujúcou industrializáciou, vznikom továrenských pivovarov a triedy priemyselného robotníctva. Pivo sa stalo v tejto sociálnej vrstve populárnym a obľúbeným nápojom a bolo každodennou súčasťou ich životného štýlu.
Už za čias monarchie bolo v Košiciach v obľube plzenské pivo, o to viac, keď sa zriadila prvotriedna Plzenská reštaurácia v roku 1910. Tento podnik navštívil v utajení aj posledný uhorský kráľ a rakúsky cisár Karol Habsburský a odchádzal nadmieru spokojný. Viac o tejto udalosti sa dočítate v niektorom z našich ďalších článkov.
Po rozpade Uhorska sa aj slovenské pivovary dostali pod vplyv českých podnikov, ktoré zároveň predstavovali veľkú konkurenciu. Vznikom republiky a príchodom českých podnikateľov sa ujali aj pivá ako Budějovice či Pardubický porter. V Košiciach prevádzkovalo svoju činnosť niekoľko pivných reštaurácií, ktoré čapovali iba jeden druh piva. Budějovická bouda alebo reštaurácia Československého domu ponúkala znamenitý Pardubický porter.
Plzenskú reštauráciu po vojne krátko prevádzkovala vd. po známom košickom reštauratérovi Ferencovi Schubertovi, spomína sa v roku 1919. Neskôr ju však prevzal Jozef Bulka a prevádzkoval ju v dvoch dekádach medzi svetovými vojnami a do názvu pridal svoje meno – Plzenská reštaurácia Bulka. Ponuka zahŕňala okrem chýrneho plzenského čapovaného piva meštianskeho pivovaru aj údajne znamenitú kuchyňu, pričom hosťom vyhrával napríklad prvotriedny pražský kvartet. Posedieť sa dalo aj v záhrade reštaurácie, ktorá v letných mesiacoch poskytovala útočisko pred letnou páľavou.
V suteréne budovy sa popritom nachádzalo ešte jedno miesto spoločenskej zábavy. František Mihálik tu totiž riadil do roku 1926 bar Amerika, neskôr zvaný Esprit. Po zmene majiteľa podnik zmenil aj názov na Maxim Bar. Organizovali sa tu tanečné zábavy, vystúpenia prvých jazzových kapiel v Košiciach a konali sa aj artistické predstavenia do skorých ranných hodín. Priestory sa často prenajímali aj pre potreby košických kultúrnych a telovýchovných spolkov.
V roku 1930 bol však tento bar zatvorený a miesto neho Jozef Bulka rozšíril svoj podnik a na tomto mieste zriadil vináreň.
V 30. rokoch sa podnik častejšie uvádzal pod názvom Grand restaurant Bulka. Plzenský prazdroj ostal v ponuke a reštaurácia patrila naďalej k obľúbeným podnikom, ktoré ponúkali zábavu až do ranných hodín.
Jozef Bulka viedol reštauráciu až do roku 1938. V predvečer vypuknutia druhej svetovej vojny bola 20. júna 1939 otvorená reštaurácia pod názvom Szent István étterem és söröző – Reštaurácia a piváreň sv. Štefana. Pre smädné krky ponúkala svetovo známe pivo Szent István. Každodenne tu vyhrávala cigánska kapela, v ponuke bola maďarská kuchyňa a výnimočné exportné pivá. Časť mestskej verejnosti však pohoršovalo, že podnik je pomenovaný po svätcovi a prvom kráľovi Uhorska. Majiteľ Mihály Tóth bol napokon nútený podnik premenovať na Astoria grill.
Po vojne v rokoch 1945 – 1950 hostinec vlastnili bratia Juraj a Michal Čičvákovci, ktorí spočiatku ponechali predošlý názov Astória, neskôr sa však pomenovanie zmenilo na hostinec Čičvák. Reklamy z povojnového obdobia lákajú hostí na domácu stravu, ktorá pozostávala zo špecialít teplej aj studenej kuchyne. Každý večer bola na programe aj hudobná vložka a tancovačka, samozrejmosťou bola pozorná obsluha.
Autor: HistoricKE