Čermeľské údolie (maď. Csermely-völgy) nazývané aj Čermeľská dolina je približne 16 kilometrov dlhá turistická lokalita mesta Košice. Údolie bolo od nepamäti hojne navštevované a nielen Košičania tu hľadali pokoj a oddych od rušného a prašného mesta. Hlboké lesy a dostatok vody v potoku Čermeľa privábili aj tých, ktorí nehľadali len krásu, ale aj zisk a úžitok. Čermeľský potok mal v minulosti významné využitie, poháňal píly a mlyny, na ktorých sa zakladal neskorší priemysel v doline.
Jeden z mlynov na severnom konci Čermeľského údolia prerobilo mesto v roku 1640 na papiereň. Mlyn odvtedy slúžil na výrobu papiera a Košičania ho nazývali ako Papierov mlyn. Papiereň patrila mestu a prenajímalo ju. V priebehu 17. až 19. storočia niekoľkokrát menila nájomcov, pričom podstúpila modernizačné zásahy v rámci skvalitnenia výroby. Vďaka dobovým záznamom vieme, že papiereň prešla rozsiahlou prestavbou v roku 1790 a v roku 1830. Pri druhej prestavbe jej vtedajší nájomca Štefan Gurim postavil nové stupy, lisy a rezačky hadier.
V roku 1840 si ju prenajal Karol Michalík a papiereň začala prosperovať. V roku 1880 ju Michalíkov syn odkúpil a zariadenie doplnil dvoma parnými strojmi dovezenými zo zahraničia, aby nebol závislý od stavu vody v potoku. V papierni po zavedení parného pohonu pracovalo do 30 ľudí, prevažne žien. Zavedením nových strojov sa podarilo zvýšiť výrobu až na 150 ton ročne. Vyrábal sa papier písací, cigaretový a baliaci. Tovar nachádzal odbyt hlavne v Košiciach a v okolí, ale odberateľov mal aj v Debrecíne a Budapešti a vývoz smeroval aj do Srbska.
V roku 1887 však papiereň vyhorela a rekonštrukcia pohltila všetky Michalíkove finančné prostriedky. A tak ju bol nútený predať Ľudovítovi Rischakovi, ktorý obmedzil výrobu na baliaci papier. Pokles odbytu ale aj po obnove pokračoval. Stratu sa snažil vynahradiť zriadením výletného hostinca, ktorý o niekoľko rokov zaujal celý areál papierne. Spočiatku sa tento hostinec s letnou záhradou nazýval Zelený kút (Grüne Winkel), neskôr však dostal názov Vendéglő a Papír-malomhoz (Hostinec u Papierového mlyna).
Koncom 19. storočia už prevládali snahy vytvoriť z poľnohospodárskej a priemyselnej časti mesta rekreačný priestor. V roku 1872 predložil jeden z mestských poslancov návrh, aby sa Čermeľ i Bankov upravili a využívali na rekreáciu.
V roku 1907 správu zariadenia prevzal Sándor Hrabovszky, ktorý pohostinské skúsenosti získal ako bývalý nájomca reštaurácie Baránok. Hrabovszkého účinkovanie však netrvalo dlho. V roku 1909 sa novým majiteľom stal Károly Kviesz. Podnik slávnostne otvorili na príhodný dátum – 1. mája. Návštevníci mali možnosť ubytovať sa v malebnom prostredí. V ponuke reštaurácie boli kvalitné vína a čerstvo čapované pivo.
V období prvej republiky sa podnik nazýval jednoducho Papierový mlyn (Papír malom) a bol dostaveníčkom rodín a miestom, kde si prišli oddýchnuť nielen samotní Košičania. Hostinec bol napokon zrušený počiatkom druhej svetovej vojny.
Autor: HistoricKE