Za pár džointov trest pre vraha. Slovenskí europoslanci bojujú za dekriminalizáciu marihuany

SlovenskoZaujímavosti

Petícia za dekriminalizáciu marihuany europoslancov Martina Hojsíka a Michala Šimečku má za necelé dva mesiace viac ako 20-tisíc podpisov. Represiu by podľa nich mala nahradiť pomoc a démonizáciu vzdelávanie.

Foto
Správy o skonfiškovaní marihuany a drakonických trestoch pre jej užívateľov a pestovateľov vyvolávajú nielen vo virtuálnom priestore sociálnych sietí a internetu, ale čoraz častejšie aj v celospoločenskom diskurze vášnivé emócie a komentáre (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

„Mladík si v rôznych časových intervaloch neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné látky. Išlo o konope, ktoré v rôznych množstvách u seba prechovával. Včera bol kontrolovaný policajnou hliadkou, pričom vyšetrovateľovi dobrovoľne vydal vo vrecúšku zabalený sušený materiál zelenej farby. Obvinený bol umiestnený do cely policajného zaistenia, krajský vyšetrovateľ spracuje podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Mužovi hrozí trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov,“ informovala Polícia SR Prešovského kraja na svojej facebookovej stránke 26. augusta.

Vždy, keď si niekde prečítate, že mladík polícii dobrovoľne vydal vrecko s konopou, v skutočnosti to znamená, že polícia protiprávne vyzvala osobu, aby ukázala obsah tašky a ona ju poslúchla. Keďže v takomto prípade ide o protiprávne získaný dôkaz, tak ak by toto napísali do protokolu, páchateľ by bol okamžite oslobodený a problém by ešte mohli mať samotní policajti,“ reagoval na sociálnej sieti na správu známy udergroundový performer a hudobník Samuel Szabó alias Samčo Brat dážďoviek.

Preto sa vždy do protokolu píše „dobrovoľne vydal,“ aby to vzbudilo dojem, že típek sám od seba prišiel za políciou a povedal: „Aha, čau pangle, tu máte skéro,“​​​​​​​ a vytasil na nich vrecko. Ak to tak nebolo (čo asi nie), tak v skutočnosti sa tu polícia priznáva k tomu, že porušila zákon. Takže pre istotu. Keď vás policajt bez toho, že by ste evidentne práve v tej chvíli spáchali kriminálnu činnosť, vyzve k ukázaniu obsahu tašky, tak na to nemá právo,“ dodáva Samuel Szabó

Foto
Skúsenosť s marihuanou má zhruba 10 percent obyvateľov Slovenska. Naozaj si myslíte, že všetci patria do väzenia? Označili by ste dehonestujúco ako feťáka vášho brata, sesternicu alebo svokra len preto, že si párkrát na balkóne potiahol z cigarety? (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Práva polície pri pouličnej kontrole si môže čitateľ ľahko vyhľadať na internete v zákone o Policajnom zbore a ďalších relevantných predpisoch.  

Dôležité je, že podobné správy a reakcie vyvolávajú nielen vo virtuálnom priestore sociálnych sietí a internetu, ale čoraz častejšie aj v celospoločenskom diskurze vášnivé emócie a komentáre typu:

„ ...treba okamžite vytasiť telefón a zapnúť kameru, mnohí z nich sa s tým už potom nechcú otravovať a pošlú ťa do pi.e...“

„ ...10 až 15 rokov?! Tridsať mu treba dať bez možnosti odvolania, kua ... toto je že úplne v riti v tejto krajine...“

„ ...už dávno to malo byt dekriminalizované, chudák chalan ...“

„ ...je to ohavné, že za krádeže sto tisícov, vraždu autom a podobne ľudia dostávajú rok podmienky a tu chlapec má v sáčku trávu a ho zavrú na 15 rokov, choré, nelogické, praveké...“

Foto
Do seriózneho boja za dekriminalizáciu marihuany sa pustili aj slovenskí europoslanci Martin Hojsík a Michal Šimečka. Europoslanci v Trnave na súde s Jozefom Šípošom / FB Martin Hojsík

Do seriózneho boja za dekriminalizáciu marihuany sa pustili aj slovenskí europoslanci Martin Hojsík a Michal Šimečka. Začiatkom júla tohto roku spustili petíciu za dekriminalizáciu marihuany.

Je najvyšší čas, aby náš štát prestal ničiť životy ľudí len preto, že si niekde zapália joint alebo použijú marihuanu kvôli svojmu zdravotnému stavu. Žiadame tiež, aby štát umožnil ľuďom pestovanie piatich rastlín výhradne pre osobnú spotrebu a povolil jej užívanie na lekársky predpis po nákupe v lekárni,“ komentujú spustenie kampane a petície poslanci.

Skúsenosť s marihuanou má zhruba 10 percent obyvateľov Slovenska. Naozaj si myslíte, že všetci patria do väzenia? Označili by ste dehonestujúco ako feťáka vášho brata, sesternicu alebo svokra len preto, že si párkrát na balkóne potiahol z cigarety? Téza o marihuane ako vstupnej bráne je navyše dávno vyvrátená. Skutočnými dôvodmi zneužívania drog sú chudoba, nízke vzdelanie, nezamestnanosť a sociálno-ekonomické dôvody,“ vysvetľuje Martin Hojsík.

Foto
Jozef Šípoš so synom Patrikom, ktorému hrozí, že príde o strechu nad hlavou  / FB Martin Hojsík

Okamžite po spustení petície a kampane za dekriminalizáciu marihuany dostali europoslanci desiatky správ od ľudí, ktorí sú chorí a marihuana im pomáha zvládať náročné zdravotné problémy. Onkologickú liečbu, epilepsiu či Alzheimerovu chorobu.

Nežiadajú pre seba nič extra, len právo na účinnú liečbu, ktorú by dostali v mnohých civilizovaných krajinách. Miesto toho musia užívať lieky s množstvom negatívnych účinkov alebo čelia kriminalizácii,hovorí Martin Hojsík.  

Argumentujú aj faktom, že vo vyspelých krajinách sa názory na užívanie marihuany a takzvané „drogové“ politiky v súčasnosti zásadne menia.

„OSN, Svetová zdravotnícka organizácia, Európsky parlament a mnohé národné štáty prechádzajú od trestania užívateľov k dekriminalizácii, znižovaniu škôd, psychologickej a sociálnej starostlivosti, prevencii, podpore vzdelávania a práce. A k povoleniu lekárskeho užívania marihuany,“ dodáva europoslanec.

Foto
Políciou zadržaná marihuana  / FB Polícia SR - Prešovský kraj

„Píšete nám desiatky príbehov a z niektorých až mrazí. Marianna je dlhé roky onkologická pacientka, s metastázami v celej kostre tela. Má za sebou desiatky chemoterapií a jediné, čo jej zaberá proti bolesti, je marihuana. Keď ju má k dispozícii, nemusí brať lieky na bolesť ani opiátové náplaste. A stačia jej tri injekcie morfia denne, pokračuje Michal Šimečka.

„Lenže marihuana je na Slovensku nelegálna, takže sa k nej často nedostane. Vtedy potrebuje lieky na bolesť, opiátové náplaste a osem injekcií morfia denne. Je to obrovský rozdiel. Nielen v záťaži na jej telo, ale aj na duševný stav,vysvetľuje.

Podľa Šimečku by nielen v tomto prípade mala represia ustúpiť spravodlivosti. „Je nehumánne, aby sme ľuďom ako Marianna odopierali účinné liečivé látky, ktoré sú v iných civilizovaných krajinách bežne dostupné. Náš štát ich namiesto pomoci tlačí do kriminálneho správania a hrozí väzením im aj ich rodinám, ako by toho trápenia nemali dosť,“ dodáva poslanec Európskeho parlamentu.

Foto
Míting na Námestí SNP v Bratislave na podporu Roba, ktorý skončil kvôli marihuane vo väzení / FB Martin Hojsík

Europoslanci sú presvedčení, že dnes na Slovensku neexistuje v podstate žiadna drogová politika. Namiesto toho jej tu stále politika proti-drogová. Tá však vo väčšine krajín sveta aj Európy zlyhala alebo je jednoducho prekonaná. V Kanade alebo Uruguaji marihuanu legalizovali. V susednom Česku je úplne dekriminalizovaná. Na jej dekriminalizácii pracujú aj ďalšie štáty, Luxembursko by ju malo dekriminalizovať do konca tohto roka.

Patrik Šípoš má 18 rokov, cituje Michal Šimečka smutný prípad mladého chlapca. Hráva hokej a opatruje svojich starých rodičov. Teraz mu hrozí, že skončí na ulici. Jeho otec totiž z marihuany vyrábal liečivé mastičky, ktoré pomáhali chorým ľuďom. Polícia ho zatkla, súd mu môže vymerať 25 rokov väzenia, má mu prepadnúť dom, v ktorom býva Patrik.

Nemôžeme sa ďalej pozerať, ako zlé zákony nezmyselne ničia životy ľudí. Patrik nespravil nič zlé. A jeho otec je bezúhonný človek, držiteľ Jánskeho plakety za darovanie krvi. Vo väzení má teraz stráviť viac rokov ako vrahovia, pašeráci heroínu či skorumpovaní sudcovia.“

Hlavným problémom sú slovenské zákony, ktoré z pár stoniek marihuany robia pomaly väčšieho strašiaka ako z terorizmu. Lekárske využitie marihuany alebo jej pestovanie v malom množstve pre vlastnú spotrebu dospelými sa pritom vo vyspelých krajinách v zahraničí stáva úplným štandardom,“ argumentujú Hojsík so Šimečkom.

Foto
Kvôli kriminalizácii používania marihuany má problémy s políciou zbytočne veľa ľudí. Zbytočne veľa ľudí skončilo vo väzení, tvrdia slovenskí europoslanci (Ilustračná fotografia)  / Flickr/Archive

Vo štvrtok 26. augusta zorganizovali na bratislavskom Námestí SNP míting na podporu ďalšieho mladého človeka, ktorý sa kvôli marihuane dostal do väzenia.  

Robo s celou budúcnosťou pred sebou je za mrežami a pravdepodobne tam ostane na dlhé roky. Medzi zlodejmi, vrahmi a násilníkmi. Jeho trest bude zrejme dokonca vyšší, ako majú mnohí z nich.

Nie je jediný. Robov osud zdieľajú mnohí. Desiatky mladých, starých, chorých či o rodinu sa starajúcich ľudí musia čeliť kriminalizácii a dlhým rokom v base natvrdo. Prečo? Lebo mali pri sebe či pestovali pár gramov marihuany, opisuje ďalší prípad s tragickým koncom Martin Hojsík.

„Kvôli kriminalizácii používania marihuany má problémy s políciou zbytočne veľa ľudí. Zbytočne veľa ľudí skončilo vo väzení. A ak nezmeníme zákony, ešte ich tam mnoho skončí. Tomu musíme zabrániť. Ľudí, ktorí majú s drogami problém, nemá podľa europoslancov štát trestať. Má im podať pomocnú ruku,“ tvrdia Hojsík so Šimečkom.

Foto
Nie je to iba o marihuane alebo o drogovej politike. Je to predovšetkým o spravodlivosti ako o elementárnej hodnote, ktorá spája všetkých (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

Za dva mesiace podpísalo petíciu proti dekriminalizácii marihuany viac ako 20-tisíc ľudí. Jej cieľom je podľa europoslancov dosiahnuť zmenu drogovej politiky na Slovensku. A tým aj menej zničených ľudských osudov, zdravšiu mladú populáciu a nižšiu záťaž pre štátny rozpočet. 

Kým ročné náklady na väznenie jednej osoby na Slovensku tvoria podľa medzinárodných odhadov 15 950 eur, sociálna starostlivosť a liečba pre toho istého človeka by stáli ročne 2740 eur,“ komentuje súčasný stav protidrogovej represívnej legislatívy a jej dôsledkov Michal Šimečka.

V máji tohto roku sa na Bratislavkom hrade dokonca uskutočnila konferencia o znížení trestov za marihuanu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a minister vnútra Roman Mikulec sa v nej zhodli s policajným prezidentom Petrom Kovaříkom, že dekriminalizácia marihuany nie je cesta.

„Pojem dekriminalizácia by som vôbec nepoužívala, lebo potom to bude vyzerať, že nám nevadí, že sa tu obchoduje a vyrábajú sa drogy a my to nechceme postihovať,“ vyjadrila sa k téme dekriminalizácie ministerka spravodlivosti.

Foto
Vôbec nie je spravodlivé, že takéto drakonické tresty praktizuje spoločnosť, kde je nadmerné pitie alkoholu folklórom a niekde takmer cnosťou (Ilustračná fotografia) / Flickr/Archive

„Nie je to iba o marihuane alebo o drogovej politike. Je to predovšetkým o spravodlivosti. Ako o elementárnej hodnote, ktorá spája všetkých. Všetci intuitívne cítime, že nie je spravodlivé, aby človek dostal za pár džointov vyšší trest ako vrah, mafián či skorumpovaný sudca. Že nie je spravodlivé, aby človek za výrobu liečivých mastičiek prišiel o dom, o rodinu a o desiatky rokov života, píše Michal Šimečka v Európskych novinách.

„A už vôbec nie je spravodlivé, že takéto drakonické tresty praktizuje spoločnosť, kde je nadmerné pitie alkoholu folklórom a niekde takmer cnosťou. Konkrétnymi dôsledkami sú zničené životy rodín, ako je tá Robova alebo rodina pána Šípoša.“

Okrem týchto trestov sú z pohľadu nášho štátu títo ľudia to najhoršie. Zaradení do tej istej kategórie ako vrahovia alebo mafiáni. Trend vo svete a v civilizovaných krajinách je opačný – od represie k pomoci a od démonizovania smerom k vzdelávaniu,dodáva europoslanec.    

Komentáre