Za štyri mesiace vyradili z úradov práce 28-tisíc ľudí. Kde skončili?

„Ešte som sa nestihla ani zaevidovať a už ma chceli z úradu práce hneď aj vyradiť,“ začína svoje rozprávanie Lucia, ktorej sa po skončení vysokej školy nepodarilo hneď zamestnať, a tak jej prvé kroky po štátniciach smerovali práve na úrad práce.

Po vypísaní potrebných papierov si ju pracovníčka úradu preverila aj v systéme sociálnej poisťovne. Ukázalo sa, že ju viacerí predošlí zamestnávatelia, u ktorých pracovala na dohodu, ešte z poisťovne neodhlásili. Okrem toho mala uzavretú ešte jednu dohodu, kde ju vyplácali raz štvrťročne.

„Pani, ktorá ma mala na starosti, sa na mňa hneď osopila, prečo mám uzavretých toľko dohôd, a keď ich nezruším, vyradia ma z evidencie pre nespoluprácu. Nestačila som sa čudovať. Prečo by som mala aktuálnu dohodu rušiť, keď si z toho zarobím 120 eur za rok? Bola som ešte v limite. Ostatní na dohodu pracovať môžu, a ja nie?,“ pokračovala v rozprávaní Lucia. Po dvoch mesiacoch sa jej však podarilo zamestnať.

Situácia sa odohrala ešte pred rokom, kedy na úradoch práce neplatili také prísne pravidlá ako teraz. Lucia sa domnieva, že „tento cirkus“ bol akousi predprípravou na to, čo nastalo od mája tohto roku. Podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce sa totiž sprísnili.

Od prvého mája sa zmenil zákon o službách zamestnanosti, ktorý priniesol hneď niekoľko noviniek. Nezamestnaný už nemôže vykonávať prácu v pracovnom pomere, na dohodu môže pracovať len 40 dní v roku. Mesačne pritom nesmie presiahnuť sumu životného minima, t. j. 198,09 eura. Uchádzač o zamestnanie takisto nemôže mať uzatvorených viacero dohôd.

Okrem toho musí najneskôr deň pred nástupom do práce nahlásiť úradu vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody a následne preukázať aj svoj príjem. V prípade, že to nedodrží, bude z evidencie vyradený.

Podobnú skúsenosť má aj Martina. V piatok uzavrela so zamestnávateľom dohodu a až v pondelok to oznámila úradu. Z evidencie nezamestnaných ju automaticky vyradili. Domov jej prišiel už len žltý lístoček z pošty, kde si mala oznámenie o vyradení vyzdvihnúť.

Doručovateľka sa zrejme pomýlila a lehotu 18 dní zabudla prepísať na „vyzdvihnúť do piatich dní“. Martina si teda zásielku v termíne vybrať nestihla. Na pošte jej povedali, že list poslali späť na úrad práce, na úrade jej zas oznámili, že zásielka je zapečatená a viac sa k nej už nedostane. Nezabudli však podotknúť, že keby ho mala, môže sa voči rozhodnutiu odvolať.

„Toto oni nazývajú nespolupráca s úradom. Keďže nemám list, nemám sa na základe čoho odvolať. Najlepšie na tom je, že to bolo v čase, keď išla reportáž o tom, ako Richter úžasne znižuje nezamestnanosť,“ posťažovala sa Martina, ktorú vyradili z úradu práce ešte koncom júla. Doteraz sa jej nepodarilo zamestnať a pracuje len na dohodu. Z toho si musí ešte platiť aj zdravotné poistenie.

Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola pritom miera evidovanej nezamestnanosti v júli len 6,7 percent, čo predstavuje 182 754 nezamestnaných. Oproti aprílu tohto roka je to zníženie o viac ako 28-tisíc ľudí. A to za štyri mesiace.

Týždenník Trend pritom už v júni hovoril o najnižšej miere nezamestnanosti evidovanej na úradoch práce v histórii Slovenska. Nezamestnaných bolo vtedy 6,9 percent. A to aj napriek tomu, že na úradoch práce pribudli absolventi vysokých škôl. Štatistike vraj pomohlo aj masívne vyraďovanie uchádzačov, na čo upozornila Národná banka Slovenska.

Od mája do júla tohto roku bolo vyradených z úradu práce v Košickom kraji presne 15 241 uchádzačov, v Prešovskom kraji to bolo za to isté obdobie až 18 506 nezamestnaných. Ako uviedla riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová, v Košickom kraji si našlo prácu 9766 ľudí, v Prešovskom kraji 13 759 ľudí.

Na otázku, ako chce úrad práce pomôcť dlhodobo nezamestnaným, ktorí si privyrábali aspoň prácou na dohodu, no po novom môžu byť práve kvôli tomu vyradení z evidencie, Lukáčová odpovedala: „Pri zmene zákona bol každý uchádzač, ktorý pracoval na dohodu, vopred informovaný o zmenených podmienkach a mohol sa rozhodnúť, ako bude ďalej pokračovať - či skončí dohodu a bude sa uchádzať o pracovné miesta ponúkané úradom práce, alebo bude pokračovať v práci na dohodu a nebude sa uchádzať o to, aby mu úrad práce hľadal riadne pracovné miesto.“

Koľkým z vyradených našiel zamestnanie práve úrad práce, Lukáčová však špecifikovať nevedela. „Tieto údaje momentálne nemáme k dispozícii,“ uviedla. Rovnako nevedela povedať ani to, či na Slovensko prišli od mája tohto roku noví investori, respektíve či vznikli nejaké nové pracovné miesta.

Pre nespoluprácu s úradom práce vyradili z evidencie aj Jozefa. Neprišiel sa podpísať, pretože bol na pracovnom pohovore v Prahe a dopredu to úradu neoznámil. Podal tri odvolania – dve do Prešova, jedno do Bratislavy, avšak nepochodil.

„Hneď na druhý deň som tam išiel a oni, že ma už v ten deň vyradili, lebo som neprišiel a ani neoznámil, že neprídem minimálne deň vopred. Mal som prísť v pondelok, na pohovore v Prahe som bol v piatok, kde som sa dozvedel, že mi agentúra vybavila ďalší pohovor na pondelok. Tak som ostal v Prahe aj cez víkend. Reku, že keď som už tu, dám aj ten pohovor v pondelok. Toto som napísal do odvolania, že som si aktívne hľadal prácu, doložil som emailovú komunikáciu s agentúrou a aj dôkaz o tom, že som bol reálne v Prahe na pohovoroch, a tak som sa nemohol dostaviť. Nezabralo to,“ vysvetlil pre Košice Online Jozef.

Ako ďalej uviedol, sám bol pritom svedkom toho, keď sa mladík dostavil na úrad práce podpísať päť dní po stanovenom termíne. Odvolával sa vraj na to, že mu nikto na úrade nebral telefón. Z evidencie ho nevyradili. Takmer rovnaký scenár zažila aj Lucia.

„Keď som sa prišla podpísať k svojej referentke, pri vedľajšom stole vybavovala ďalšia úradníčka staršieho Róma. Podľa toho, čo som započula, mal dotyčný prísť na podpis pred troma dňami. Vraj na to zabudol. Úradníčka mu poradila, nech jej donesie papier od lekára, ináč ho z evidencie vyradí. Tak, keď už nastoľujú nejaké pravidlá, nech platia pre všetkých rovnako. A nie, že na každého je iný meter,“ rozčuľovala sa Lucia.

Podľa medializovaných informácií minister práce Ján Richter zaviedol prísnejšie pravidlá pre evidovaných nezamestnaných, pretože sa doteraz práca na dohodu zneužívala. Poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý si však myslí, že reformou sa to nezlepší.

„Novela zákona o službách zamestnanosti určite neodradí zamestnávateľov, ktorí doteraz zamestnávali na čierno. Naopak tí zamestnávatelia, ktorí zákony dodržiavajú, budú mať ťažké nájsť ľudí na kratšie úväzky a sťaží sa im prístup k pracovnej sile z radov evidovaných nezamestnaných. Maximálny počet štyridsiatich dní na dohodu ročne poškodzuje pracujúcich, zamestnávateľov, a to všetko preto, že Richter zase našiel nový spôsob, ako vylepšiť štatistiky nezamestnanosti,“ uviedol Beblavý.

Nezamestnanosť na Slovensku podľa neho síce klesla, no stále je najvyššia spomedzi okolitých krajín. Ako ďalej poznamenal, situácia na trhu práce vedie k zvyšovaniu miezd, no len v súkromnom sektore. Rozdiel medzi mzdami v súkromnom a verejnom sektore sa rapídne zväčšuje, myslí si Beblavý.

Ešte v apríli tohto roku pracovalo na dohodu približne 60-tisíc ľudí, podľa Lukáčovej je ich aktuálne len 5000. Začiatkom septembra sme sa pýtali aj na súčasný stav nezamestnaných, ktorých eviduje úrad práce. Konkrétne číslo sme sa však nedozvedeli.

„Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie v mesiaci júl 2017 bol 182 754,“ odpovedala nám na otázku Lukáčová.

Autorka: LEA HEILOVÁ