Med dodával malajskému sultánovi aj slovenskému prezidentovi. Jeho jedľovú medovicu považujú vo svete za najkvalitnejšiu referenciu. Bardejovčan Jozef Voľanský (50) začínal s jedným úľom, ktorý mal po otcovi na pôjde, dnes ich má 240.
Jedľová medovica alebo aj medovicový med je unikátnym druhom medu. Nevzniká z nektáru kvetov, ale z výlučkov vošiek. Ide o med živočíšneho pôvodu. Včely ho tvoria zo sladkej šťavy, ktorú produkujú vošky. V prípade tejto medovice ide o vošku Medovnicu jedľovú (Cinara pectinatae).
Tieto vošky sa živia nabodávaním vetvičiek jedlí a cicajú ich šťavu. Ich metabolizmus nedokáže spracovať niektoré zložky tejto šťavy, preto ich vylučujú vo forme sladkých kvapiek. Tieto kvapky zbierajú včely, nosia ich do úľa a vyrábajú z nich med.
Medovicových medov je v porovnaní s ostatnými medmi približne jedna desatina. A jedľová medovica tvorí iba malý zlomok tohto množstva. Je neuveriteľne lahodná, má vynikajúcu chuť a vyznačuje sa aj vynikajúcimi antibakteriálnymi a liečivými vlastnosťami.
Práve ste sa vrátili od včiel. Má včelár v máji veľa práce?
Sme teraz v jarnom rozvoji, takže veľmi veľa. Tohtoročná jar vyzerá celkom dobre. Apríl bol síce studený, na východe začalo všetko kvitnúť až pred pár dňami. Ale včely sú už silné a môžu dobre nosiť.
Ste známy svojím medovicovým medom. Z čoho vlastne pochádza?
Meduje najčastejšie jedľa, potom smrek a existujú aj listové medovice. Dobre meduje aj javor, ale napríklad aj dub. Videli ste niekedy lepkavé chodníky pod lipovou alejou? Vtedy lipa meduje. Existuje mnoho typov vošiek, ktoré osídľujú rôzne stromy. Živia sa ich ihličím alebo listami, produkujú sladké výlučky, ktoré včely zbierajú na medovicový med. Úplne inú chuť má jedľová a inú smreková medovica. My sa špecializujeme hlavne na jedľovú medovicu.
Kto vás priviedol k včeláreniu?
Včely mal môj otec, potom s tým prestal a ostal nám doma jeden starý úľ. Keď som sa pred dvadsiatimi rokmi presťahoval do svojho domu, vzal som ho zo sebou a začali sme s bratom včeláriť. O chvíľu sme ich už mali sedem. Potom sme kúpili kočovný voz, za štyri roky sme boli na čísle 180. Skúsenejší včelári nás varovali, že to takto rýchlo nezvládneme. Ale nejako sme to ukočírovali.
Koľko ich máte teraz?
240 rodín na siedmich trvalých stanovištiach pod jedľovými lesmi v bardejovskom okrese. Máme kamarátov, dvoch bratov, ktorí majú pri Michalovciach 600 včelstiev a obhospodária to v pohode dvaja. Berieme od nich agátový med.
To je už trochu viac roboty.
Dnes sme boli na dvoch miestach, pri dedinách Lukavica a Komárov, rozšírili a odkontrolovali sme za jeden deň 70 včelstiev. Od začiatku sme na to stále dvaja.
Dá sa to zvládnuť?
Pokiaľ iba včelárite, tak áno. Treba mať systém, jednoducho, chodíte každý deň ráno do roboty, ibaže k včelám. Keď sú v lete teplé noci, začíname aj o piatej ráno. Musíme sa riadiť počasím a teplotou. Keď je zima pod 10 stupňov, včely sa nesmú otvárať, aby nekrehli. Nesmiete ich otvárať ani v neskorom lete a v jeseni, keď je bezznáškové obdobie. Vtedy sliedia a rabujú.
Ako sa k nim potom dostanete?
Na včelnicu vyrazíme skoro ráno, pozatvárame všetky ostatné letáče a otvárame úle po jednom.
Na akom type úľov včelárite?
Na klasických B-éčkach. Zimujeme na dvoch nástavkoch, teraz ich už máme takmer všetky rozšírené. Na troch.
Koľkokrát do roka vytáčate med?
Podľa toho, aký je rok. Minulý bol pre včelárov veľmi zlý, vytáčali sme iba raz. Ale pamätám si aj taký, že sme začali vytáčať koncom apríla a išli sme v jednom kuse. Päť, šesťkrát až do jesene. Kým sme prišli po posledný úľ, ten prvý už bol znova plný. To bol perfektný rok. Taký rok sa ale pritrafí tak raz za dvadsať rokov.
Za medovicový med ste získali množstvo ocenení.
Prvýkrát nás za jedľovú medovicu ocenili v roku 2005. Odvtedy posielame med na výstavy do celého sveta a súťažíme. Dnes máme viac ako 45 ocenení. Minulý rok sme boli s naším medom na šiestich výstavách. Tento rok sme prvýkrát poslali vzorky aj do USA. Na výstavu, kde bude 4-tisíc vzoriek medu z celého sveta. Desať z nich získa ocenenie. Som zvedavý, ako nás ohodnotia.
V marci ste s jedľovou medovicou navštívili výstavu EXPO v Dubaji.
Na Slovensku máme cez Úrad priemyselného vlastníctva zaregistrovanú ochrannú známku, takzvané chránené označenie pôvodu – Bardejovský med. To isté ako napríklad Stupavské zelé alebo Žitavská paprika.
Čakáme práve na registraciu v Európskej únii, každú chvíľu by to malo byť zverejnené v Európskom vestníku. Koncom roka by známka mohla byť registrovaná aj v Európskej únii. V Dubaji sme boli na pozvanie vlády a Úradu priemyselného vlastníctva, dostali sme možnosť prezentovať potravinárske produkty v Slovenskom pavilóne.
Čo to pre vás znamená?
Že pod touto regionálne chránenou značkou môžete vyrábať med iba v bardejovskom regióne. Existuje presný zoznam obcí, kde sa môže produkovať. Majiteľom tejto ochrannej známky je občianske združenie Bardejovský med.
Do tejto oblasti včelári nebudú môcť kočovať, ak chcú produkovať med pod totuo značkou, budú tam musieť mať trvalo umiestnené včely. Na všetko bude dohliadať inšpektor združenia.
Je dokázané, že jedľová medovica má antibakteriálne účinky. Používa sa na liečenie ťažko sa hojacich rán a vybraných ochorení oka. Okrem toho je vhodná aj pre alergikov, pretože neobsahuje peľové proteíny, ktoré pre človeka predstavujú potenciálne alergény. Má aj vysoký obsah polyfenolických látok vrátane flavonoidov, čo sú tiež významné antioxidačné a antibakteriálne látky.
Bol o med v Dubaji záujem?
Veľký. Problém je, že teraz na medovicu neboli dobré roky.
Aké podmienky musia byť, aby znáška jedľovej medovice bola dobrá?
To je trochu zložitejšie. Voška má svoje vývojové cykly, nevyvíja sa každý rok. Navyše, má svojich prirodzených nepriateľov, najväčším z nich sú lienky. A do toho vstupuje počasie a špecifická kombinácia teploty a vlhkosti. Nie je napríklad dobré, keď je veľmi teplo, ale ani keď je veľmi chladno alebo keď sú búrky. Pre každú medovú znášku sú ideálne teploty tak 23 až 25 stupňov, trochu pod mrakom, dosť vlhko a teplé noci.
Kedy bol dobrý medovicový rok?
V roku 2018. Odvtedy sme poriadne medovicu nemali.
Je dnes na Slovensku veľká konkurencia medov?
Obrovská. Keď sme začínali, mali sme ako včelia farma prvý e-shop. Dnes sú ich desiatky, trh je doslova presýtený. Aj konkurencia včelích fariem je veľmi veľká. A vyrojilo sa neskutočné množstvo podvodníkov, ktorí predávajú hlavne medovicu. Problém je, že medovicu dovážajú zo zahraničia a predávajú ako našu slovenskú.
Ako vnímate lacné medy v obchodných reťazcoch?
S českým partnerom sme tieto medy z reťazcov dávali analyzovať do špeciálnych nemeckých laboratórií. Výsledok bol, že ide o štandardné a kvalitné medy. Ibaže sú lacné.
Z akého dôvodu?
Keď nakúpite tritisíc ton medu z Ruska a balíte denne 30 ton, viete si zjednať výbornú nákupnú cenu. Potom ho môžete do reťazca predať, povedzme za 3 eurá.
Chováte aj vlastné matky?
Kupujeme inseminované plemenné matky a rozchovávame si z nich potom svoje vlastné.
Veľká otázka včelárov je ochrana pred klieštikom. Ako to riešite vy?
Koncom mája dávame prírodné liečivo Ekopol, v polovici júla ošetrujeme Ekopolom znova a v jeseni pred zazimovaním používame aerosól.
Ako je to s rojením?
Sú roky rojivé a nerojivé. Keď je rojivý rok a včely sa chcú rojiť, môžete robiť čokoľvek. Neudržíte ich. Iný rok sa do rojovej nálady z desiatich včelstiev dostanú jedno alebo dve.
Štípu vás ešte včely? Včelári hovoria, že existujú bodavé a nebodavé včelstvá.
Jasné, aj dnes ma poriadne doštípali do kotníkov. Moja skúsenosť je, že to závisí hlavne od počasia. Sú dni, keď je to isté včelstvo neskutočne ostré a naopak dni, keď je absolútne pokojné.
Samozrejme, existuje aj genetická predispozícia. Sú včelstvá dravšie, ostrejšie a bodavejšie. A potom pokojnejšie, ba až lenivé. Tie dravejšie nosia med oveľa lepšie. My sme kvôli útočnému včelstvu ešte nikdy matku nemenili. Meníme ju len vtedy, ak má včelstvo nejaký problém.