Táto ulica vnútorného mesta so zaujímavým názvom vznikla už v stredoveku. Jej názov nám napovedá, že v jej blízkosti žili húfne žaby. Za hradbami v blízkosti tejto ulice bola vodná priekopa, kde boli zrejme vytvorené vhodné podmienky na ich život. Ulice s takýmto názvom mali koncom stredoveku aj vo Viedni či v Brne.
Dnes Žabiu ulicu kopíruje Poštová ulica v smere od Hlavnej ulice až po križovatku s ulicami Hradbová a Zbrojničná. Končila práve na tomto mieste, kde bola zrejme aj malá bránička v hradbách a neskôr v 18. storočí aj mestská brána nazvaná podľa vtedajšieho pomenovania ulice Pivovarská. Názvy tejto ulice poznáme v troch základných podobách: latinskej – Platea ranarum, nemeckej – Krottengasse a maďarskej – Béka utca. Azda najstaršia zmienka, ktorá nepriamo uvádza túto ulicu, je z roku 1397. Vtedy sa spomína strážca „Žabích kúpeľov“ Balneo ranorum, ktoré za istú úhradu slúžili verejnosti, ako tomu bolo v tých časoch zvykom. Tieto verejné kúpele boli s najväčšou pravdepodobnosťou situované práve na spomínanej ulici.
Od počiatkov svojej existencie ju obývali zväčša remeselníci alebo mestskí úradníci, ktorí si nemohli dovoliť výstavné domy na Hlavnom námestí. V roku 1542 tu mal dom Tomáš Literát, zamestnaný ako majster mestskej váhy, čo bol dôležitý mestský úrad zameraný na váženie vozov s tovarmi prichádzajúcimi do mesta. V roku 1564 sa tu zasa spomína dom istého pivovarníka a niekoľko rokov neskôr tu býval pivovarník Nicel Schmelczer z Gelnice. Títo tu mali svoje prevádzky, v ktorých varili pivo až do 19. storočia, kedy tu bol aj mestský pivovar, pričom už o storočie skôr dali ulici aj meno. Udialo sa to, samozrejme, po nariadení mestskej rady, ktorej sa pôvodný názov asi nezdal dosť honosný.
V roku 1668 na tejto ulici došlo aj k výtržnostiam, kedy opitý mestský trubač Palko napadol a zbil mestskú stráž. O jeho treste za toto previnenie nevieme, bohužiaľ, nič. Azda jedno z posledných známych pomenovaní Žabej ulice pochádza z roku 1724, kedy sa spomína vo svojej maďarskej podobe. Začiatkom 18. storočia sa vyskytuje pod názvom Rothe gasse – Červená ulica podľa „Červenej veže“ cechu mäsiarov. V prvej polovici 18. storočia úsek od Mäsiarskej k hradbám nazvali Brau gasse (Sörház utca) – Pivovarská ulica, podľa mestského pivovaru, ktorý tu postavili.
V roku 1811 sa začali búrať domčeky sledujúce líniu mestských hradieb od Jozefskej brány stojacej na dnešnej Alžbetinej ulici až po Pivovarskú bránu a postupne boli zbúrané všetky mestské brány. Pivovarská ulica však zostala a po zbúraní hradieb pokračovala smerom ku Strednému predmestiu – huštáku. Ešte koncom 19. storočia niesla názov odkazujúci na milovníkov penivého moku.
Ulica dostala prvýkrát názov Poštová v roku 1912, kedy ju premenovali podľa dominanty ulice – poštového úradu. V roku 1925 dostala názov Rumanova ulica po košickom županovi Jánovi Rumanovi. Za maďarského režimu jej vrátili meno Posta utca, v roku 1941 ju opäť premenovali po maďarskom premiérovi grófovi Telekym na Gróf Teleky Pál utca. Za „nyilašov“ sa v roku 1944 vrátil na krátko názov Posta utca, po januári 1945 zas dostala ulica späť predvojnové meno Rumanova. Krátko po „víťaznom“ februári 1948 jej komunisti dali nový názov – Šmeralova ulica. Po páde komunistického režimu jej názvoslovná komisia v roku 1990 nakrátko prinavrátila názov Pivovarská, ale nakoniec sa dohodla, že najvhodnejší názov, ktorý je stále aktuálny vzhľadom na pôsobenie hlavnej pošty na tejto ulici a definitívne jej dali názov Poštová.
PhDr. Richard Papáč, Východoslovenské múzeum v Košiciach