Zabudnutý príbeh rodáka z Košíc, ktorý získal olympijské zlato

KošiceHistoricKE

Letné olympijské hry v Tokiu sú už v plnom prúde, viaceré sady najcennejších športových medailí sú už rozdané. My si v našej historickej rubrike zaspomíname na olympiádu v Štokholme, ktorá sa konala v roku 1912. Poznáte meno prvého Košičana, ktorý na olympijských hrách získal zlatú medailu? Príbeh Dr. Sándora (Alexandra) Prokoppa je dodnes málo známy, pritom v histórii nielen košického športu má významný unikát.

Sándor Prokopp sa narodil v Košiciach 7. mája 1887. Študoval na Pázmányho univerzite v Budapešti, kde získal titul doktora práv. So streľbou bola spojená zaujímavá rodinná tradícia. Z vetvy z matkinej strany bol potomkom Berkóa „ľudového hrdinu“, ktorý začiatkom 19. storočia vyhrával sériu obľúbených masových súťaží v streľbe na terče zvaných „strieľajúci kráľ,“ ktoré sa každoročne konali v rakúskom Tirolsku.

Foto
Sándor Prokopp  / HistoricKE

Obľuba „športovej“ streľby v rodine sa prenášala z generácie na generáciu a aj Sándor Prokopp bol od skorého veku vychovávaný a trénovaný v streľbe na vzdialený terč. Na olympijských hrách reprezentoval už v roku 1908 v Londýne. Ako 21-ročný súťažil v ľubovoľnej zbrani, ale jeho výsledok, rovnako i druhého krajana, boli sklamaním pre reprezentačný tím, keď sa obaja umiestnili až v štvrtej desiatke z 50 účastníkov.

Olympijský víťaz v streľbe

Senzáciou však bolo jeho pôsobenie na olympijských hrách v roku 1912. V pôvodnej nominácii Uhorska pritom ani nefiguroval a oslovili ho až potom, ako vypadol jeden člen družstva, ako náhradníka. Do Štokholmu navyše putoval s tým, že polovicu nákladov si musel hradiť sám. Dobová maďarská tlač pred olympiádou bola skeptická a neočakávala od vyslaných strelcov žiadne veľké výsledky. Písalo sa: „Od športovej streľby na terč na štokholmskej olympiáde nemôžeme veľa očakávať...V žiadnom športe možno nie sme tak ďaleko za vysokou úrovňou kultúrnych štátov ako v tomto...“

Foto
Oficiálny plagát olympijských hier v Štokholme z roku 1912 / HistoricKE

Terčoví strelci prišli o všetok kredit, keď sa umiestnili na desiatom mieste z desiatich štartujúcich v tímovej súťaži šiestich zbraní, ktorá sa konala 29. júna 1912. Po tomto sklamaní sa žiaden člen vedenia tímu nevybral na vzdialenú strelnicu Kahnäs sledovať súťaž v individuálnej streľbe. V hale hotela Continental sedel celý tím a vopred sa vzdal všetkej nádeje. Ale naraz pribehol kuriér a so skutočným nadšením oznámil:

„Vyhrali sme, vyhrali! Teraz zo strelnice zavolali, že Sándor Prokopp bol prvý! Olympijský víťaz v bojoch na 300 metrov získal 97 bodov zo 100 možných. Dokonca rekord!“

Sotva mohli uveriť, že to bol Prokopp. Svojím senzačným výkonom odsunul na druhé miesto olympijského multimedailistu, päťnásobného šampióna z OH Američana R. Osborna.

Onedlho dorazil do hotela aj samotný Prokopp, ani nevyčkal na oficiálne vyhlásenie výsledkov. Sám sa vyjadril, že i napriek neúspechu z predchádzajúceho dňa mali strelci dobrú náladu a verili, že jeden z nich sa prebojuje na stupeň víťazov. Dôverovalo sa hlavne Velez Rezsővi, v konkurencii 90 strelcov ale uspel práve Sándor. Každý súťažiaci pritom musel strieľať zo štandardnej vojnovej pušky z vlastnej krajiny.

Turnaj pozostával z dvoch častí. V prvom kole museli športovci strieľať na tzv. presný terč, v druhom do menšieho terča, polovičnej veľkosti. Na obe kolá mali počas troch minút vystreliť 10 a 10 rán vrátane zmeny držania tela a času nabíjania. V prvom kole štyri rany v ľahu, štyri v kľaku a dve postojačky. V druhom kole poležiačky päť rán a v kľaku tiež päť rán.

Sándor Prokopp strieľal v prvom kole veľmi rýchlo a skončil o 30 sekúnd skôr než bol trojminútový limit. Zastrieľal pekný výsledok 47 bodov z 50 možných, to si však bol vedomý, že náročnejšia bude druhá streľba na menší terč. Tá mu však vyšla dokonale, 50 bodov z 50 možných, a tak mu ostávalo v napätí sledovať, ako sa bude dariť desiatkam ďalších strelcov.

Domáci pretekár Eriksson zastrieľal v prvom kole až 49 bodov. Avšak jemu posledný výstrel v druhej fáze vôbec nevyšiel, netrafil terč, dostal nulu, a tak sa prepadol a nezískal ani medailu. Potom si už bol Prokopp istý, že získal zlato, o ktorom snáď ani nesníval pred pretekmi.

Foto
Fotografia z individuálnej súťaže streľby na olympiáde v Štokholme  / Arcanum.hu

Po návrate domov Sándora Prokoppa vítali s nadšením, prichystali mu slávnostné pohostenie a boli mu dodatočne preplatené náklady spojené s olympiádou. Budapeštiansky klub BEAC ho zvolil za prezidenta svojho odboru streľby na terč.

Prokoppovu úspešne rozbehnutú športovú kariéru zastavila prvá svetová vojna. Počas nej pracoval v budapeštianskej mestskej správe ako tajomník, právny zástupca a notár hlavného mesta. Po skončení vojny bol aj funkcionárom v streleckom športe a zúčastnil sa ešte olympiády v Paríži v roku 1924, na ktorej však nezaznamenal žiadne popredné umiestnenie. V automatickej pištoli na 25 metrov skončil 53. a v ľubovoľnej zbrani na 600 metrov na 55. mieste. Tým aj ukončil svoju športovú kariéru a venoval sa ďalej právnickej profesii.

Zomrel 4. novembra 1964 v Budapešti, kde mu po smrti postavili pamätník v olympijskom parku. 

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre