Aktualizované 17.05 hod.
V priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu sa dnes začalo vypočúvanie kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Parlamentný ústavnoprávny výbor dnes vypočuje troch uchádzačov o tento post. Každý z nich má približne desať minút na predstavenie pracovných skúseností či publikačnej činnosti. Zástupca prezidentky Zuzany Čaputovej, členovia výboru či poslanci parlamentu im môžu klásť otázky.
Ústavným sudcom sa chce stať päť uchádzačov. Poslanec Národnej rady Roman Michelko navrhol Michaelu Královú. Dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave odporučila Antona Dulaka. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského navrhol Líviu Trellovú. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach odporučil Martinu Jánošíkovú a verejný ochranca práv navrhol Zuzanu Pitoňákovú.
Ústavnoprávny výbor vypočúval Dulaka takmer štyri hodiny, počas ktorých odpovedal na otázky jeho členov, zástupcu prezidentskej kancelárie a ďalších poslancov parlamentu. O tento post sa uchádzal niekoľkokrát. ÚS SR považuje za orgán, od ktorého sa očakáva, že bude koncentrovať to najmúdrejšie a najrozhľadenejšie, čo sa v spoločnosti z hľadiska odborníkov objavuje. Jeho pozícia akademika by mohla byť podľa neho pre ÚS SR prínosná.
Poslanci sa pýtali Dulaka, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie a či by sa mal prijať pandemický zákon:
„V spoločnosti prevláda názor, že legislatívou sa dá vyriešiť všetko,“ reagoval Dulak s tým, že on si to nemyslí.
Podľa Dulaka je nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Zároveň dodal, že by bolo dobré mať zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách. Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom povinné očkovanie má problém, ale to neznamená, že je proti vakcinácii. Kompetentné orgány by mali podľa neho presviedčať občanov, v čom je očkovanie prínosom.
Dulak nesúhlasí s tým, aby sa často zasahovalo do Ústavy. Ochrana ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti je podľa neho hlavným princípom v otázke ľudských práv:
„Všetko, čo to narušuje, je pre mňa neprijateľné.“
Kandidát vyzval na obozretnosť pri otázke slobody prejavu. Sloboda slova by sa mala podľa jeho slov brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.
Jánošíková má odborné znalosti aj skúsenosti v otázke európskeho práva. Poslanci sa jej pýtali aj na témy ako legislatívny proces, ľudské práva či rozhodovanie ÚS SR. Tiež diskutovali o pandemickej legislatíve. Jánošíková vyhlásila, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení:
„Môj názor bol trošku prísnejší ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach ÚS SR.“
Kandidátka povedala, že zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie podobné situácie vidí v parlamente.
Okrem iného padla aj otázka o rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. V medzinárodnom práve je podľa Jánošíkovej jednoznačne definované právo na priaznivé životné prostredie a z toho plynie aj povinnosť štátov to rešpektovať. Zároveň vysvetlila, že v našom právnom poriadku takáto garancia vyplýva napríklad z práva na život.
Uchádzačka sa vyjadrila aj k téme kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne. Podľa jej slov by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda uplatniť túto právomoc. Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov Národnej rady na ich prijatie.
Jánošíková hovorila aj o výhradách Európskej komisie (EK) k veľkej novele Trestného zákona, predovštekým v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany EK dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy, keďže má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie:
„Je v rukách výkonnej moci, ako to vykomunikuje.“
V prípade, ak to nebude dostatočné, Jánošíková upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval Európsky súdny dvor, či Slovensko porušilo podmienky na fungovanie európskych prokurátorov.
Zdroj: TASR