Zádielska tiesňava ponúka turistom množstvo zážitkov

VýchodZaujímavosti

Medzi Košicami a Rožňavou sa rozprestiera Zádielska dolina, ktorá je od roku 1954 národnou prírodnou rezerváciou. Ročne ju navštívi 40-70-tisíc ľudí. Patrí totiž medzi najkrajšie na Slovensku. V jej skalách sa nachádza až 120 jaskýň.

Foto
Zádielska tiesňava. Rozprestiera sa v Slovenskom krase/TV KOŠICE

Najväčšie krasové územie na Slovensku je lezeckým skvostom, keďže je tu množstvo terénov vhodných pre horolezcov. Výzvou je napríklad viac ako sto metrov vysoká Cukrová homoľa či tzv. Skalná veža. Trénovať tu chodia i hasiči. Okrem nich tu radi zavítajú aj kurzisti, ktorí sa učia zdolávať bralá.

„Postupne s kurzistami navštevujem všetky lezecké oblasti na území Košíc. Aktuálne sme v Zádiely s tým, že náš klub tu má na konci doliny chatu. Pretože je to taká naša domovská oblasť, chodíme tu častejšie,“ opísal predseda horolezeckého klubu Rozlomity Košice Jaroslav Pukanský.

Okrem Horolezeckej chaty sa v Zádiele nachádza aj penzión pri parkovisku a Zádielska chata takzvaná Horáreň, v ktorých sa dá prenocovať, aj občerstviť. Podľa starostu obce Zádiel, by však mohli byť služby lepšie.

„Nakoľko je tu už funkčná kanalizácia, vodovod, tak by som bol rád, keby si mladí v obci zaumienili podnikať v tomto smere. Má to budúcnosť, len sa toho netreba báť. Podnikanie v obci z pohľadu turizmu je reálne,“ uviedol starosta obce Zádiel Július Nehoda.

Návštevníkov ubúda

Ako prezradil majiteľ Zádielskej chaty Milan Branna, oproti iným rokom tu chodí čoraz menej ľudí. On sám vidí problém v doprave. Návštevnosť vraj klesla po tom, ako sa zrušili osobné vlaky z Košíc.

Za základné problémy súčasného cestovného ruchu označilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja to, že v oblasti pôsobia výlučne malí, a v malej miere aj strední podnikatelia. Preto považuje za dôležité pri otvorenom a veľmi silnom medzinárodnom trhu cezhraničnú spoluprácu, ale aj spoluprácu subjektov cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch.

„V zmysle zákona o podpore cestovného ruchu majú možnosť samosprávy a príslušné podnikateľské subjekty zriadiť oblastné organizácie, ktorým navyše na ich podporu činnosti ministerstvo poskytuje dotácie zo štátneho rozpočtu. Preto, ak v tejto oblasti bude zriadený takýto subjekt cestovného ruchu, ministerstvo podporí jeho činnosť,“ informovala hovorkyňa rezortu Karolína Ducká.

Foto
Nedotknutá príroda/TV KOŠICE

Krásy tiesňavy z pohodlia domova

V súčasnosti funguje napríklad Krajská organizácia cestovného ruchu Košický kraj. V rámci rôznych projektov pribudlo aj informatívne dopravné značenie – hnedé tabule popri cestách, ktoré po rokoch upozorňujú okoloidúcich na Zádielsku tiesňavu.

Od roku 2012 je v Zádielskej tiesňave aj webová kamera. Turisti tak majú možnosť prostredníctvom online živej panorámy vidieť aktuálny stav, ale aj počasie, keďže je tu meteo stanica. V budúcnosti by mali v oblasti pribudnúť aj chodníky pre cyklistov.

„Plánuje sa Abovská cyklomagistrála, ktorá by mala ísť aj týmto úsekom. Záleží na tom, ako sa dokážu subjekty pôsobiace v tejto oblasti spojiť. V našej stratégií už to je, len budovanie cyklotrás nie je taká jednoduchá vec, ako si ľudia myslia. Všetko je to záležitosť, kde musíme rokovať so samosprávami, pretože ide o trasy, ktoré sú na niečom majetku. A všetko to tam treba vysporiadať,“ ozrejmila hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobríková.

Foto
Do Zádielu prichádzajú najmä horolezci/TV KOŠICE

Tisíce z parkovného

Existuje aj ďalšia možnosť, ktorú KSK zvažuje. A to zakúpenie techniky z prostriedkov spomínanej Európskej investičnej banky. Tieto nové mechanizmy by Správa ciest KSK mohla využiť aj na opravy vozoviek.

„Všetko je to však v súčasnosti ešte časovo neohraničená možnosť do budúcnosti. Čiže presný termín zatiaľ nevieme povedať. Musia sa obyvatelia, ale aj návštevníci momentálne vyrovnať s tým, že treba používať cestu v takom stave. Na viacerých úsekoch ciest v našom kraji je takáto situácia, niekde ešte horšia. Žiaľ, tých finančných prostriedkov stále nie je dosť,“ dodala hovorkyňa.

Niektorí turisti sú prekvapení nielen z dezolátnej cesty, ale z poplatku za parkovanie. Obec na ňom ročne zarobí 5-6-tisíc eur . Podľa starostu sa peniaze z parkovného využívajú na zaplatenie určitých nedostatkov, ako je napríklad odpad či skrášlenie okolia.

 

Autor: DIANA SEMANOVÁ, TV KOŠICE 

Komentáre