Pestro pomaľované budovy, žiadny zhon a všadeprítomná vôňa marihuany. Dáte si THC koláčik, alebo jointa?
Hokejoví fanúšikovia z celého sveta využívajú návštevu Kodane na objavovanie miesta, aké sa nenachádza nikde na svete. Ostrov slobody uprostred hlavného mesta Dánska, miesto, kde neplatia tvrdé pravidlá Európskej únie a kde obyvatelia zarábajú predajom ľahkých drog. Vitajte v Christianii.
Všetko sa to začalo v roku 1971, kedy sa začali v opustených vojenských barakoch usídľovať squateri. Tieto kasárne fungovali pôvodne ako priestory dánskej kráľovskej artilérie, no koncom šesťdesiatych rokov boli zatvorené a 26. septembra 1971 tam Jacob Ludvigsen vyhlásil samozvanú autonómnu republiku Christiania. Anarchistický štát, ktorý odmietal platbu daní a všeobecne platné zákony. Dánskej vláde sa to sprvoti pochopiteľne nepáčilo, no postupom času ustúpila.
Dnes má Christiania okolo 850 až 1000 obyvateľov, ktorí obývajú 34 hektárové územie. Predaj marihuany tolerujú autority na základe dohody od roku 2004. Nie je to však iba miesto plné drog. Toto teritórium je rajom voľnomyšlienkárov a umelcov. Nachádza sa tu skejtpark, veľká telocvičňa, jóga centrum i vlastná elektráreň. Christiania vyrástla na anarchistických základoch a paradoxom, že bývalé vojenské kasárne sa stali základňou hnutia hippies. Dnes je z tohto miesta štvrté najvyhľadávanejšie miesto turistov prichádzajúcich do Kodane.
Christiania má vlastné pravidlá, no na niektorých sa dohodla s dánskou vládou. Jej minulosť je totiž poznačená aj násilnosťami či dokonca vraždami, ktoré pramenili zo sporov týkajúcich sa predaja marihuany. Zakázané sú tak násilie, zbrane a neprípustný je predaj tvrdých drog. Právo na kontrolu dohodnutých pravidiel má polícia.
Koncom 70. rokov boli povolené aj tvrdé drogy ako heroín, no len v rokoch 1978 až 1979 tu zomrelo na predávkovanie desať ľudí. Väčšina z nich bývala v budove s názvom Oblúk slobody. Miestnosti v nej nemali dvere, v podlahe boli diery a nebol tam prakticky žiadny nábytok. Jedno poschodie obývala veľká kolónia mačiek.
A ako to v Christianii vyzerá? Toto miesto je na prvý pohľad iné. Všadeprítomné grafiti a pouličné umenie. V priestore so stánkami na predaj ľahkých drog vás vítajú s úsmevom, beda však, aby ste chceli vytiahnuť fotoaparát. „No photo!“ kričia na dotieravých návštevníkov predavači. V tom do vás vrazí tackajúci sa turista v českom drese a s blaženým úsmevom. „Ty vole, to je síla!“
Podídete ďalej a zrazu stojíte pred Bøssehuset, čiže domom gayov. Homosexuáli tu majú od roku 2002 vlastné centrum i divadlo, organizujú vlastné aktivity a workshopy. Istý čas sa tu usadili aj priaznivci techna. Ich hlasité párty však prekážali a po deviatich mesiacoch im obyvatelia Christianie zavelili k odchodu.
Svoje miesto tu naopak majú rastafariáni, hippiesáci, ale aj klasické stánky s pivom, coca colou, či kebabom a čínou. Jednoducho svojské miesto, ktoré na vás musí urobiť dojem aj vtedy, ak ste zarytý nefajčiar a v Christianii si dáte hoci len zmrzlinu.